
Slovenský internet už dávnejšie obletela prezentácia Mareka Lichtnera o "hackovaní daní a odvodov", ktorá sa zameriavala najmä na web developerov a "ajťákov". Táto prezentácia podnietila zamyslenie sa nad možnosťami optimalizácie platenia daní a odvodov. V tomto článku sa pozrieme na autorskú zmluvu, jej vplyv na zdravotné poistenie a odvody, a to všetko s cieľom poskytnúť komplexný prehľad pre autorov a ich objednávateľov.
Licenčná autorská zmluva je zmluva podľa autorského zákona, ktorou autor prenecháva inému právo alebo licenciu na používanie jeho diela na rôzne účely - napríklad na opakované vydávanie, rozmnožovanie a následný predaj (§ 40 starého autorského zákona, § 65 nového - č. 185/2015 Z. z.). Pre autorov je takáto zmluva často synonymom "pasívneho príjmu".
Predmetom zmluvy musí byť dielo podľa autorského zákona, napríklad článok, kniha, hudba, výtvarné alebo architektonické dielo, ale aj softvér či databáza. Autorský zákon definuje aj "umelecký výkon" ako "predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom". Aj v súvislosti s umeleckým výkonom je možné udeliť právo na jeho používanie.
Odmena patrí autorovi za použitie diela. Autorský zákon obsahuje ohľadne záväzkového práva a autorskej odmeny len pojem "licenčná zmluva" (§ 65). Rozdelenie autorských príjmov na "aktívne" a "pasívne" vyplýva skôr zo zákona o dani z príjmov (§ 6) a z metodického pokynu daniarov.
Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu dosiahnuté napr. podľa Autorského zákona, t. j. napr. na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 65 Autorského zákona - teda príjmy pasívne bez odvodov. Podstatná je teda formulácia dohody, resp. zmluvy medzi vyplácateľom odmeny a samotným autorom resp.
Prečítajte si tiež: Grafická úprava a autorské práva
Od roku z príjmu z licenčnej zmluvy, ktorý zinkasuje autor diela, sa naozaj neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Neplatí ich ani firma - objednávateľ diela a “vyplácateľ” odmeny, resp. nadobúdateľ práva na použitie diela (na rozdiel od zamestnávateľa, ktorý platí odvody vypočítané zo mzdy zamestnanca) a neplatí ich ani príjemca odmeny, tj autor resp. Čo sa týka Sociálnej poisťovne, táto akoby “výnimka“ pribudla do zákona o sociálnom poistení začiatkom roka 2011 - ako akási kompenzácia za zavedenie odvodov z príjmov autorov, ktorou sa od odvodov oslobodili dlhodobé pasívne príjmy (okrem licenčných poplatkov ide napr. rovnako zákon o zdravotnom poistení vynecháva z definície zárobkovej činnosti príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) a pasívne príjmy autorov (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov).
Hoci sa na túto tému na internete občas zúrivo diskutuje, zákon však z okruhu “zodvodňovaných” príjmov pasívne príjmy autorov jednoznačne vylučuje. “Nezodvodnenie” však závisí od uvedenia príjmu v správnej časti daňového priznania.
Daň z príjmov z odmeny autor samozrejme platí. Existujú dve možnosti:
Vyplatená odmena je daňovým výdavkom. Firma, ktorá autorovi odmenu vypláca, si túto môže dať samozrejme do daňových nákladov - rovnako ako mzdu zamestnancov či úhradu za služby dodávateľa-živnostníka. Dôležitým je samozrejme súvis predmetného diela s prebiehajúcim biznisom danej firmy, resp. preukázanie, že práve to a to dielo je používané “na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov” (viac: Daňové náklady: 3 najrozšírenejšie mýty). Pozor aj na ostatné limitácie daňových výdavkov - autorská odmena je tzv.
Vo forme odmeny za licenčnú zmluvu si môže vyplácať peniaze aj spoločník v eseročke. V súčasnosti totiž neexistuje nejaký štandardný spôsob “výberu” peňazí, ktorý by čosi nestál - mzda zamestnanca podlieha vysokým odvodom a rovnako sa aj z vyplateného podielu na zisku čosi platí (po novom daň z príjmov). Vyplatená odmena však nepodlieha odvodom ani na jednej strane - môže byť preto celkom pekným spôsobom, ako peniaze z vlastnej (a nielen vlastnej) eseročky pravidelne a lacno dostávať von. Vplyv na celkovú daň z príjmov (tj eseročky aj autora) je takmer nulový - na jednej strane je odmena daňovým výdavkom, na strane druhej príjmom, ktorý nie je možné znížiť o nezdaniteľné časti.
Prečítajte si tiež: Autorské práva k audiovizuálnemu dielu
Od roku 2015 sa aj na takýto obchod medzi autorom a “jeho” eseročkou (teda spoločnosťou, v ktorej je spoločníkom či konateľom) vzťahuje transferové oceňovanie pre obchody medzi prepojenými subjektmi . Od r. najjednoduchším modelom je samozrejme použitie nezávislej trhovej ceny. No nájdi takú, “v kope sena”, keď zároveň nemáš čo iné na práci - resp. nájdi rovnaký model s rovnakými “funkciami a rizikami”, ako je ten tvoj (veľkosť firmy, “rovnakosť” obchodu, porovnateľnosť diela atď). do úvahy prichádza aj odmena vypočítaná ako podiel na celkových predajoch spracovaného diela - dáva zmysel aj z biznisového hľadiska a zároveň ju umožňuje aj samotný autorský zákon. Z hľadiska zákona o dani z príjmov ide o použitie “metódy delenia zisku” resp. či už autor a “jeho” eseročka použijú cenu takú alebo onakú, nemôžu sa on ani eseročka považovať za tzv. mikrodaňovníka. Ide o nový režim na účely zákona o dani z príjmov platný pre roky 2021 a neskôr a znamená niektoré úľavy v daňovom odpisovaní majetku, daňových opravných položkách pre pohľadávky a odpočítaní daňovej straty. V praxi bohužiaľ existuje aj riziko, že iniciatívni daniari budú v odmeňovaní spoločníka autorskou odmenou vidieť právny úkon uskutočnený “bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia”.
Nositeľom autorského práva je podľa autorského zákona vždy len fyzická osoba (§ 13 ods. 1 Autorského zákona). V SR platí zároveň zmluvná voľnosť - ktokoľvek môže s kýmkoľvek uzatvoriť akýkoľvek typ zmluvy (pracovnú, obchodnú, autorskú či napríklad nepomenovanú) a určiť s ňom takmer akékoľvek podmienky. Autorské právo zároveň definuje rozdiel medzi zamestnaneckým dielom, ktoré slúži na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného vzťahu zamestnanca a dielom na objednávku nezávislého autora - v prvom prípade patria majetkové práva k dielu jednoznačne zamestnávateľovi, no nezávislý autor môže zo svojho diela profitovať do svojej smrti. Čo je ďalší a dostatočný dôvod umožniť zmluvným stranám vybrať si model, ktorý im vyhovuje.
Autori teda nie sú z DPH-čky vyňatí. V roku 2018 však Súdny dvor EÚ zverejnil zaujímavý rozsudok, podľa ktorého odmena pri ďalšom predaji v prospech autora pôvodného umeleckého diela nespadá pod článok 2 ods. tj nie je dodaním služby ani inou zdaniteľnou transakciou podliehajúcou DPH. Z uvedeného po prvom preštudovaní vyplýva, že autorská odmena za použitie diela na základe ďalšieho predaja diela nadobúdateľom práva na predaj tohto diela jednoducho DPH-čke nepodlieha: autor diela sa ani po prekročení sumy licenčných odmien nad limit 49 790 / 50 000 EUR nemusí registrovať za platiteľa DPH a z ďalších odmien odvádzať DPH-čku, prípadne - ak už platiteľom DPH je - DPH-čku neuplatňuje práve z predmetných odmien za ďalší predaj.
V praxi som sa už stretol s využitím tohto judikátu pre autorov textov. Pre istotu je však tento typ odmeny ideálne ošetriť v podrobnejšej licenčnej zmluve. Ako to nastaviť a ošetriť - či práca s rizikom neuznania - je už však práca šikovných právnikov.
Prečo niektorí autori použijú sadzbu dane z príjjmov 15%, iní 19% a niektorí 35%? Niektorí preddavky platia a iní nie? Odpoveď na tieto otázky závisí od konkrétnej situácie autora a jeho príjmov.
Prečítajte si tiež: Vzor autorskej zmluvy
V zmysle § 43 ods. 3 písm. 35 %. republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. vypočíta aj odvedie objednávateľ, resp. ten, kto príjem vypláca. nezdaniteľné časti základu dane ani daňové bonusy. AB. o nezrážaní zrážkovej dane. úradu a zrážkovú daň za pána Petra odviesť. už očistená suma vo výške 81 eur (100 - (19% z 100)). výhody, môže sa v zmysle § 43 ods. sám autor prostredníctvom daňového priznania. roka v ktorom bola táto dohoda uzatvorená. svojom webovom sídle. možno považovať za aktívny príjem (§ 6 ods. priznania. činnosť vykonávať. má (napríklad z dôvodu aktívnej živnosti). s týmto dosiahnutým príjmom. stratu a pri zdaniteľných príjmoch do 60 000 eur uplatniť nižšiu sadzbu dane vo výške 15 %. poistenia (ako napr. SZČO do Sociálnej a zdravotnej poisťovne od 1. 1. 2024.
V prípade pasívnych príjmov autora (§ 6 ods. daňového priznania, sú možnosti uplatnenia úľav menšie. 60 %, avšak najviac do sumy 20 000 eur. 19 % resp. 25 %. daňové bonusy. Príjem autora sa uvádza do daňového priznania typu B (ak vznikne povinnosť jeho podania). V prípade, ak aktívne príjmy daňovníka nepresiahnu v roku 2024 sumu 60 000 eur. 15 %, resp. príjem z použitia diela v sume 8 000 eur. výška preddavku12). a môže si uplatniť len nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. zdaňovania?
S účinnosťou od 1.1.2016 platí nový zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon. Nahradil dovtedy platný zákon č. 618/2003 Z. Podľa § 1 ods. s vytvorením a použitím autorského diela (§ 3 a nasl. … Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa § 3 ods. Fotografickým dielom je zachytenie obrazu prostredníctvom fotografického technického zariadenia, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora; žiadne iné podmienky podľa § 3 ods. b) text právneho predpisu, úradné rozhodnutie alebo súdne rozhodnutie, technická norma ako aj spolu s nimi vytvorená prípravná dokumentácia a ich preklad, bez ohľadu na to, či spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. c) územnoplánovacia dokumentácia, bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podľa § 3 ods. e) prejav prednesený pri prerokúvaní vecí verejných, bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podľa § 3 ods. Podľa § 107 AZ zvukový záznam je záznam zvukov vnímateľný sluchom bez ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto zvuky zaznamenávajú. Podľa § 116 AZ audiovizuálny záznam je záznam audiovizuálneho diela zaznamenaný ako sled zámerne usporiadaných a navzájom súvisiacich obrazov vyvolávajúcich dojem pohybu a sprevádzaných zvukom alebo bez neho. Podľa § 87 AZ počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení. Počítačový program je chránený podľa AZ, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie. Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa § 19 ods. Podľa § 91 AZ dielo na objednávku je dielo vytvorené autorom na základe zmluvy o dielo (§ 631 až 643 Občianskeho zákonníka). Ak autor vytvoril dielo na objednávku, platí, že udelil súhlas na jeho použitie na účel vyplývajúci zo zmluvy, ak nie je dohodnuté inak. Pozor, na počítačový program, databázu podľa § 131 a kartografické dielo vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku sa vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele.
Ako sa zdaňujú príjmy autorov a umelcov dosiahnuté na základe Autorského zákona s účinnosťou od 1.1.2016? Najskôr sa pozrieme na kľúčové ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. Aktívne príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. 6 ods. 2 písm. „Príjmy … z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, 27) pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. „27) Napríklad zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. Pasívne príjmy podľa § 6 ods. 6 ods. „(4) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu 27) sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. Zrážková daň podľa § 43 ods. 3 písm. 43 ods. 3 písm. „Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o … príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu 27) podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy podľa § 6 ods. 43 ods. „Z príjmov podľa odseku 3 písm. h) sa daň nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. A teraz sa pozrime na tzv.
V § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú uvedené tzv. Podľa § 91 ods. 4 AZ na počítačový program, databázu podľa § 131 AZ a kartografické dielo vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku sa vzťahujú ustanovenia AZ o zamestnaneckom diele. Je sporné, či by sa preto odmena autora počítačového programu, databázy podľa § 131 AZ alebo kartografického diela mala zdaniť podľa § 5 ods. 1 písm. Názor autora tohto textu nie je jednoznačný, avšak po množstve diskusií zastávam názor, že takto postavenú definíciu zamestnaneckého diela treba chápať len v kontexte samotného autorského zákona a držiteľa autorských práv. Z pohľadu zákona o dani z príjmov ide aj v týchto prípadoch o aktívne príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. Ďalej medzi tzv. aktívne príjmy zaraďujeme príjmy z podania umeleckého výkonu podľa § 94 ods. 1 Autorského zákona. V oboch prípadoch (vytvorenie diela i podanie umeleckého výkonu) sa použije pri zdanení príjmu zdanenie podľa § 6 ods. 2 písm. a) len a len vtedy, ak autor/umelec uplatní postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Čiže vtedy, ak sa autor/umelec pred vyplatením príjmu vopred písomne dohodne s objednávateľom na nevybratí dane z príjmu zrážkou. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sa vždy zdania príjmy autora/umelca z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva. Pri určení základu dane sa od príjmu odpočítajú výdavky. A to buď skutočné, alebo paušálne ako 60 % z príjmu, max.
Ak príjmy zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 (myslia sa hrubé príjmy = tržby, resp. Naopak, ak príjmy zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 za rok 2021 prekročia 49790 eur, tak sadzba dane je 19 % pri základe dane do 37981,94 eur. Poistné na zdravotné poistenie sa platí pri sadzbe 14 % z vymeriavacieho základu. uznaná za invalidnú podľa § 70 až 73 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení - má rozhodnutie komisie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %), resp. podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc.
Počas roka platí SZČO preddavky na zdravotné poistenie, ktoré mu určí zdravotná poisťovňa. Vezme sa základ dane z príjmov určený podľa § 6 ods. Takto upravený základ dane sa vydelí počtom kalendárnych mesiacov podnikania v roku 2019 a koeficientom 1,486. Preddavok na poistné sa za jednotlivé mesiace roka 2021 vypočíta príslušnou sadzbou poistného (14 %, resp. 7 %) z vymeriavacieho základu. Ak SZČO za rok 2019 daňové priznanie nepodávala, respektíve ak v roku 2019 nevykonávala činnosť SZČO a príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP nemala, výšku vymeriavacieho základ, a teda i výšku preddavkov na rok 2021 si určuje sama. Ak SZČO nie je súčasne poistená na zdravotné poistenie ako zamestnanec alebo ako poistenec štátu, platí, že vymeriavací základ je najmenej suma 546 eur (platí počas roka 2021). Preddavok na zdravotné poistenie z minimálneho základu 546 eur je počas roka 2021 suma 76,44 eur mesačne, v prípade osoby so zdravotným postihnutím je suma 38,22 eur mesačne. Poznámka: V roku 2022 bude minimálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie suma 566,50 eur. Vezme sa základ dane z príjmov určený podľa § 6 ods. Takto upravený základ dane sa vydelí koeficientom 1,486. Poistné sa vypočíta príslušnou sadzbou poistného (14%, resp. Vypočítané poistné sa porovná s preddavkami, ktoré SZČO platila počas roka 2021.
Teda je jedno, či budú mať v daňovom priznaní za rok 2021 hrubý príjem podľa § 6 ods. Posudzuje sa pritom hrubý (brutto) príjem v daňovom priznaní, zdaňovaný podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Od 1.7.2020 (v prípade podania DP za rok 2019 v riadnom termíne do 31.3.2020) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. Od 1.2.2021 (v prípade podania DP za rok 2019 v odloženom termíne po 31.3.2020) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. Od 1.7.2021 (v prípade podania DP za rok 2020 v riadnom termíne do 31.3.2021) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. Od 1.10.2021 (v prípade podania DP za rok 2020 v odloženom termíne po 31.3.2021) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. Od 1.7.2022 (v prípade podania DP za rok 2021 v riadnom termíne do 31.3.2022) bude povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. Od 1.10.2022 (v prípade podania DP za rok 2021 v odloženom termíne po 31.3.2022) bude povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods.
Ak umelec/autor je podľa vyššie uvedeného povinný platiť poistné do Sociálnej poisťovne, môže túto povinnosť ukončiť odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva činnosť umelca/autora, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, viď § 21 ods. 4 druhá veta, zákona č. 461/2003 Z. z. Pán Adam je umelec - hudobník. Daňové priznanie za rok 2020 podal v riadnom termíne do 31.3.2021. Jeho aktívne príjmy, zdanené podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, presiahli sumu 6552 eur. K 1.7.2021 však pán Adam doručí do Sociálnej poisťovne čestné vyhlásenie, že od 1.7.2021 nevykonáva činnosť. K 1.12.2021 pán Adam doručí do Sociálnej poisťovne čestné vyhlásenie, že od 1.12.2021 obnovil činnosť. Od 1.12.2021 mu tak vzniká povinné poistenie v Sociálnej poisťovni a pán Adam ho bude platiť až do júna 2022. Pozor, poistné na invalidné poistenie neplatia SZČO, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa priznania starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku. Respektíve odo dňa, ktorý im Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr však odo dňa jeho určenia. Vezme sa základ dane z príjmov určený podľa § 6 ods. Takto upravený základ dane sa vydelí 12-timi (bez ohľadu na skutočný počet mesiacov podnikania v predchádzajúcom roku) a výsledok sa vydelí ešte koeficientom 1,486. Poistné sa vypočíta príslušnou sadzbou poistného (33,15 %, resp.