
Európsky sociálny fond plus (ESF+) je kľúčový nástroj Európskej únie na podporu zamestnanosti, vzdelávania a sociálnej inklúzie. V kontexte programového obdobia 2021 - 2027, ktoré je zamerané na ekologickú transformáciu, digitalizáciu a odolnosť ekonomík po pandémii COVID-19, zohráva ESF+ nezastupiteľnú úlohu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na ciele a priority ESF+ v súčasnom programovom období a naznačuje možné zmeny a trendy, ktoré možno očakávať po roku 2027.
Programovacie obdobie v eurofondoch predstavuje pevne stanovené časové obdobie, počas ktorého Európska únia plánuje a realizuje finančnú podporu pre svoje členské štáty a regióny. Toto obdobie obvykle trvá sedem rokov a počas neho sa určuje rozpočet, priority a pravidlá, podľa ktorých sa rozdeľujú prostriedky z rôznych fondov EÚ. Každé programovacie obdobie má špecifické ciele, ktoré sa odrážajú v prioritách EÚ, ako sú napríklad podpora udržateľného rastu, digitálna transformácia, boj proti klimatickým zmenám, či zlepšenie sociálnej inklúzie. Na základe týchto cieľov sa definujú jednotlivé operačné programy, ktoré určujú konkrétne oblasti, do ktorých môžu členské krajiny investovať eurofondy. Aktuálne programovacie obdobie prebieha v rokoch 2021-2027.
Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) sú zdroje, ktoré sú spravované v sedemročných programovacích obdobiach. Práve 16. júla 2025 má Európska komisia predstaviť návrhy na nový viacročný finančný rámec (MFF). Ide o rozhodujúci moment, ktorý určí, ako budú vyzerať investície EÚ do zamestnanosti, sociálneho začlenenia a zručností v nasledujúcich rokoch. Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR, ktorá podporuje túto iniciatívu, v tejto súvislosti uviedla: „Nesmieme dopustiť, aby sa v čase rastúcich sociálnych nerovností a klimatických výziev znižovala ambícia EÚ investovať do ľudí. ESF+ nie je len nástroj financovania - je to nástroj dôvery. Dôvery občanov, že európske politiky majú aj ich sociálny rozmer.“
Signatári výzvy zdôrazňujú, že ESF+ je najdôležitejším nástrojom EÚ na podporu zamestnanosti, vzdelávania a sociálnej inklúzie.
Legislatívny balík k fondom politiky súdržnosti EÚ na programové obdobie 2021 - 2027 zahŕňa niekoľko dôležitých nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ):
Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority
Tieto dokumenty boli prijaté a zverejnené v Úradnom vestníku EÚ dňa 30. júna 2021 a nadobudli účinnosť 1. júla 2021.
Okrem toho, Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020 stanovuje Viacročný finančný rámec EÚ na roky 2021 - 2027, ktorý pre EÚ27 určuje dlhodobý rozpočet vo výške 1074,3 miliardy EUR v cenách roku 2018, vrátane začlenenia Európskeho rozvojového fondu. Ďalšie relevantné nariadenia zahŕňajú Nariadenie (EÚ) 2021/1139, ktorým sa zriaďuje Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (ENRAF), a nariadenia týkajúce sa politík v oblasti vnútorných vecí, ako sú migračná politika, azylová politika, politika vnútornej bezpečnosti, politika ochrany hraníc a spoločná vízová politika.
V súčasnom programovom období sa ESF+ zameriava na niekoľko kľúčových cieľov a priorít, ktoré sú v súlade so stratégiou Európskej únie pre udržateľný rozvoj a konkurencieschopnosť.
ESF+ investuje do programov, ktoré pomáhajú ľuďom nájsť si prácu, zlepšiť svoje zručnosti a prispôsobiť sa meniacim sa požiadavkám trhu práce. To zahŕňa:
ESF+ podporuje investície do vzdelávania a odbornej prípravy, aby ľudia získali zručnosti, ktoré potrebujú na úspech v modernom svete. To zahŕňa:
Prečítajte si tiež: Európsky orgán pre poisťovníctvo
ESF+ sa zameriava na znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia a na podporu rovnosti príležitostí pre všetkých. To zahŕňa:
V súlade s prioritami EÚ sa ESF+ zameriava aj na podporu ekologickej transformácie a digitalizácie. To zahŕňa:
Európska komisia dňa 27. februára 2019 zverejnila Správu o Slovensku 2019, ktorá obsahuje komplexné makroekonomické zhodnotenie SR s ohľadom na štrukturálne reformy a odporúčané oblasti pre financovanie z fondov EÚ v programovom období 2021 - 2027. Podľa analýzy Európskej komisie sa Slovensku v súčasnosti ekonomicky darí, ale zaostáva v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre budúci rast a to najmä - kvalita verejnej správy; vzdelávanie, veda, výskum, inovácie; vyrovnávanie regionálnych rozdielov a kvalita životného prostredia. O pohľade Európskej komisie kam smerovať investície z fondov EÚ na Slovensku v programovom období 2021 - 2027, hovorí príloha D správy. Táto príloha predstavuje úvodný vstup Európskej komisie do dialógu so Slovenskom o prioritách financovania v novom programovom období.
Spôsob uplatnenia základných podmienok pri príprave implementačného mechanizmu politiky súdržnosti EÚ po roku 2020 v podmienkach SR bol schválený uznesením vlády SR č. 324/2019 z 3. 7. 2019. Dokument informuje o základných podmienkach na programové obdobie 2021 - 2027, ktoré nahrádzajú povinné ex ante kondicionality v súčasnom programovom období. Povinnosťou zodpovedných ústredných orgánov štátnej správy je zabezpečiť splnenie všetkých relevantných základných podmienok na národnej úrovni, a to v termíne najneskôr do 31. decembra 2020.
Východiskový návrh priorít SR pre politiku súdržnosti na programové obdobie 2021 - 2027 je výsledkom procesu, na ktorom spolupracovala štátna správa so samosprávou, neziskovým i súkromným sektorom, ako aj s rôznymi profesijnými združeniami. Dokument predstavuje návrh investičných priorít Slovenska v súvislosti s jednotlivými cieľmi politiky súdržnosti na roky 2021 - 2027. Dňa 3. 10. 2019 bol jednomyseľne schválený Radou vlády SR pre politiku súdržnosti 2021 - 2027.
Prečítajte si tiež: Ciele a dopady ESF v slovenskej verejnej správe
Európska komisia dňa 29. mája 2018 zverejnila balík novej legislatívy EÚ pre politiku súdržnosti na roky 2021 - 2027, ktorý stanovuje pravidlá pre využívanie eurofondov v programovom období po roku 2020. Súčasťou je aj nová alokačná metodológia. Podľa zverejneného návrhu by malo Slovensko v tomto období dostať 11,77 miliárd EUR v stálych cenách.
Aké budú investície EÚ do zamestnanosti, sociálneho začlenenia a zručností v nasledujúcich rokoch? S rozpočtom vo výške 373 miliárd EUR v záväzkoch na roky 2021 - 2027 má budúca politika súdržnosti investičný potenciál na preklenutie týchto rozdielov. Zdroje budú aj naďalej smerovať do regiónov, ktoré najviac potrebujú dobehnúť zvyšok EÚ.
Medzi hlavné prvky politiky súdržnosti patria:
Európske fondy predstavujú významnú podporu pre rozvoj podnikania, samospráv, neziskových organizácií či výskumu. Súčasné programové obdobie končí v roku 2027, čo znamená, že už teraz prebiehajú prípravy na nové výzvy a programy, ktoré budú financovať ďalšie projekty. Poznať, aké zmeny a novinky nás čakajú, je kľúčové pre každého, kto plánuje žiadať o podporu z fondov EÚ. Včasná príprava a informovanosť môžu výrazne zvýšiť šance na úspech a pomôcť lepšie využiť nové príležitosti, ktoré Európska únia pripravuje.
Európska únia pri plánovaní programového obdobia po roku 2027 vychádza z aktuálnych výziev, ktorým čelí celý kontinent aj svet. Základom novej stratégie je prehĺbenie zelených a digitálnych prechodov, ktoré sú zároveň ústrednými piliermi európskej politiky posledných rokov.
Tieto strategické priority ukazujú, že Európska únia ide cestou komplexnej podpory udržateľného rozvoja, kde sú environmentálne, technologické aj sociálne aspekty neoddeliteľne prepojené.
Po roku 2027 nás čaká nové programové obdobie financovania z fondov Európskej únie, ktoré prinesie aktualizované a zároveň nové nástroje podpory s cieľom reagovať na meniace sa výzvy v Európe aj vo svete. Hlavné programy a fondy, ktoré budú k dispozícii, sa budú opierať o priority definované v rámci stratégie „Európa pripravená na výzvy budúcnosti“ a zároveň nadväzovať na súčasné úspešné modely podpory.
Všetky tieto programy a fondy budú klásť väčší dôraz na preukázateľný prínos projektov v oblasti zelenej transformácie a digitálnych technológií. Žiadatelia by preto mali už dnes plánovať svoje aktivity tak, aby zodpovedali týmto trendom.
Európska únia už dlhodobo pracuje na zjednodušení a modernizácii procesov spojených s podávaním žiadostí o financovanie z jej fondov. Digitalizácia a využívanie moderných technológií sa stávajú kľúčovými nástrojmi, ktoré majú za cieľ uľahčiť žiadateľom orientáciu v zložitých administratívnych postupoch, zrýchliť schvaľovanie projektov a zvýšiť transparentnosť čerpania finančných prostriedkov.
V najbližšom období budú žiadatelia pravdepodobne využívať centralizované elektronické portály, kde budú môcť kompletnú žiadosť vyplniť online, pripojiť všetky potrebné dokumenty v digitálnej forme a komunikovať s hodnotiteľmi priamo v rámci systému. Okrem toho sa do procesu začínajú integrovať nástroje umelej inteligencie (AI) a automatizácie, ktoré pomáhajú napríklad pri kontrole správnosti formálnych náležitostí žiadostí, identifikácii rizík alebo predbežnom hodnotení kvality projektu.
Digitalizácia prináša aj výrazné zlepšenie transparentnosti v rámci financovania projektov z fondov EÚ. Nové systémy umožnia lepší prístup k informáciám o tom, kto, koľko a na aké projekty získal financovanie. Takéto transparentné prístupy podporujú aj lepšiu kontrolu zo strany verejnosti, médií a nezávislých inštitúcií, čím sa zvyšuje dôvera v celý systém.
Nové programy plánujú podporovať žiadateľov nielen pri samotnom podaní žiadosti, ale aj prostredníctvom online konzultácií, workshopov a e-learningových platforiem.
Napriek množstvu výhod prináša digitalizácia aj určité výzvy. Jednou z nich je potreba zabezpečiť dostatočnú kybernetickú bezpečnosť, aby sa predišlo únikom citlivých údajov a zneužitiu systémov. Ďalšou výzvou je potreba prispôsobiť systémy rôznorodým potrebám žiadateľov, od veľkých firiem cez neziskové organizácie až po malé obce či podniky.
Programové obdobie po roku 2027 prinesie množstvo nových príležitostí, ale aj výziev pre všetkých aktérov, ktorí žiadajú o financovanie z fondov Európskej únie. Firmy, samosprávy, neziskové organizácie či výskumné inštitúcie musia byť pripravené na zmenu nielen v oblasti priorít, ale aj v procese podávania žiadostí, hodnotenia a následnej realizácie projektov.
Jednou z najzásadnejších zmien, ktoré prinesie nové programové obdobie, je ešte väčší dôraz na projekty, ktoré podporujú zelenú transformáciu a digitalizáciu. Firmy budú musieť do svojich projektových návrhov čoraz častejšie zakomponovať ekologické a technologické inovácie, napríklad využívanie obnoviteľných zdrojov energie, implementáciu digitálnych systémov riadenia, či projekty orientované na smart riešenia v priemysle a službách. Takýto trend prináša nutnosť hlbšieho plánovania a často aj investícií do predprojektovej prípravy, vrátane odborného poradenstva alebo pilotných testov.
Žiadatelia budú musieť dôkladne pracovať na kvalite projektových návrhov, vrátane realistického finančného plánovania, jasne definovaných cieľov, merateľných indikátorov a popisu očakávaných dopadov. Ďalšou významnou zmenou bude podporovanie spolupráce medzi rôznymi aktérmi, často aj cez hranice štátov.
Po roku 2027 sa očakáva zavedenie nových mechanizmov monitorovania a hodnotenia projektov, ktoré budú viac zamerané na výsledky a dopady než na samotné čerpanie finančných prostriedkov. To si vyžaduje lepšiu evidenciu, meranie a vyhodnocovanie výsledkov už počas realizácie projektu, čo je nutné zohľadniť už pri príprave projektu.