Baťov Systém Starostlivosti o Zamestnancov: Inšpirácia pre Súčasných Podnikateľov

Tomáš Baťa, významná osobnosť svetového podnikania, vytvoril rozsiahly systém starostlivosti o zamestnancov, ktorý je aj v súčasnosti aktuálny a inšpiratívny. Jeho metódy, idey a spôsoby podnikania sú nadčasové a presahujú rámec obuvníckeho priemyslu, s ktorým je primárne spájaný.

Tomáš Baťa: Podnikateľ, Filozof a Vizionár

Tomáš Baťa sa narodil v roku 1876 v Zlíne v rodine obuvníkov. Už od útleho veku bol konfrontovaný s realitou remeselnej výroby. V roku 1894, vo veku 18 rokov, založil so svojimi súrodencami obuvnícku dielňu. Bol samouk, pragmatik s vysokým intelektom tvorivého myslenia. Jeho podnikateľská filozofia sa rodila postupne od vzniku podniku v roku 1884 až do jeho smrti v roku 1932. Vytvoril ucelený systém organizácie a riadenia výroby a predaja výrobkov, ktorý rozšíril o sociálnu politiku zamestnancov, podnikovú výchovu a vlastný vývoj a výskum.

Medzi jeho najvýznamnejšie vlastnosti patrili cieľavedomosť, plánovitosť a strategické myslenie, vysoká disciplína a obdivuhodná pracovitosť. Mal vysoké mravné princípy, zásady a ľudské hodnoty a nesmiernu vôľu prekonávať krízové situácie. Tomáš Baťa bol nielen úspešný podnikateľ, ale aj filozof a vizionár. Jeho princípy a rady sú relevantné aj v dnešnom dynamickom a konkurenčnom prostredí.

Prečo Tomáš Baťa Uspel?

• Orientácia na zákazníka: Baťa si uvedomoval, že spokojný zákazník je kľúčom k úspechu.
• Inovácie a technologický pokrok: Baťa neustále investoval do výskumu a vývoja a zavádzal nové technológie.
• Sociálne cítenie a motivácia zamestnancov: Baťa si uvedomoval, že zamestnanci sú najväčším bohatstvom firmy. Zavedol progresívne systémy odmeňovania, podiel na zisku a poskytoval zamestnancom sociálne výhody.
• Efektívna organizácia práce a riadenie: Baťa vytvoril rozsiahly systém riadenia, ktorý zabezpečil plynulý chod firmy a rýchle reakcie na zmeny.
• Expanzia a globalizácia: Baťa sa nebál expanzie na zahraničné trhy.

Baťov Systém Starostlivosti o Zamestnancov

Baťa chápal podnik pôvodne ako ekonomický systém (produkcia zisku), neskôr ako sociálny systém (slúži ľuďom, zákazníkom, spoločnosti). Dopracoval sa k chápaniu podniku ako biologického celku, kde je rozhodujúci človek a reprodukcia pracovnej sily. Podnikový metabolizmus je analógia biologického metabolizmu, pracuje pri minimálnej spotrebe materiálu a energie s optimálnym efektom. Je to mechanizmus schopný adaptácie na meniace sa podmienky, samoregulačný, učiaci sa a schopný reprodukcie.

Tomáš Baťa vniesol nové prvky z hľadiska podnikateľskej morálky a etiky do oceňovania ľudskej práce vo forme mzdy, odmeňovania a personálneho systému.

Prečítajte si tiež: Plavba po Baťovom kanáli – recenzia

Odmeňovanie a Pracovné Podmienky

Odmeňovanie bolo založené priamo na výkone a kvalite výsledkov individuálnej práce. Každý pracovník si sám vypočítal a denne evidoval, koľko si zarobil. Zaviedol systém tvrdého, ale spravodlivého odmeňovania. Vedel oceniť vernosť k podniku, kvalitnú prácu, osobný prínos k zlepšeniu výkonu, zvýšenie kvality alebo úsporu materiálu. Ocenil pracovnú zručnosť a umožnil pracovníkovi funkčný postup podľa schopnosti a nadania.

Kládol dôraz na zdravé pracovné prostredie, bezpečnosť a hygienu práce. Poskytol príležitosť vysokých zárobkov, výkonnosť bola až 7-krát vyššia než celoštátny priemer. Prešiel vzťahom od zamestnanca k spolupracovníkovi až k spolupodnikateľom. Lekárska starostlivosť bola na vysokej úrovni. Umožňoval lacné nákupy širokého sortimentu vo vlastných predajniach a obchodných domoch. Ceny všeobecne boli v Zlíne o 30 % nižšie ako bol celoštátny priemer v prvej ČSR. Poskytoval lacné a moderné bývanie vo vlastných domoch (trojizbové byty pre robotníkov a päťizbové byty pre vedúcich pracovníkov). Mladí robotníci bývali v domovoch mládeže.

Výchova a Vzdelávanie

Medzi 1. a 2. svetovou vojnou bolo školstvo v ČSR na relatívne dobrej úrovni. Baťa však postrehol, že chýba systém výchovy priemyselných robotníkov, výchova vedúcich pracovníkov pre stredný a vrcholový manažment, celoživotné vzdelávanie a prepojenie pracovnej a výchovno-vzdelávacej činnosti. Baťa si rýchlo uvedomil potrebu zvyšovania pracovných schopností, profesionálnych vedomostí, tvorivého myslenia, zručnosti, návykov a postojov k práci.

Zásady vytvorenia systému výchovy a vzdelávania pracovníkov firmy Baťa a. s. Zlín sa začali budovať v rokoch 1924 - 1925. V roku 1925 prijal 80 chlapcov do prvej triedy trojročnej učňovskej školy a založil „Školu pre mladých mužov“. Zaviedol psychologické testy, lekársku prehliadku uchádzačov a modré rovnošaty pre chlapcov aj dievčatá. Vybudoval internáty. Dával prednosť uchádzačom zo sociálne slabších rodín, pretože títo chlapci a dievčatá boli skromní.

V druhej polovici 30. rokov sa vytvorila významná reforma výchovy mladých ľudí v koncerne Baťa. Zaviedol diferencovaný trojstupňový systém vzdelávania od školského roku 1937/1938:

Prečítajte si tiež: Baťov Kanál: Dobrodružstvo

1. stupeň - dvojročná odborná škola,
2. stupeň - dvojročná priemyselná majstrovská škola a
3. stupeň - dvojročná vyššia priemyselná škola s maturitou.

Baťa organizoval aj rôzne kurzy ako napríklad obchodné kurzy, jazykové kurzy, „hospodyňské“ kurzy pre ženy a pedikérske kurzy. Firma Baťa mala z pohľadu dnešnej terminológie vypracovaný komplexný systém rozvoja ľudských zdrojov.

Samospráva Dielní a Účasť na Zisku

Základným kameňom Baťovho systému riadenia bola samospráva dielní. Vychádza z predpokladu vzájomného súperenia medzi jednotlivými oddeleniami v podniku, ktorých zisk a odmena sú podmienené plnením stanoveného plánu. Baťa si uvedomoval, že iniciatíva zamestnancov závisí od výšky odmeny za prácu, a preto hľadal spôsoby, ako ich motivovať na vyššiu intenzitu a kvalitu práce. Snažil sa zmeniť myslenie zamestnancov z námedzného na podnikateľské, ktoré je zamerané na dosahovanie zisku. Každý zamestnanec si mohol overiť, že výška jeho odmeny závisí len od kvality a množstva vykonanej práce. Aktívnym prístupom a uplatňovaním rôznych zlepšení sa dali dosahovať vyššie výkony a zisk rástol. Tento model bol využitý na všetkých úrovniach Baťovho koncernu a jeho princípy boli rovnaké pre vedenie aj robotníkov.

Princíp samosprávy spočíval v hospodárskej autonómii každého článku výroby. Celý podnik sa rozčlenil na desiatky a stovky oddelení s vlastným účtovníctvom, vedúcim a vykazovaním. Základom bolo plánovanie. Aby mohli zamestnanci porovnať svoju prácu s plánom, majster robil týždenné vyúčtovanie hospodárskeho výsledku oddelenia. Výsledok bol prehľadne spracovaný a verejne vystavený v dielni tak, aby si mohol každý robotník ihneď sám vypočítať výšku svojho podielu na zisku. Podiely sa prevádzali na kontá zamestnancov. Baťa sa držal zásady, že účtovníkom má byť ten, kto dal hospodárskemu deju popud, teda robotník. Preto zaznamenávalo účtovníctvo na úrovni jednotlivých dielní stav výroby v každom momente výrobného procesu. Otvorenie účtovných kníh, kalkulácie, plánov a metód všetkým zamestnancom bolo u Baťu samozrejmosťou. Bez toho, aby boli hospodárske výsledky verejné, by Baťov systém nikdy nemohol úspešne fungovať. Dnes sa tejto modernej metóde riadenia hovorí "open book management".

Zamestnanci dostávali podľa hospodárskych výsledkov svojich dielní podiel na zisku. Priemerná mzda zamestnanca Baťových závodov bola dva razy taká vysoká ako celoštátny priemer. Baťa svoj systém založil na tom, aby si každý pracovník mohol okamžite vypočítať svoj podiel na zisku, čo bolo pre neho priamym stimulom na vyššiu osobnú iniciatívu.

Plánovanie a Cenová Politika

Kľúčovým prvkom v Baťovej organizácii bol plán, ktorý určoval denne rozsah a množstvo všetkých prác v závodoch pre každú samosprávnu dielňu do najmenších detailov. Základom rozvoja podniku boli polročné plány zostavované za zimnú a letnú sezónu. Polročný plán sa skladal z predpokladov množstva vyrobenej obuvi, jej ceny, nákladov, miezd, podielov na zisku, investícií a pod. Výsledkom plánovania bolo prepojenie výroby a predaja, čím Baťa dosiahol, že všetko, čo sa vyrobilo, bolo vopred zabezpečené predajnými zmluvami. Na základe toho bolo možné vypracovať podrobný plán všetkých pomocných činností a zásobovania materiálom. Potom sa polročný plán rozpracoval na týždenné plány. Ten sa skladal z denných plánov, ktoré predpisovali plánovaný denný objem výroby každej dielni.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Súčasťou kalkulácie bolo stanovenie predajnej ceny jednotlivých modelov. Cena závisela od výrobných nákladov. Čím viac topánok jedného modelu sa vyrobilo, tým nižšie boli jednotkové náklady. Do výroby boli zadávané modely, pri ktorých bol predpoklad vysokej predajnosti. Baťa vždy radšej kalkuloval s menším ziskom na jeden pár obuvi, pretože lacné topánky išli lepšie na odbyt. Takýmto spôsobom mohol vyrábať obuv vo veľkých sériách. Cieľom bolo priblíženie sa k zákazníkovi a ustavičné znižovanie ceny. Vedel, že spokojný zákazník sa vráti a kúpi si ďalší model.

Baťove Zásady pre Súčasných Podnikateľov

Baťov systém práce a starostlivosti o ľudí je aj v súčasnosti aktuálny a zaslúži si, aby mu aj dnešní podnikatelia venovali mimoriadnu pozornosť. Jeho zásady sú relevantné aj v dnešnom dynamickom a konkurenčnom prostredí.

• Slúžiť, nie predávať: Základným heslom Tomáša Baťu bolo slúžiť zákazníkom. Pre samotných zamestnancov to znamenalo, že nevyrábajú topánky, ale ponúkajú službu.
• Budovať ľudí, nie len podnik: Podľa Baťu bolo dôležitejšie vybudovať ľudí, ktorí následne vybudujú podnik.
• Vzdelávať zamestnancov: Baťa ako prvý prišiel s myšlienkou vzdelávať svojich ľudí a založil Baťovu školu práce.
• Motivovať a angažovať: Baťa dokázal angažovať a motivovať robotníkov každú jednu sekundu počas celej pracovnej doby.
• Byť spravodlivý a ísť príkladom: Baťa vyžadoval od svojich ľudí to, čo sám uplatňoval a išiel všetkým príkladom.
• Zákazník na prvom mieste: Zákazník dostane viac, ako chce, avšak za to „viac“ zaplatí menej, ako očakáva.
• Starostlivosť o mesto a okolie: Baťa sa staral nielen o to, aby sa mala dobre jeho firma a jeho zamestnanci, ale záležalo mu predovšetkým na tom, aby sa malo dobre aj mesto, aj štát aj celé jeho okolie.
• Životná rovnováha: Dodržiavať pravidlo životnej rovnováhy osem - osem - osem: osem hodín spi, osem hodín pracuj a osem hodín naozaj ži.

tags: #baťov #systém #starostlivosti #o #zamestnancov