Daň z finančných transakcií: komplexný pohľad na definíciu a uplatňovanie

Úvod

Daň z finančných transakcií (DFT) je relatívne nový koncept v slovenskom daňovom systéme, ktorý si vyžaduje podrobnejšie preskúmanie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na definíciu dane z finančných transakcií, jej uplatňovanie, daňovníkov, platiteľov a ďalšie dôležité aspekty. Cieľom je objasniť túto problematiku pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po odborníkov.

Legislatívny rámec

Daň z finančných transakcií upravuje zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií (ďalej len „zákon“). Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025, pričom prvým zdaňovacím obdobím bol apríl 2025. Tento zákon bol trikrát novelizovaný, pričom posledná novela - zákon č. 272/2025 Z. z. nadobúda účinnosť od 1. januára 2026. Usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky poskytuje ďalšie informácie o uplatňovaní tohto zákona.

Daňovník dane z finančných transakcií

Kto je daňovník DFT?

S účinnosťou od 1. januára 2026 je daňovníkom právnická osoba, ktorá vykonáva finančné transakcie a je používateľom poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie alebo za ktorú sú vykonávané finančné transakcie („poskytovateľ“).

Rozlišujeme dva typy daňovníkov:

• Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou: Právnická osoba so sídlom v SR.
• Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou: Právnická osoba, ktorá nemá sídlo v SR a je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom v tuzemsku alebo vykonáva činnosť v tuzemsku prostredníctvom stálej prevádzkarne.

Do 31. decembra 2025 bola povinnosť daňovníka, ktorý je fyzickou osobou - podnikateľom, vykonávať finančné transakcie, ktoré sa vzťahujú na podnikanie na transakčnom účte, upravená ustanovením § 12 ods. 2 zákona. Toto ustanovenie bolo s účinnosťou od 1. januára 2026 vypustené, nakoľko fyzická osoba - podnikateľ už nebude daňovníkom DFT. Z uvedeného vyplýva, že od 1. januára 2026 zákon o DFT existenciu transakčného účtu pre fyzické osoby - podnikateľov nerieši a nelimituje.

Prečítajte si tiež: Ako požiadať o kompenzačný príspevok

Transakčný účet

Od 1. januára 2026 bude transakčným účtom len platobný účet daňovníka DFT - právnickej osoby.

Subjekty, ktoré nie sú daňovníkmi DFT

V súlade s § 12 ods. 6 zákona o DFT právnická osoba podľa § 3 ods. 2 písm. a), d) a e) oznámi platiteľovi dane, že nie je daňovníkom podľa tohto zákona. Spôsob a formu preukázania a oznámenia určí platiteľ dane (banka).

Medzi subjekty, ktoré nie sú daňovníkmi DFT, patria napríklad:

• Sociálna poisťovňa, Matica slovenská, Slovenská akadémia vied a jej verejné výskumné inštitúcie, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Ústav pamäti národa, Úrad komisára pre osoby so zdravotnými postihnutím a Úrad komisára pre deti.
• Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia.
• Obec a vyšší územný celok.
• Občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, záujmové združenie právnických osôb, subjekt výskumu a vývoja, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský červený kríž, a ktorých predmetom činnosti sú činnosti podľa § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

Platiteľ dane z finančných transakcií

Kto je platiteľ DFT?

Platiteľom DFT je subjekt, ktorý je povinný vypočítať daň, vybrať ju od daňovníka a odviesť ju správcovi dane. Medzi platiteľov patrí:

• Poskytovateľ so sídlom v tuzemsku (napr. banka so sídlom na území SR).
• Organizačná zložka poskytovateľa umiestnená v tuzemsku (napr. zahraničná banka s pobočkou na Slovensku).
• Daňovník, ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom mimo územia SR (napr. má účet v zahraničnej banke).
• Daňovník, ktorému sú preúčtované náklady.
• Daňovník, ktorý vykonal finančnú transakciu na inom ako transakčnom účte alebo daňovník, ktorý vykonal finančnú transakciu, ktorá nie je vylúčená z predmetu dane podľa § 4 ods. 2 na osobitnom účte, na ktorom sa vykonávajú finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 1 zákona.

Povinnosti platiteľa dane

V zmysle § 10 ods. 1 zákona je platiteľ dane povinný vypočítať daň, vybrať ju od daňovníka a odviesť takto vybraté dane za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období. V rovnakej lehote je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o výške dane.

Prečítajte si tiež: Zmeny v legislatíve vdovského dôchodku

Konkrétny postup bánk pri vybratí DFT môže byť rozdielny. K vybratiu dane môže dôjsť v čase realizácie transakcie, alebo v určitých intervaloch, alebo vysporiadanie dane môže prebehnúť iným spôsobom v rámci zmluvného vzťahu medzi bankou a klientom. Tento postup však nie je upravený v zákone.

Stála prevádzkareň a DFT

Definícia stálej prevádzkarne pre účely DFT

Daňovníkom podľa zákona je aj právnická osoba, ktorá nemá na území SR sídlo - daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou a je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom v tuzemsku.

Stálou prevádzkarňou sa rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť v tuzemsku, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie, miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti sa považuje za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia.

Za stálu prevádzkareň sa považuje aj:

• Poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorá predstavuje predaj tovaru alebo služby alebo sprostredkovanie predaja medzi predávajúcim a kupujúcim prostredníctvom elektronického rozhrania, ktoré je umiestnené v tuzemsku.
• Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov, ak výkon činnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou alebo jeho závislých osôb na nich presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia.
• Poskytovanie služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba tejto činnosti presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia.
• Osoba, ktorá koná v zastúpení daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva, uzatvára, sprostredkováva uzavretie zmlúv alebo zohráva hlavnú úlohu smerujúcu k uzatváraniu zmlúv, ktoré sú následne uzatvorené daňovníkom bez zmeny ich podstatných náležitostí, a tieto zmluvy sú uzatvorené v mene daňovníka alebo predmetom je prevod vlastníckeho práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku, ktorý má daňovník právo užívať, alebo poskytnutie služieb daňovníkom; osoba koná v zastúpení daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov pričom daňovník výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko.
• Poistné riziko umiestnené v tuzemsku, ktoré súvisí s činnosťou daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou; poistné riziko sa považuje za umiestnené v tuzemsku, ak sa poistená nehnuteľnosť, jej súčasť, príslušenstvo, vrátane vecí, ktoré sa v nej nachádzajú, okrem tovaru v obchodnej preprave, nachádzajú v tuzemsku.

Príklady uplatňovania DFT v kontexte stálej prevádzkarne

• Príklad 1: Právnická osoba so sídlom v SR vykonáva činnosť v SR a súčasne prevádzkuje stálu prevádzkareň na účely dane z príjmov so sídlom v ČR. Bankový účet má v SR aj v zahraničí, pričom všetky náklady stálej prevádzkarne sú hradené zo zahraničného účtu (abstrahuje sa od alokácie nákladov zriaďovateľa). Právnická osoba so sídlom v SR je daňovníkom z dôvodu, že sa stála prevádzkareň, ktorá nemá právnu subjektivitu, považuje za súčasť právnickej osoby, ktorá je daňovníkom. Dani podliehajú všetky finančné transakcie daňovníka, vrátane tých, ktoré sú vykonané na účtoch v súvislosti s činnosťou stálej prevádzkarne. V rozsahu úhrad zo zahraničného účtu bude právnická osoba so sídlom v SR daňovníkom aj platiteľom dane podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona.
• Príklad 2: Zahraničná spoločnosť so sídlom v Nemecku nakupuje tovar od slovenského výrobcu a následne ho priamo, bez toho, aby bol dočasne umiestnený v sklade, dodáva zákazníkom do iných členských štátov EÚ, tretích krajín aj zákazníkom na Slovensku. Zahraničnej spoločnosti nevznikla na území SR stála prevádzkareň definovaná v zákone o DFT. V tomto prípade zahraničná spoločnosť nie je daňovníkom DFT.
• Príklad 3: Zahraničná spoločnosť má v SR prenajaté skladové priestory. Tovar nadobúda na Slovensku a následne časť tovaru predá v SR a časť v zahraničí. Ak je tovar uskladnený na Slovensku a následne dôjde k predaju tovaru v SR, sú splnené podmienky pre vznik daňovej povinnosti za predpokladu, že ide o predaj tovaru sústavný alebo opakovaný prevažnú časť mesačného zdaňovacieho obdobia.

Špecifické situácie a ich dopad na DFT

Neziskové organizácie

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby so sídlom v Maďarsku bude organizovať na území SR konferenciu, kvôli čomu je povinná registrovať sa pre DPH na Slovensku. V súlade s § 3 ods. 2 písm. d) zákona o DFT nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby zriadená podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby nie je daňovníkom DFT, ak zároveň jej predmetom činnosti je činnosť podľa § 50 ods. 5 ZDP. V § 37 zákona č. 213/1997 uvádza, že právnická osoba so sídlom mimo územia SR, ktorá je neziskovou organizáciou podľa práva štátu, na ktorého území má svoje sídlo alebo jej organizačná zložka, môže na území SR pôsobiť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako nezisková organizácia vzniknutá podľa tohto zákona, ak splní podmienky na zápis do registra ustanovené týmto zákonom.

Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť

V nadväznosti na uvedené, predmetná nezisková organizácia so sídlom v Maďarsku nie je daňovníkom DFT, ak spĺňa podmienky § 37 zákona č. 213/1997 a ktorej predmetom činnosti je aspoň jedna činnosť podľa § 50 ods. 5 ZDP.

Zahraničné entity a dcérske spoločnosti

Zahraničná entita, každý mesiac zo zahraničného účtu posiela finančné prostriedky (poskytuje pôžičku) pre SK dcérsku spoločnosť entity (výrobný závod) na prevádzku závodu. Za predpokladu, že zahraničná entita na území SR nevykonáva podnikateľskú činnosť, zahraničná entita nie je daňovníkom dani z finančných transakcií, pretože nespĺňa ani jednu z podmienok podľa § 3 ods. 1 zákona. SK dcérska spoločnosť entity sa považuje za daňovníka podľa § 3 ods. 1 zákona a finančné transakcie, pri ktorých dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka sú predmetom dane z finančných transakcií podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona. SK dcérska spoločnosť je samostatnou právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou.

tags: #totozny #opatovny #navrh #na #vklad #definicia