
Pracovná zmluva je základným kameňom pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Upravuje práva a povinnosti oboch strán a jej obsah je presne definovaný Zákonníkom práce. Medzi najbežnejšie typy pracovných zmlúv patria zmluvy na dobu určitú a neurčitú. Pre zamestnanca je vo všeobecnosti výhodnejšia zmluva na dobu neurčitú, pretože mu poskytuje väčšiu istotu a stabilitu.
Podľa aktuálnej právnej úpravy v pracovnom práve platí, že je možné uzavrieť len tie zmluvné typy, ktoré Zákonník práce predpokladá. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť trvanie pracovného pomeru na dobu určitú alebo na dobu neurčitú, resp. na ustanovený týždenný pracovný čas alebo na kratší týždenný pracovný čas.
Zákonník práce rozlišuje náležitosti pracovnej zmluvy na podstatné, pravidelné a náhodilé. Medzi povinné náležitosti pracovnej zmluvy patria:
Uvedením náležitostí č. 4 až 7 (mzdové podmienky až dĺžka výpovednej doby) sa rozumie aj odkaz na príslušný paragraf zákonníka práce.
Medzi pravidelné náležitosti pracovnej zmluvy patrí napr. dohoda o skúšobnej dobe, pracovný čas, splatnosť mzdy, výmera dovolenky, dĺžka výpovednej doby. Zamestnávateľ a zamestnanec si okrem toho môžu dohodnúť aj iné podmienky pracovného pomeru, najmä hmotné výhody.
Prečítajte si tiež: Zdravotná poisťovňa pri dôchodku
Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
Pracovný pomer na určitú dobu má pevne stanovené trvanie a možno ho dohodnúť najdlhšie na dva roky. Predĺžiť alebo opätovne si ho dohodnúť (v rámci dvoch rokov) je možné najviac dvakrát. Je to typ pracovného vzťahu, ktorý sa skončí automaticky po uplynutí dohodnutého obdobia, čiže má presne stanovený začiatok aj koniec. Najčastejšie sa využíva napríklad na sezónne práce (v hotelierstve, poľnohospodárstve) alebo pri dočasných projektoch, či pri zastupovaní neprítomného zamestnanca (napr. ak je na materskej dovolenke).
Zákonník práce stanovuje dobu trvania pracovného pomeru na dobu určitú maximálne na 2 roky, s možnosťou predĺženia alebo opätovného dohodnutia v rámci 2 rokov bez vecného dôvodu najviac dvakrát. Každé ďalšie dohodnutie či predĺženie navyše oproti Zákonníku práce vyžaduje existenciu tzv. vecného dôvodu.
Ako vecné dôvody tvoriace výnimku z tejto hranice pripúšťa Zákonník práce:
Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu s vysokoškolským učiteľom alebo tvorivým zamestnancom vedy, výskumu a vývoja je možné aj vtedy, ak je na to objektívny dôvod vyplývajúci z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa alebo tvorivého zamestnanca vedy, výskumu a vývoja ustanovený osobitným predpisom.
Prečítajte si tiež: Ochranná lehota pri odchode do dôchodku
Vyššie uvedené vecné dôvody na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru je potrebné presne uviesť v pracovnej zmluve.
Okrem povinných náležitostí v pracovnej zmluve, ktoré stanovuje zákonník práce, je dobré do väčšiny pracovných zmlúv zakomponovať aj ďalšie ustanovenia. Zamestnávateľ tak predíde zbytočným sporom so zamestnancom a dokáže ľahšie chrániť svoje záujmy. Z našich skúseností je dobré v pracovnej zmluve upraviť aj nasledovné body:
Existujú aj ďalšie ustanovenia pracovných zmlúv, ktoré závisia od konkrétnej pracovnej pozície. Ide o ustanovenia upravujúce napríklad:
Zákonník práce umožňuje zamestnancovi mať uzatvorené viaceré pracovné zmluvy s rôznymi zamestnávateľmi. Výnimkou je napríklad pracovný pomer advokátskeho koncipienta, ktorý nemôže vykonávať inú zamestnaneckú alebo podnikateľskú činnosť.
K zmene dohodnutého obsahu pracovnej zmluvy môže dôjsť výhradne len na základe súhlasu zamestnanca a zamestnávateľa. Ak zamestnanec zistí, že pracovná zmluva obsahuje nejasnosti, je potrebné ich ihneď prerokovať so zamestnávateľom. V prípade, že zmluva obsahuje nesprávne alebo zavádzajúce informácie, zamestnanec má právo požiadať o ich opravu. Každá zmena pracovnej zmluvy vyžaduje súhlas zamestnanca, inak by bola neplatná.
Prečítajte si tiež: Práca a rodičovský príspevok: Čo potrebujete vedieť?
Pracovný pomer je možné skončiť viacerými spôsobmi: