Aproximácia a transpozícia európskeho sociálneho modelu

Európsky sociálny model (ESM) je komplexný systém hodnôt, politík a inštitúcií, ktorého cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň sociálnej ochrany, inklúzie a spravodlivosti v rámci hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti. Jeho aproximácia a transpozícia do vnútroštátnych právnych systémov členských štátov Európskej únie je zložitý proces, ktorý si vyžaduje zohľadnenie rôznych faktorov, vrátane právnych, ekonomických, sociálnych a kultúrnych špecifík jednotlivých krajín.

Právny rámec aproximácie a transpozície ESM

Právny rámec aproximácie a transpozície ESM je tvorený primárnym a sekundárnym právom Európskej únie. Primárne právo, najmä Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie, stanovuje základné ciele a princípy sociálnej politiky EÚ. Sekundárne právo, najmä smernice a nariadenia, konkretizuje tieto ciele a princípy a stanovuje záväzné pravidlá pre členské štáty.

Pre právnu úpravu spoločenstva je typické, že právna úprava je prevažne obsiahnutá vo forme „Smerníc“, ktoré pre svoju účinnosť vyžadujú transpozíciu do vnútroštátnej právnej úpravy. Samotné smernice (na rozdiel od nariadení, ktoré sú priamo účinné) totiž zaväzujú štáty spoločenstva iba čo do účelu sledovaného príslušnou smernicou. Pre právnu úpravu Spoločenstva (vydanú v​o forme smerníc), je však mimoriadne významné znenie ustanovenia čl. 3 ods. 1 zákona č.

Z porovnania vnútroštátnej právnej úpravy a právnej úpravy spoločenstva je však zrejmé, že uvedené úpravy vždy pojmovo nekorešpondujú. Vymedzenie niektorých pojmov nie je však významné iba z hľadiska naplnenia hmotnoprávnych práv a povinností, ale má svoj význam pre posúdenie procesných dôsledkov. Pre správnosť posúdenia procesných dôsledkov bude predovšetkým významná procesná právna úprava. Takou je ustanovenie § 290 zákona č. 160/2015 Z.z.

Výzvy a prekážky aproximácie a transpozície ESM

Aproximácia a transpozícia ESM čelí mnohým výzvam a prekážkam. Medzi najvýznamnejšie patria:

Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority

• Rozdiely v sociálnych systémoch členských štátov: Sociálne systémy členských štátov sa výrazne líšia v štruktúre, financovaní a rozsahu poskytovaných služieb. Tieto rozdiely sťažujú implementáciu jednotných politík a opatrení na úrovni EÚ.
• Ekonomické obmedzenia: Mnohé členské štáty čelia ekonomickým obmedzeniam, ktoré im bránia v plnom rozsahu implementovať politiky a opatrenia ESM.
• Politická vôľa: Politická vôľa na implementáciu ESM sa v jednotlivých členských štátoch líši. Niektoré vlády uprednostňujú hospodársku konkurencieschopnosť pred sociálnou ochranou, čo môže viesť k oneskoreniu alebo oslabeniu implementácie ESM.
• Nedostatočná koordinácia: Nedostatočná koordinácia medzi rôznymi aktérmi, vrátane vlád, sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií, môže sťažiť efektívnu implementáciu ESM.
• Právna roztrieštenosť: Pre právnu úpravu vo vnútroštátnej právnej úprave je typická jej roztrieštenosť vo viacerých právnych úpravách.

Konkrétne príklady aproximácie a transpozície

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 998/2003, článok 3 písm. b), článok 4 ods. je v oblasti veterinárstva dôležitá a nariadenie č. 998/2003 a rozhodnutie 2003/803 boli vydané práve v tejto oblasti. vo vzťahu k požiadavkám pre pas spoločenských zvierat, ako je definovaný nariadením č. 998/2003. spájajú s týmto pasom povinnosť registrácie a povinnosť zabezpečiť vysledovateľnosť zvieraťa. plní však čisto zdravotnú funkciu. len na potvrdenie týkajúce sa jeho zdravotného stavu. nalepovať štítky, ako to stanovuje kráľovské nariadenie z 28. mája 2004. a identifikačné účely. v inom členskom štáte ako Belgické kráľovstvo. rovnako. kráľovského nariadenia z 28. mája 2004. sledovaným rozhodnutím 2003/803, ktoré umožňuje príslušným orgánom vykonať jednoduchú kontrolu. 98/34, ktoré treba v súlade s článkom 8 tejto smernice oznámiť pred ich prijatím Komisii. vnútroštátnu právna úprava neodporuje úprave Únie. vnútroštátnu právnu úpravu len potiaľ, pokiaľ to neobmedzuje účinky právnej úpravy Únie. nariadenie z 28. mája 2004 nepresahuje rámec stanovený týmto rozhodnutím. vnútroštátnu právna úprava neodporuje úprave Únie. vnútroštátnu právnu úpravu len potiaľ, pokiaľ to neobmedzuje účinky právnej úpravy Únie. 2009, Hochtief a Linde‑Kca‑Dresden, C‑138/08, Zb. 2010, SGS Belgium a i., C‑367/09, Zb. vykonávacích opatrení (pozri analogicky rozsudok z 11. januára 2001, Monte Arcosu, C‑403/98, Zb. nijaký osobitný spôsob určenia tohto čísla. 2003/803. dva znaky tohto čísla označujú ISO kód Belgického kráľovstva „BE“. je zakázané požívanie pasov na vnútroštátnej úrovni na iné účely. úpravou Únie. a ani nimi sledované ciele. 67 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z právneho základu smernice 98/34, t. j. 7/68, Zb. s. 617, 626, a z 26. októbra 2006, Komisia/Grécko, C‑65/05, Zb. smernica 98/34. C‑20/05, Zb. V BRATISLAVE, 08.03.2017JUDr.

Prijatie zákona č. 160/2015 Z.z. (čl. 3) si vyžaduje znalosť právnej úpravy a judikatúry orgánov Európskej únie (Spoločenstva).

Spotrebiteľské zmluvy a ochrana spotrebiteľa

Uvedené hmotnoprávne pojmy sú predmetom právnej úpravy nielen v Občianskom zákonníku (zákon č. 40/1964 Zb. Podľa § 52 ods. 3 OZ: „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti“ a podľa ods. 4 „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Spoločným znakom týchto osôb je, že v prípade dodávateľa ide o osobu, ktorá uzatvára zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti v záujme fyzickej osoby, ktorej prospech so zmluvy nie je predmetom podnikateľskej činnosti tejto fyzickej osoby. Uvedené rozlíšenie je charakteristické pre postavenie osoby dodávateľa - spotrebiteľa, aj v prípade osobitných právnych úprav, v ktorých sú tieto osoby často označované inak (napr. kupujúci, predávajúci, veriteľ). Uvedená charakteristika týchto osôb je preto zrejmá napr. aj zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - § 2), zákon č. 129/2010 Z.z.

Okrem uvedeného, aby išlo o spotrebiteľský vzťah, a to aj pre procesné dôsledky, je významné aj to, že daný vzťah bol založený zmluvou. Vo všeobecnosti pod zmluvou rozumieme: „Z hľadiska právnej teórie považujeme právnu skutočnosť, ktorá pozostáva z dvoch alebo viacerých jednostranných právnych úkonov, pri ktorých dochádza k ich stretu, pričom k uzavretiu zmluvy dochádza okamihom, keď dôjde k stretu návrhu na uzavretie zmluvy a k jeho prijatiu. Právna úprava spoločenstva, ale aj vnútroštátna právna úprava obsahuje aj ďalšie právne úpravy, pre ktoré sú charakteristické črty pre jednotlivé zmluvné vzťahy, často závislé nielen od charakteru daného zmluvného vzťahu, ale aj od spôsobu jeho uzavretia. Aplikácia týchto osobitných právnych úprav bude totiž prichádzať do úvahy iba za splnenie predpokladov uvedených v týchto osobitných právnych úpravách. K tomu pozri napr. Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov; Zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku; Zákon č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb ces¬tovného ruchu; Zákon č.

Procesná právna úprava, významná pre prejednanie spotrebiteľských sporov je obsiahnutá v ustanoveniach zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Tento zákon obsahuje viacero ustanovení upravujúcich špecifiká súdneho konania vo veciach spotrebiteľských sporoch. Ide pritom o právnu úpravu, ktorá okrem osobitného spôsobu zapisovania do samostatných registrov má určité odchýlky zamerané na zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Osobitná právna úprava v spotrebiteľských sporoch znamená, že všeobecnú právnu úpravu Civilného sporového poriadku je možné aplikovať iba vtedy, ak osobitné ustanovenia zákona neustanovujú inak (§ 290). Okrem uvedenej právnej úpravy však zákon obsahuje aj ďalšie ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských sporov.

Prečítajte si tiež: Európsky orgán pre poisťovníctvo

Osobitná právna úprava spotrebiteľských sporov v zákone č. 160/2015 Z.z.:

(1) Spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Osobitné ustanovenia o pojednávaní: Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

(1) Na konanie sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2) Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, ak je to nevyhnutné na rozhodnutie vo veci.

Prečítajte si tiež: Nový program ESF+

(1) Súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom. Právna úprava v iných ustanoveniach zákona č.

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jec) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Hmotnoprávna právna úprava: Uvedená procesná právna úprava upravuje procesný postup súdu pri prejednaní súdnych sporov spotrebiteľov, pričom nie je úlohou robiť výklad hmotnoprávnych ustanovení právnej úpravy, nie je možné sa vyhnúť ani ich znalosti. Preto uvádzame aspoň niektoré ustanovenia, ktoré v porovnaní so všeobecnou právnou úpravou majú určité odlišnosti.

Osobitná hmotnoprávna právna úpravaspotrebitelských zmlúv v zákone č. 40/1964 Zb.:

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

(2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv.

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,

o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,

s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,

t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,

u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,

w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

tags: #aproximácia #a #transpozícia #európsky #sociálny #model