Pedagogika mentálne postihnutých: Teória, prax a definície

Pedagogika mentálne postihnutých, často označovaná aj ako psychopédia, je komplexná a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť špeciálnej pedagogiky. Zaoberá sa teóriou a praxou edukácie a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na pedagogiku mentálne postihnutých, vychádzajúc z definície A. Vančovej a ďalších významných autorov, a zároveň poukazuje na jej interdisciplinárny charakter a význam pre spoločnosť.

Definícia a predmet pedagogiky mentálne postihnutých

Podľa Vančovej (2005) je pedagogika mentálne postihnutých vedným odborom špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom tohto vedného odboru sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu.

Bajo (in Bajo - Vašek, 1994) definuje psychopédiu (pedagogiku mentálne postihnutých) ako vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia.

Z týchto definícií vyplýva, že pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na komplexný rozvoj jednotlivca s mentálnym postihnutím, s cieľom umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti.

Vekové obdobia v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá osobami s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach, od ranného veku až po starobu. Každé vekové obdobie má svoje špecifiká a vyžaduje si individuálny prístup.

Prečítajte si tiež: Pedagogické dielo Ivana Baja

Ranný vek

V tomto období je dôležitá včasná diagnostika a intervencia, zameraná na stimuláciu vývoja a podporu rodiny.

Predškolský vek

Cieľom je rozvíjať kognitívne, sociálne a emocionálne zručnosti, pripraviť dieťa na vstup do školy.

Školský vek

Dôraz sa kladie na vzdelávanie a rozvoj praktických zručností, ktoré umožnia dieťaťu úspešné zvládanie školských požiadaviek. Edukácia VNP v triedach C-variantu špeciálna základná škola variant C prípravný ročník a desať ročníkov a vzdelávanie sa uskutočňuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu Obsah vzdelávania prebieha v blokoch, je určený rámcovými učebnými osnovami.

Adolescencia

V tomto období je dôležité pripraviť mladého človeka na dospelý život, rozvíjať jeho samostatnosť a sebaúctu.

Dospelosť

Cieľom je umožniť človeku s mentálnym postihnutím plnohodnotné zapojenie do spoločnosti, nájsť si prácu a žiť nezávislý život.

Prečítajte si tiež: Obsah knihy: Pedagogika mentálne postihnutých

Interdisciplinárny charakter pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je interdisciplinárny odbor, ktorý využíva poznatky z rôznych vedných disciplín. Ako východiskové disciplíny pre pedagogiku mentálne postihnutých slúžia pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.

Pedagogika a špeciálna pedagogika

Poskytujú teoretický základ pre edukáciu a výchovu osôb s mentálnym postihnutím.

Psychológia

Pomáha pochopiť kognitívne, emocionálne a sociálne procesy u osôb s mentálnym postihnutím.

Sociológia

Poskytuje informácie o sociálnom kontexte, v ktorom žijú osoby s mentálnym postihnutím.

Biológia a medicína

Pomáhajú pochopiť príčiny a prejavy mentálneho postihnutia.

Prečítajte si tiež: Mentálne postihnutie a pedagogika

Ciele a princípy edukácie VNP

Edukácia VNP - výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Teda vybaviť žiaka takým adekvátnym množstvom poznatkov, zručností a návykov, aby bol schopný zapojiť sa do pracovného a spoločenského života a žiť jemu primeraný kvalitný život bez toho, aby pôsobil ťažkosti svojmu okoliu.

Proces edukácie VNP - je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a danosti, potreby jednotlivcov zúčastňujúcich sa na edukácii (vrátane edukátora)

Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. Je určený príslušnými pedagogickými normami a dokumentami pre dané inštitúcie (učebné plány, učebné osnovy), prípadne je rozpracovaný v IVP.

Špeciálne metódy uvádza Vašek nasledovne:

• metóda viacnásobného opakovania
• metóda nadmerného zvýraznenia informácie
• metóda zapojenia viacerých kanálov
• metóda optimálneho kódovania
• metóda intenzívnej spätnej väzby

Psychopedická diagnostika

Psychopedická diagnostika je dôležitou súčasťou pedagogiky mentálne postihnutých. Jej cieľom je identifikovať silné a slabé stránky jedinca, určiť úroveň jeho mentálneho postihnutia a navrhnúť individuálny plán edukácie a (re)habilitácie.

Psychopedická diagnostika zahŕňa:

• Anamnézu: Získavanie informácií o vývoji jedinca, jeho zdravotnom stave a rodinnom prostredí.
• Pozorovanie: Sledovanie správania jedinca v rôznych situáciách.
• Testy: Používanie štandardizovaných testov na meranie kognitívnych schopností, sociálnej zrelosti a motorických zručností.
• Rozhovor: Komunikácia s jedincami, jeho rodinou a odborníkmi.

Na základe výsledkov psychopedickej diagnostiky sa zostavuje individuálny plán edukácie a (re)habilitácie, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a možnosti jedinca.

Štátny vzdelávací program pre žiakov s VNP

Vzdelávací program je určený pre žiakov s viacnásobným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a pre žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v základnej škole. Vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s viacnásobným postihnutím v školách, kde sú vzdelávaní.

Pozostáva z dvoch častí:

• Prvá je určená pre žiakov VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím. V nej sú vymedzené ciele výchovy a vzdelávania, stupeň vzdelania, profil absolventa, vzdelávacie oblasti, charakteristika, špecifiká a dĺžka vzdelávania a podmienky prijímania žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím, charakteristika výchovy a vzdelávania, špecifiká vzdelávania, charakteristika vzdelávania v špeciálnej základnej škole a v základnej škole, vzdelávacie štandardy, rámcové učebné plány, organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím, spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní, aké má byť povinné personálne zabezpečenie. materiálno-technické a priestorové zabezpečenie a podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní, zásady a podmienky pre vypracovanie školských vzdelávacích programov.
• Druhá časť je určená pre žiakov VNP bez mentálneho postihnutia.

Individuálny vzdelávací program vypracováva špeciálny pedagóg, prípadne podľa potreby s ďalšími odbornými pracovníkmi.

Nové programy práce so žiakmi s VNP

Program W. Strassmeiera

Ide o screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu: jemná motorika, hrubá motorika, sebaobsluha a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie, reč. Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov. Program obsahuje 260 cvičení a námetov pre rozvoj jednotlivých vývinových oblastí v rôznych vekových kategóriách. Kladie dôraz na učenie v malých krokoch, ale zároveň poskytuje možnosť kreatívne zostaviť obsah a dať tak dieťaťu rôznorodé príležitosti na učenie. Program je realizovaný formou hry, pričom sa snažíme rovnomerne vyvážiť zaťaženie v jednotlivých oblastiach. Dieťa by malo dostať priestor aj na voľnú hru. Spočiatku dieťa imituje činnosti a postupne dostáva väčší priestor na samostatné prevedenie činnosti. Ako bolo uvedené vyššie, program je aj diagnostickým prostriedkom. Ešte pred samotným zahájením programu podpory sa určí celková vývinová úroveň dieťaťa pomocou krátkych testov pre každú oblasť vývinu. Vyplnia sa údaje o úspešnosti zvládnutia jednotlivých úloh v každej oblasti. Následne bude možné zostaviť aspoň orientačný profil dieťaťa a porovnať ho s normou. Zároveň zostavovateľ získa prehľad o oblastiach, v ktorých dieťa zaostáva najviac alebo sa v nich približuje norme.

Bazálna stimulácia

Bazálna stimulácia je koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Ide o pedagogicko-psychologickú aktivitu, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti. Bazálna znamená ponuka elementárnych podnetov vo svojej najjednoduchšej podobe. Stimulácia znamená ponúkanie podnetov všade tam, kde si jednotlivec vzhľadom na ťažké postihnutie nedokáže zabezpečiť dostatočný prísun podnetov. Základnou požiadavkou bazálnej stimulácie je celistvosť. To znamená, že jednotlivé oblasti na seba vzájomne pôsobia a spolu tvoria jednotný celok. Všetky oblasti sú rovnocenné a nie je možné nadraďovať ktorúkoľvek z nich. Bol by to zásah do hodnotového systému. Ide o nasledujúce oblasti: vnímanie, myslenie, pocity, pohyb, komunikácia, telesné skúsenosti a sociálne skúsenosti.

V rámci bazálnej stimulácie možno vyčleniť ponuky podnetov v dvoch rovinách. Prvú rovinu tvoria základné podnety (somatické, vestibulárne a vibračné). Druhá rovina je rozširujúca stimulácia, ktorá v sebe zahŕňa podnety: taktilno-haptické, chuťové, čuchové, sluchové a zrakové.

• Somatické podnety pôsobia na kožu a svaly dieťaťa. Stimulácia sa deje prostredníctvom, dotyku, tlaku, pohybu a vnímaním teploty. Základným prostriedkom je dotyk, ktorým sa snažíme sprostredkovať pozitívnu telesnú skúsenosť. Na zintenzívnenie možno využiť rôzne materiály.
• Vibračné podnety umožňujú dieťaťu pocítiť vlastný nosný aparát (kosti, kĺby), keďže deti s ťažkým postihnutím nedokážu získať skúsenosti, ktoré sa bežne získavajú pri lezení alebo chôdzi. Pomáha dieťaťu vnímať chvenie alebo zvuky a vnímať smer, odkiaľ prichádzajú. Nosný aparát možno stimulovať pomocou vibračných prístrojov, ktoré sa prikladajú na jednotlivé časti tela. Dieťa tak získa aspoň základné povedomie o vlastnom tele a telesnej schéme. Stimulácia začína na pätách a končí pri hrudníku. Inou možnosťou stimulácie je vnímanie prirodzených vibrácií a to tak, že sa ruka dieťaťa priloží na hrudník hovoriacej osoby.
• Vestibulárne podnety pomáhajú dieťaťu vnímať a uvedomovať si zmenu polohy tela v priestore. Podnety sa poskytujú vo forme pomalého rytmického hojdania, kolísania alebo otáčania rôznymi smermi. Využiť možno hojdačky, veľké lopty alebo valce. Vestibulárna stimulácia zlepšuje svalový tonus a stabilitu tela. Vyvoláva v deťoch príjemné pocity a úsmev.
• Taktilno-haptické podnety majú aktivovať najmä oblasť rúk a viesť k aktívnemu dotýkaniu sa a uchopovaniu predmetov. Svoje miesto tu má aj facilitácia, keď dieťaťu pomáhame poznávať daný predmet, jeho veľkosť, tvar, povrch alebo váhu.
• Orálne a olfaktorické podnety sú veľmi úzko prepojené. Zameriavame sa na stimuláciu oblasti úst, ktorá je veľmi citlivá. Usilujeme sa o senzibilizáciu tejto oblasti na prijímanie podnetov prostredníctvom orálnych hier alebo ponúkaním chutí. Pri olfaktorickej stimulácií poskytujeme jednoznačné vône, tak aby ich dieťa postrehnúť a naučiť sa diferencovať.
• Sluchové a zrakové podnety už nie sú viazané na telo a preto je pre deti s ťažkým postihnutím náročné tieto podnety spracovať. Zmyslom stimulácie je naučiť deti pozerať sa a počúvať. Ponúkame kontrastné zvuky (hluk-ticho) aj obrazy (svetlý-tmavý). Vedieme deti k registrácií blízkych aj vzdialenejších predmetov, produkcii zvukov. Je vhodné zvuky kombinovať s dotykom, vibráciou alebo pohybom.

Snoezelen

Snoezelen je špecifický tým, že je uplatniteľný u všetkých cieľových skupín, či už z pohľadu veku alebo schopností. Nekladie nároky na intelektové alebo iné schopnosti a tak je vhodný aj pre deti s ťažkým postihnutím (bola to pôvodná a hlavná cieľová skupina Snoezelenu). V stručnosti možno Snoezelen definovať ako navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania. Snoezelen sa realizuje v špecificky upravenom prostredí (multisenzorické prostredie/miestnosť) s hudbou, zvukmi, svetelnými efektmi, vôňami a rôznorodými predmetmi alebo komponentmi. Má u dieťaťa navodiť pocit bezpečia a uvoľnenia. Svojou štruktúrou a vybavením zároveň podnecuje a motivuje dieťa k aktivite a získavaniu nových skúseností. Multisenzorická miestnosť má byť miestnom, kde má dieťa dostatok času a priestoru na skúmanie a interakciu s objektmi. Pokiaľ je to čo i len trochu možné má mať možnosť voľby. Priestor, čas a právo výberu súvisí so základným princípom Snoezelenu ,,nič sa nemusí, všetko je dovolené“. Veľmi dôležité sú sprostredkovanie hlavne pozitívnych skúseností a pozitívnej spätnej väzby. U dieťaťa by mali byť posilnené kompetencie aktívne a samostatne manipulovať s objektmi v miestnosti, dostávať od nich spätnú väzbu (vo forme zvuku alebo svetla) a teda mať možnosť ovládať a kontrolovať svoje prostredie, čo prispieva k jeho rozvoju. Snoezelen je prostriedkom na rozvoj všetkých zložiek osobnosti, nie len na relaxáciu alebo stimuláciu zmyslového vnímania. Okrem toho slúži aj na elimináciu nevhodného správania a budovanie vzťahu s osobou, ktorá dieťa pri Snoezelene doprevádza. Multisenzorické prostredie/miestnosť možno vybaviť širokou škálou objektov, ktoré sa bežne používajú alebo sú určené primárne pre Snoezelen. Môže byť zamerané na stimuláciu jedného zmyslu alebo na multisenzorickú stimuláciu.

Trendy a výzvy v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa neustále vyvíja a reaguje na nové poznatky a spoločenské trendy. Medzi aktuálne trendy patrí:

• Inklúzia: Snaha o integráciu osôb s mentálnym postihnutím do bežných škôl a spoločnosti.
• Podpora samostatného života: Umožnenie osobám s mentálnym postihnutím žiť plnohodnotný a nezávislý život.
• Využívanie moderných technológií: Používanie počítačov, tabletov a iných technológií na podporu edukácie a (re)habilitácie.
• Dôraz na kvalitu života: Zameriavanie sa na zlepšenie kvality života osôb s mentálnym postihnutím v rôznych oblastiach, ako je zdravie, vzdelávanie, práca a voľný čas.

Pedagogika mentálne postihnutých čelí aj rôznym výzvam, ako napríklad:

• Nedostatok kvalifikovaných odborníkov: Je potrebný väčší počet špeciálnych pedagógov, psychológov a ďalších odborníkov, ktorí sa venujú osobám s mentálnym postihnutím.
• Nedostatočné financovanie: Je potrebné zabezpečiť dostatočné financovanie pre vzdelávanie, (re)habilitáciu a podporu osôb s mentálnym postihnutím.
• Prekonávanie predsudkov: Je potrebné bojovať proti predsudkom a stereotypom, ktoré sa týkajú osôb s mentálnym postihnutím.
• Zabezpečenie rovnoprávnosti: Je potrebné zabezpečiť, aby osoby s mentálnym postihnutím mali rovnaké práva a možnosti ako ostatní občania.

Mentálna retardácia: Definovanie a stupne

Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí. Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie (IQ pod 70), ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku. Delí sa na oligofréniu a demenciu. Oligofrénia (slabomyseľnosť) je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, a narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, poprípade vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý, trvá počas celého života a nemožno ho odstrániť.

Príčiny oligofrénie môžu byť:

• Biologicky podmienené, ktoré súvisia s poškodením mozgu.
• Sociálne podmienené, t.j. extrémna výchovná zanedbanosť.

Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností. Vzniká ako následok nejakého ochorenia, úrazov po 2. roku života.

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a je vyjadrený číselným kvocientom IQ. Za normu platí hodnota IQ okolo 100. Na základe toho rozlišujeme:

• Debilitu - ľahká mentálna retardácia (IQ 70-50) - je vychovávateľný a vzdelávateľný.
• Imbecilitu - stredná mentálna retardácia (IQ 49-35) - nie je vzdelávateľný, iba vychovávateľný.
• Idiocitu - ťažká a hlboká mentálna retardácia (IQ 34-0) - nie je vzdelávateľný a vychovávateľný.

Autizmus je vrodená neschopnosť nadviazania kontaktu s ostatnými ľuďmi.

V každom meste existujú osobitné školy a pomocné školy, kde chodia mentálne postihnuté deti. školu. Dva typy: eretická forma - nekľud, pohyblivosť, vých.

Stredne ťažká duševná zaostalosť - imbecilita (IQ 35-49) - výrazné obmedzenie schopnosti človeka. Pokladajú sa za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných. Obyčajne sú zaradený do ústavov. Znaky - primitívne myslenie, oneskorená reč, manuálne nezručný, agramatická reč, poruchy výslovnosti. Výchova - osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluha, základné spoločenské návyky - nesamostatný, stála starostlivosť.

Ťažká duševná zaostalosť - idiocia (IQ 20-34).

Hlboká duševná zaostalosť - hlboká idiocia (IQ menej ako 20). Ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako 2. ročné dieťa. Dohovára sa cez neverbálne znaky, posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru, dožívajú sa veku do 30 rokov. Príčiny - genetické, v tehotenstve, ožiarením.

Populácia s mentálnou retardáciou v SR: 2-2,5% - bez komplikácii, 0,3-0,4% - s komplikáciami.

Downov syndróm

Downov syndróm bol prvýkrát popísaný v roku 1866. Ide o chorobu spôsobenú chromozómovou chybou - jeden nadpočetný chromozóm u chromozómového páru 21. Túto chorobu nevieme liečiť, ale treba ísť až po najvyššiu možnú hranicu (sú i na SŠ). Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15 roku. Radi nadväzujú kontakt, nemajú radi zmenu.

Štúdium špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých

Absolvent špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých disponuje systematickými poznatkami o javoch pedagogickej reality, výchovno-vzdelávacích procesoch a ich činiteľoch, determinantoch výchovy a vzdelávania, ako aj poznatky o spôsoboch poznávania pedagogickej reality s presahom do vnímania špeciálnopedagogickej reality. Absolvent špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne dokáže identifikovať vývinové a individuálne charakteristiky a individuálne vzdelávacie potreby jednotlivca so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Absolvent sa orientuje vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vzťahujúcich sa k práci asistenta učiteľa alebo vychovávateľa v špeciálnej škole/škole. Disponuje základnými metodickými spôsobilosťami v profilácii špeciálna pedagogika mentálne postihnutých a vie efektívne využívať v pedagogickej a ďalšej dokumentácii, v ostatných koncepčných a strategických dokumentoch a materiáloch školy/špeciálnej školy. Dokáže zaznamenať, analyzovať a riešiť rôznorodé pedagogické situácie primárne výchovného charakteru, má zručnosti efektívneho plánovania, projektovania, riadenia a organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu v profilových vzdelávacích oblastiach alebo vo svojej špecializácii. Dokáže efektívne komunikovať a kooperovať s externým prostredím (rodičia, pestúni, komunita a podobne). Okrem pedagogického poznania zahŕňa študijný odbor vo svojom jadre taktiež poznatky, v ktorých sa reflektujú otázky relevantného psychologického a sociálno-vedného poznania. Zahŕňa zároveň vedecké poznanie disciplín profilových vzdelávacích oblastí alebo špecializácií.

Absolvent špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých na 1. stupni vysokoškolského vzdelávania je primárne pripravený na vykonávanie v oblasti vychovávateľstva pre špeciálne výchovné zariadenia, nakoľko je spôsobilý pre riešenie rôznych výchovných situácií, pozitívne výchovné ovplyvňovanie detí a mládeže s poruchami správania, preventívnych aktivít, ďalej je spôsobilý výchovne podporiť edukačnú prácu učiteľa, ako aj spolupráce s rodinou detí. Zároveň je pripravovaný ako asistent v špeciálnej škole. Teoretické predmety študijného programu sú realizované formou prednášok a seminárov, študenti na nich získajú poznatky z jednotlivých oblasti študijného programu, zároveň sa ich naučia analyzovať, syntetizovať a komparovať s poznatkami z predmetov učiteľského základu, viažucich sa na intaktnú populáciu.

Podmienky prijatia na štúdium

• získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania (§56, ods. 1 zákona o VŠ);
• rešpektovanie katolíckeho ducha univerzity a fakulty;
• pre učiteľské študijné programy výtvarná výchova, hudobná výchova a hudobné umenie je potrebné úspešné absolvovanie talentovej skúšky (pozri časť talentové skúšky);
• v prípade učiteľských študijných programov, v ktorých jeden vyučovací predmet zabezpečuje Filozofická fakulta KU splniť podmienky prijímacieho konania požadované pre tento predmet (podmienky sú zverejnené na ff.ku.sk).
• pre študijný program špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých je potrebné úspešné absolvovanie prijímacieho pohovoru (pozri časť prijímacie pohovory);
• ostatné študijné programy - bez prijímacej skúšky a bez talentovej skúšky.

Poradie uchádzačov sa vytvorí na základe nasledujúcich pravidiel: Uchádzačovi o štúdium sa vypočíta priemerná hodnota známok z predmetov maturitnej skúšky.

Informácie o prijímacom konaní

V prípade, že si uchádzač chce podať prihlášku na viac študijných programov, musí si podať prihlášku na každý program zvlášť. K prihláške je potrebné pripojiť:

• životopis;
• overenú kópiu maturitného vysvedčenia;
• uchádzač o študijný program učiteľstvo v kombinácii: biológia, geografia, chémia, informatika, matematika alebo informatika jednoodborová, doloží aj overenú kópiu stredoškolského vysvedčenia posledného roku štúdia,
• doklad o zaplatení poplatku. Bez dokladu o zaplatení nebude prihláška zaregistrovaná.

Koordinátor pre študentov so špecifickými potrebami

Univerzitná koordinátorka pre študentov so špecifickými potrebami: Mgr. Lenka Horváthová, Poradenské centrum KU, Hrabovská cesta 1, 034 01 Ružomberok.

Všeobecné informácie k prijímacej skúške

Prijímacie konanie zo Špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých orientované na všeobecný prehľad uchádzača, vážnosť a aj hĺbku záujmu o štúdium špeciálnej pedagogiky. Počas prijímacieho pohovoru sa bude sledovať aj obsahová a formálna úroveň komunikácie uchádzača s členmi komisie, s dôrazom na hovorenú reč. V prípade, že uchádzač má mimoškolské aktivity v zmysle dobrovoľníctva, osobnej asistencie a pomoci človeku so zdravotným znevýhodnením môže dané potvrdenia/doklady doložiť komisii k nahliadnutiu.

Prijímací pohovor sa koná v termíne: Špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých 20. Talentové skúšky sa konajú v týchto termínoch: Hudobná výchova 19., Hudobné umenie 19., Hudobné umenie (DOUBLE DEGREE) 19., Výtvarná výchova 19., Výtvarná výchova (DOUBLE DEGREE) 19.. Talentová skúška z hudobnej výchovy alebo z hudobného umenia sa skladá z praktickej časti a pohovoru s uchádzačom. Teoretické poznatky študenti preukazujú na skúške z dejín umenia, ktorá je zameraná na historickú alebo súčasnú problematiku výtvarného umenia. Praktická skúška pozostáva z aktívnej tvorivej práce, ktorá je realizovaná z plošných výtvarných disciplín a z priestorových výtvarných disciplín.

tags: #bajo #i #pedagogika #mentalne #postihnutych #definicia