
Úvod
Život seniorov je bohatý na skúsenosti, spomienky a múdrosť. Mnohí z nich v sebe objavujú nové záľuby a talenty, ktoré im prinášajú radosť a naplnenie. Jednou z takýchto aktivít je aj písanie poézie, ktoré umožňuje seniorom vyjadriť svoje pocity, myšlienky a pohľad na svet. Táto zbierka básní pre seniorov je oslavou života, lásky a krásy v jeseni života. Predstavuje tvorbu rôznych autorov, ktorí sa venujú rôznym témam a štýlom, no spája ich jedno - úprimnosť a láska k poézii.
Ján Smrek, jeden z najvýznamnejších a najprekladanejších slovenských básnikov, sa vo svojej tvorbe často venoval oslave ženy vo všetkých jej podobách. Jeho básne sú plné života, lásky a krásy, a to aj v kontexte nenahraditeľnej úlohy matky. Zbierky ako Cválajúce dni, Iba oči, Básnik a žena a Nerušte moje kruhy sú dôkazom jeho básnického majstrovstva a oslavy života.
Smrek sa narodil 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom (dnes Melčice-Lieskové). Počas 1. svetovej vojny sa dostal do Turecka a Palestíny, a po návrate domov sa venoval literatúre a redaktorskej práci. Jeho tvorba je ovplyvnená filozofiou vitalizmu, ktorá hlása aktivitu a životný elán.
Hoci bol po roku 1948 istý čas v nemilosti, neskôr sa vrátil k tvorbe a zanechal po sebe rozsiahle a hodnotné dielo. Zomrel 8. decembra 1982 v Bratislave.
Prečítajte si tiež: Seniori a ich tvorivý prejav
Vo Vranovskom Zariadení pre seniorov oslávila Anna Illéšová, rodená Bartková, z Jastrabia nad Topľou, úctyhodných 100 rokov. Jej život bol spojený s Vranovom nad Topľou, kde vyrastala a absolvovala školy. Vydala sa ako 18-ročná a vychovala deväť detí v náboženskom duchu, viedla ich k láske, úcte a poctivej práci.
Po smrti manžela sa presťahovala do penziónu pre seniorov, kde žije dodnes. Je obklopená rodinou - 21 vnúčatami, 36 pravnúčatami a 8 pra-pravnúčatami. Napriek ťažkým životným udalostiam, ako bola smrť vnuka pri páde lietadla, si zachovala pozitívny duch a aktívne sa zapájala do života v zariadení. Pomáhala v záhrade, venovala sa bylinkám a bola kostolníčkou. Vydala aj básnickú zbierku Babičkine prvotiny.
Jej rada pre mladé páry je jednoduchá: "Aby sa nevzdávali, lebo sľúbili pred Pánom Bohom, že sa budú úprimne milovať, žiť spolu a vychovávať deti."
Pani Janka Vranová zo Štítnika, členka Jednoty dôchodcov na Slovensku v rožňavskom okrese, našla v poézii spôsob, ako uniknúť z reality a vyjadriť svoje pocity a myšlienky. Ako bývalá učiteľka sa vždy snažila deťom nielen odovzdávať vedomosti, ale ich aj milovať a chápať.
Svoje myšlienky pretavuje do veršov, ktoré sú odrazom jej duše. Keď je smutná, aj verše sú smutnejšie, a keď je veselá, radosť sa sama vkladá do rýmov. Jej poézia oslovuje mnohých ľudí, ktorí v nej nachádzajú úľavu a pochopenie.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovské posedenie a poézia
Janka Vranová verí, že láska je ako spojené nádoby - čím viac jej dávaš, tým viac jej dostávaš.
Janka Hajdinová zo Smrdák je poetka a výtvarníčka, ktorá sa venuje aj haiku poézii. Jej zbierka Myšlienky v haiku a v obrazoch je dôkazom jej talentu a schopnosti vyjadriť hlboké myšlienky v krátkych a úderných veršoch. Inšpiráciu pre svoju tvorbu nachádza predovšetkým vo vlastnej výtvarnej tvorbe.
Haiku je druh japonskej poézie, ktorý pozostáva z trojriadkových básní. Janka Hajdinová majstrovsky využíva túto formu na vyjadrenie svojich pocitov a postrehov.
Stretnutie seniorov zo Zvolena pri príležitosti Mesiaca úcty k starším je dôkazom toho, že vek nie je prekážkou aktívneho života. Mnohí z nich tancujú až do neskorého večera, akoby nechávali palice a bolesti pri stole a všetku energiu vkladali do tohto jedného večera na parkete.
Pani Vilma zo Západu, bývalá vychovávateľka, je aj dnes aktívna v klube dôchodcov a píše básne pre seniorov, jubilantov, deti, vnúčatá a rodičov. Jej tvorba je odrazom jej dlhého a bohatého života.
Prečítajte si tiež: Rozlúčka s prácou s humorom
Seniori zo Sekiera sú vďační za posedenia, kde sa môžu stretnúť a porozprávať. Napriek rôznym problémom, ako je otázka diaľničného obchvatu, si zachovávajú optimistický pohľad na život.
Zbierka na portáli ľudiaľuďom.sk umožňuje sprostredkovať radosť seniorom, ktorí nemajú blízku rodinu a Vianoce sú pre nich obdobím smútku a prázdnoty. Splnením ich prianí, aj tých finančne nákladnejších, môžeme im spoločnými silami priniesť trochu radosti a svetla do ich života.
Libuša Prekopová, rodáčka z Orlovej pri Karvinej, prišla do Trenčína ako 12-ročná. Básne začala písať už na strednej škole, inšpirovaná profesorom Jozefom Mistríkom. Svoje básne vždy dávala prečítať svojej mamičke a priateľkám, ktoré si ich kopírovali.
Podľa Jany Polákovej, šéfky trenčianskeho Spolku slovenských spisovateľov, sú to básne z prežitého, venované blízkym ľuďom, s pokorou k životu, k bohu a láskou k Slovensku a vďakou za každý deň.
Libuša Prekopová prišla do Zariadenia pre seniorov v Trenčíne a dlho trvalo, kým sa spoznala s ostatnými klientmi a odhalila im svoj talent.