
Bazálna stimulácia je koncept, ktorý sa neustále vyvíja a prispôsobuje sa novým poznatkom z vedeckého výskumu, potrebám praxe a dynamike spoločnosti. Tento článok poskytuje prehľad o bazálnej stimulácii, ako je prezentovaná v rôznych odborných príspevkoch, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na implementáciu tohto konceptu do terapeutickej a ošetrovateľskej praxe. Cieľom je preskúmať rôzne aspekty bazálnej stimulácie, od jej teoretických východísk až po praktické aplikácie v rôznych oblastiach, ako sú sociálne služby, zdravotníctvo a špeciálna pedagogika.
V súčasnosti sa v sociálnych službách kladie dôraz na supervíziu, ktorá sa považuje za efektívny nástroj na hľadanie a využívanie potenciálu a inovácií pre vysokú kvalitu práce s klientmi. Supervízia má legislatívnu podporu v sociálnych službách a vykonáva sa už niekoľko rokov. Aktuálny stav sociálnych služieb vytvára priestor na riešenie aktuálnych problémov supervízie v praxi pre pracovníkov a organizácie poskytujúce tento typ služby. Tieto problémy slúžia ako zrkadlo odrážajúce to, aké je to pracovať v sociálnych službách, ako funguje manažment a aké je postavenie sociálnych služieb v spoločnosti. Existuje mnoho právnych podmienok, ktoré musia organizácie poskytujúce sociálne služby dodržiavať a akceptovať, aby kvalita služby bola v súlade s európskymi normami, ktoré sú implementované aj v nedávnej legislatíve. Aktuálne témy, ktoré komunikujú supervidovaní, naznačujú, že podmienky požadované na splnenie noriem kvality nie sú rovnaké a neodrážajú skutočný stav v organizáciách, najmä vo verejných službách.
Konflikty a potreba ich riešenia vznikajú všade tam, kde sa stretávajú ľudia a spoločne vstupujú do najrôznejších vzťahov. Škola je miestom, kde sa pretína mnoho životných príbehov. Na malom priestore tak do seba narážajú odlišné názory, prístupy, hodnoty alebo ašpirácie. To samozrejme so sebou prináša i konfliktné situácie, ktoré môžu byť zjavné či skryté, individuálne alebo skupinové, ale vždy majú vplyv na atmosféru školy, ovplyvňujú podmienky učenia, zdravia i medziľudských vzťahov. Školská mediácia a peer mediácia nie je v prostredí slovenských škôl zatiaľ bežná. Skúsenosti zo zahraničia ale ukazujú, že sú účinnou a efektívnou metódou vedúcou k tomu, ako zmierňovať napätie v školských kolektívoch a ako budovať lepšie vzťahy medzi účastníkmi života v škole.
Ak chceme hovoriť o mocenských aspektoch sociálnej práce, nie je možné tak urobiť bez zamerania pozornosti na vzájomné pôsobenie sociálnych pracovníkov a klientov. V príspevkoch sa uvažuje nad symptómom moci ako prirodzeným javom vyskytujúcim sa vo vzťahu sociálneho pracovníka a klienta. Na tento mocenský vzťah sa však nepozeráme ako na akúsi odvrátenú stranu profesie sociálneho pracovníka, skôr sa zameriavame na reflektovanie negatívnych či rozporuplných javov v profesijnom pomáhaní.
V odborných článkoch sa diskutuje o integrite človeka a živote ľudí dneška. Poukazuje sa na nedeliteľnosť človeka, teda spojitosť ducha, duše a tela ľudí s ich životnou energiou. Je dôležité myslieť, prežívať a konať tu a teraz.
Prečítajte si tiež: Využitie bazálnej stimulácie v Domove tretieho veku
Štúdie sa zameriavajú na problematiku sebaregulácie, pričom sa zvláštna pozornosť venuje adaptívnej sebaregulácii ťažko dosiahnuteľných alebo nedosiahnuteľných cieľov. Prezentované štúdie informujú o motivačnej a regulačnej funkcii cieľov v kontexte známych teórií sebaregulácie. Vzhľadom na cieľ práce sa v texte objavujú pojmy ako implementačné zámery, cieľové odangažovanie a cieľové reangažovanie, odpoveďový posun.
Edukačné sociálne poradenstvo sa prezentuje ako inovatívny autorský koncept v sociálnej práci. Je stvárnením prieniku edukácie dospelých klientov sociálnej práce v teórii sociálneho poradenstva a v poradenskej praxi v oblasti sociálnej práce.
Odborné príspevky sa venujú aj rozpoznávaniu manipulácie a prejavov domáceho násilia v partnerskom zväzku. Poukazujú na skutočné príbehy obetí, ktoré vystúpili zo začarovaného kruhu násilného vzťahu vďaka odborníčkam Krízového intervenčného tímu (KIT). Ďalej sa spomína pomoc núdznym rodinám a riešenie humanitárnych kríz v nízkopríjmových krajinách.
Manažment rizík je súčasťou strategického riadenia aj plánovania každej úspešnej organizácie, nevynímajúc ani organizácie poskytujúcej sociálne služby. Táto téma sa spracováva v učebných osnovách pre manažérov kvality z pohľadu riadenia kvality. Pracovný život v zariadeniach sociálnych služieb však ukazuje naliehavú potrebu prípravy a vzdelávania nielen top manažmentu v tejto oblasti, ale aj stredného a nižšieho odborného personálu, ktorý zodpovedá za príjem klienta, a alebo je v priamom kontakte s klientom. Havarijné stavy v zariadeniach sociálnych služieb a z nich vyplývajúce riziká sa riešia priebežne podľa finančných kapacít poskytovateľov a samotných zriaďovateľov. Riziká môžu spôsobiť nielen škody na majetku, ale aj na živote. Cena ľudského života sa definuje ako peňažná čiastka, ktorú je spoločnosť ochotná vynaložiť na záchranu ľudského života. Riadenie rizík je aj záležitosťou ľudských zdrojov. Tam, kde sa nedajú získať financie, je potrebné použiť odborné vedomosti, zručnosti aj spôsobilosť všetkých zúčastnených pracovníkov. Samotný zákon o sociálnych službách 448/2008 Z.z. predkladá povinnosť riadiť riziká.
Príspevky sa venujú aj dobrovoľníctvu v oblasti humanitárnej a rozvojovej spolupráce. Dvanásť mesiacov sa realizovali rozvojové projekty, ktoré dávajú albánskym deťom z vylúčených komunít vzdelanie, a teda i šancu na lepší život. Pomáhať núdznym v oblastiach, ktoré sa zmietajú v humanitárnej kríze, možno i formou vysielania humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok priamo na miesta, postihnuté vojnou, zemetrasením či tajfúnom. Do dobrovoľníckej iniciatívy „EU Aid volunteers“, ktorú pred časom spustila Európska komisia, sa zapojila ako prvá slovenská mimovládka aj humanitárna a rozvojová organizácia ADRA Slovensko.
Prečítajte si tiež: Obnova zraku po kortikálnom postihnutí
Dnešná doba je plná ľudí, ktorí sú chorí na tele, aj na duši, ľudí, ktorí sú osamelí, chudobní, závislí, bez domova, ľudí, ktorí sú starí a ľudí, ktorí zomierajú. Je to doba, ktorú môžeme označiť dobou individualizmu. Publikácie vznikajú so zámerom podeliť sa o osobné skúsenosti získané v priebehu práce s týmito ľuďmi.
Zvládanie starostlivosti o človeka trpiaceho demenciou je závislé na kvalite starostlivosti. Osoby, ktoré sa starajú o takto chorého potrebujú mať dostatok vedomostí o chorobe, jej priebehu, problémoch a prístupe k chorým členom rodiny. Príspevky sú zamerané na starostlivosť o takto trpiacich ľudí a ponúkajú osobné svedectvá ľudí, ktorí sa starali, alebo starajú o svojich rodičov. Zameriavajú sa na sprievodné javy a problémy choroby. Hlavným prínosom je kvalitatívny výskum uskutočnený rozhovormi s rodinnými príslušníkmi.
Monografie sa venujú poruche ADHD, ktorá je najčastejšie diagnostikovanou poruchou u detí. V knihách sa poukazuje na jej prejavy u detí a tiež na dôsledky nesprávnej výchovy. Výchova detí s poruchou ADHD je veľmi náročná a zaťažujúca. Správanie dieťaťa vplýva negatívne na celú rodinu, preto je dôležité, aby rodičia mali dostatok vedomostí o tejto poruche.
Publikácia od FRIDLOVEJ (2015) s názvom "Bazální stimulace pro pečující, terapeuty, logopedy a speciální pedagogy" je praktickou príručkou pre pracujúcich v sociálnych službách, dlhodobej starostlivosti a v špeciálnych školách. Je výsledkom dlhoročných praktických skúseností autorky s konceptom bazálnej stimulácie. Autorka uvádza, že bazálna stimulácia je koncept, ktorý sa neustále vyvíja a prispôsobuje sa novým výsledkom vedeckého výskumu, potrebám praxe, meniacej sa dynamike spoločnosti a tiež s tým súvisiacou starostlivosťou. Publikácia je spísaná na podklade súčasných téz autorov konceptu a zahraničných kolegov - odborníkov, ktorí koncept rozvíjajú v rôznych oblastiach od starostlivosti o nezrelých novorodencov, osoby s postihnutím, v intenzívnej starostlivosti o osoby s neuromuskulárnymi deficitmi až po starostlivosť o seniorov a paliatívnu starostlivosť. V publikácii sú zahrnuté aj osobné skúsenosti autorky s konceptom z pohľadu ošetrujúceho, pedagóga, certifikovaného lektora a supervízora konceptu.
Publikácia začína kapitolou Úvod do bazálnej stimulácie, ktorá hovorí o koncepte bazálnej stimulácie ako o vedeckom pedagogicko-ošetrovateľskom koncepte. Táto kapitola ponúka profesionálom zo zdravotníctva, sociálnych služieb a špeciálnym pedagógom kvalifikované a profesionálne postupy. Autorka popisuje bazálnu stimuláciu nie ako metódu, ani ako techniku, ale ako koncept, ktorý je zameraný na telo, pretože telo je hlavným objektom aktivít terapeutov, ošetrovateľov a pedagógov. Kapitola je rozčlenená do troch podkapitol. Prvá charakterizuje koncept bazálnej stimulácie, druhá rozoberá históriu, zakladateľov konceptu a vývoj v Českej a Slovenskej republike.
Prečítajte si tiež: Rozvoj zmyslov: Stimulácia hmatu
Druhá kapitola sa venuje podpore bazálnej roviny ľudského vnímania prostredníctvom konceptu. Autorka uvádza, že vnímanie seba samého je základným predpokladom pohybu a komunikácie. Skladá sa z troch podkapitol. Prvá popisuje vnímanie, prenatálny vývoj vnímania a jeho podstatu. Druhá opisuje pohyb, prenatálny vývoj pohybu a jeho fyziológiu. Tretia kapitola začína popisom ošetrovateľského, terapeutického a pedagogického procesu a jeho zloženia zo 6 elementov. Ďalej Maslowovou pyramídou potrieb, popisu 10 centrálnych cieľov, ich rozdeleniu do dvoch kategórií vzťahujúcich sa k osobe alebo na okolitý svet a interakčným procesom medzi klientom a terapeutom. Kapitola je rozdelená do troch podkapitol.
Štvrtá kapitola opisuje teoretické východiská konceptu bazálnej stimulácie. Delí sa do piatich podkapitol. Prvá podkapitola hovorí o neurofyziologických východiskách, kde sa zaoberá vývojom nervovej sústavy, stavbou a funkciami nervového systému a fyziologickým správaním a pamäťou. Druhá rozoberá genetické prvky vývojovej psychológie, tretia podkapitola sa venuje Bobath konceptu, štvrtá zasa poznatkom z psychológie a piata denného života.
Piatou kapitolou je biografia človeka v koncepte bazálnej stimulácie. Kapitola je rozdelená do troch podkapitol. Prvá sleduje obraz človeka, druhá význam biografických údajov pre štruktúru individuálneho plánu a tretia je zameraná na senzobiografiu.
Šiesta kapitola popisuje somatickú stimuláciu. Autorka uvádza ciele somatickej stimulácie. Kapitola je rozčlenená do piatich podkapitol. V prvej podkapitole sa píše o somatickom vnímaní, druhá sa venuje telesnej schéme, tretia somatickému dialógu, štvrtá hovorí o iniciálnom dotyku a piata o somatickej stimulácii podľa konceptu bazálnej stimulácie. Autorka sa podrobnejšie venuje somatickej stimulácii upokojujúcej, somatickej stimulácii povzbudzujúcej, neurofyziologickej stimulácii, symetrickej stimulácii, rozvíjajúcej stimulácii, diametrálnej stimulácii, polohovaniu v koncepte bazálnej stimulácie, kontaktnému dýchaniu a masáži stimulujúcej dýchanie. Pri všetkých stimuláciách autorka uvádza ciele stimulácie, indikáciu pre aplikáciu stimulácie, zásady pri stimulácii, riziká, ak sú nejaké známe a uskutočnenie samotnej stimulácie. Záver šiestej kapitoly je venovaný modifikácii somatických stimulácií, ktoré je možné vykonávať.
Siedma kapitola sa zaoberá vestibulárnou stimuláciou. Rozčlenená je do dvoch podkapitol. Prvá sa venuje vestibulárnemu vnímaniu a druhá vestibulárnym ponukám. Autorka popisuje rôzne spôsoby vykonávania stimulácie vzhľadom na stav klienta.
Ôsma kapitola informuje o vibračnej stimulácii a skladá sa z dvoch podkapitol: vibračné vnímanie a vibračná ponuka. Autorka popisuje výkon pomôcky a riziká pri použití vibračnej stimulácie.
Deviata kapitola rozoberá optickú (zrakovú) stimuláciu a je rozčlenená do dvoch podkapitol. Prvá je venovaná zrakovému vnímaniu, rieši postihnutie zraku a prejavy zmeny zrakového vnímania.
Desiata kapitola popisuje auditívnu (sluchovú) stimuláciu a je rozčlenená do troch podkapitol. V prvej sa píše o sluchovom vnímaní, v druhej o auditívnej ponuke a v tretej podkapitole autorka podrobne rozoberá uplatnenie bazálnej stimulácie pri himalájskej expedícii Dhaulágirí 2012. Popisuje možnosti auditívnej stimulácie, hovorí o kombinácii somatickej a auditívnej stimulácie a o predpokladoch efektívnej auditívnej stimulácie.
Jedenásta kapitola sa venuje orálnej stimulácii a je rozčlenená do troch podkapitol. Prvá podkapitola sleduje orálne vnímanie, druhá príjem potravy a tretia orálnu stimuláciu. Autorka popisuje predpoklady na úspešnú orálnu stimuláciu, starostlivosť o ústnu dutinu prostredníctvom orálnej stimulácie, postup pri klientoch, ktorí neotvárajú ústa a o vhodných/nevhodných pomôckach na stimuláciu.
Dvanásta kapitola sa zameriava na olfaktorickú (čuchovú) stimuláciu a delí sa na dve podkapitoly. Prvá popisuje olfaktorické vnímanie a druhá olfaktorickú stimuláciu. Autorka rieši úzky súvis medzi orálnou a olfaktorickou stimuláciou a dôležitosti práce s biografiou, pretože môžeme vyvolať negatívnu stimuláciu.
Trinásta kapitola hovorí o takticko-haptilnej stimulácii a skladá sa z dvoch podkapitol. Prvá podkapitola informuje o taktilnom vnímaní a druhá o takticko-haptilnej ponuke. Autorka sa zamerala na ciele stimulácie, predmety, ktoré je možné na stimuláciu využiť.
Kapitoly 6 až 13 sú doplnené obrázkami s uskutočnením jednotlivých stimulácií s popisom.
Štrnásta kapitola sa venuje implementácii bazálnej stimulácie do praxe. Kapitola má päť podkapitol. Prvá sa zaoberá bazálnou stimuláciou z pohľadu lekára, druhá bazálnou stimuláciou v práci fyzioterapeuta, ergoterapeuta, tretia hovorí o bazálnej stimulácii v logopédii, štvrtá o bazálnej stimulácii vo vzdelávaní žiakov s ťažkým kombinovaným postihnutím a piata o bazálnej stimulácii v ošetrovateľskej starostlivosti.
Pätnásta kapitola informuje o prenose konceptu do praxe. Autorka uvádza, čo koncept ponúka terapeutom, ako získavať súhrnné informácie a na základe nich rozhodovať o ponuke základných alebo nadstavbových prvkoch konceptu. Ďalej popisuje vlastný postoj a stratégiu ako dôležitý faktor pri integrácii konceptu. Následne autorka uvádza, čo preukázala štrnásťročná prax v Českej a Slovenskej republike.
Koncept Bazálnej stimulácie sa začal využívať v roku 2012, po absolvovaní základného kurzu. V začiatkoch sa pracovalo hlavne s klientmi s ťažkým a kombinovaným postihnutím v domove sociálnych služieb, kde sa bazálna stimulácia využívala ako nástroj na rozvoj komunikácie a elimináciu nevhodného správania klientov v skupine. Počas tejto práce sa vykonával kvalitatívny výskum s cieľom zistiť, aký vplyv má vykonávanie bazálnej stimulácie na správanie klienta a na jeho komunikáciu. Výsledkom bol znížený výskyt nevhodného správania klientov a úplné vymiznutie fyzickej agresivity, zlepšenie komunikácie medzi klientmi v skupine a aj s pracovníkmi. Samotní klienti vnímali pozitívne zmeny svojho správania, boli pozitívnejšie naladení a práca s nimi bola pre personál jednoduchšia.
V roku 2014 sa začalo pracovať s cieľovou skupinou seniorov. Počas tejto práce sa absolvovali prehlbujúce kurzy I a II bazálnej stimulácie. Pozornosť sa upriamila najmä na klientov trvale imobilných a po cievnej mozgovej príhode. Klienti trvale imobilní a so zníženým vnímaním pri aplikácii konceptu začali postupne vnímať, najskôr sami seba a neskôr aj svoje najbližšie okolie. U klientov po cievnej mozgovej príhode sa dosiahli podstatné zmeny hybnosti a v značnej miere obnovenie činnosti postihnutej strany.
Publikácia slúži ako inšpirácia a pomoc pri zostavovaní individuálnych plánov, plánov ošetrovateľskej a opatrovateľskej starostlivosti. Je vhodná pre každého, pretože bazálnu stimuláciu nemusí vykonávať len certifikovaný pracovník, ale môže ju vykonávať aj zaučený laik z najbližšieho sociálneho okolia. Poskytuje náhľad na problematiku, množstvo teoretických poznatkov a praktických rád potrebných na jej výkon.
tags: #bazálna #stimulácia #príspevky #v #časopisoch