
Premlčanie a preklúzia sú právne inštitúty, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v obchodnom práve, a to najmä v kontexte bezdôvodného obohatenia. Tieto inštitúty ochraňujú právnu istotu účastníkov právnych vzťahov, pričom ich podstatou je plynutie času. Ak strana neuplatní svoje právo včas, právo jej buď zaniká (preklúzia), alebo ho súd nemôže priznať (premlčanie). V tomto článku sa zameriame na premlčanie bezdôvodného obohatenia v obchodnom práve, pričom si priblížime jeho aspekty, lehoty a špecifiká.
Premlčanie je právny inštitút, ktorý bráni veriteľom vymáhať svoje nároky po uplynutí zákonom stanovenej doby. V praxi to znamená, že ak veriteľ dostatočne včas nepodnikne kroky na uplatnenie svojho práva, dlžník môže odmietnuť plniť s odkazom na premlčanie. Cieľom premlčania je posilniť právnu istotu a motivovať veriteľov, aby nezaspali na svojich právach a uplatnili ich včas.
Premlčanie nespôsobuje zánik samotného práva, ale zánik vymáhateľnosti nároku (tzv. zánik nároku). Inak povedané, aj po uplynutí premlčacej doby právo formálne existuje, avšak ak dlžník namietne premlčanie, súd mu už nemôže priznať ochranu - z práva sa stane naturálna obligácia (prirodzený dlh). Takýto premlčaný dlh nemožno vynútiť súdnou cestou, no ak by ho dlžník predsa dobrovoľne splnil, veriteľ si smie plnenie ponechať a dlžník ho nemôže žiadať späť (nešlo by o bezdôvodné obohatenie). Dôležité je, že na premlčanie súd neprihliada automaticky - musí ho namietnuť dlžník v konaní; inak môže byť aj premlčaný nárok priznaný.
Poučenie? Premlčanie sa týka najmä majetkových práv (nárokov z peňažných a iných plnení).
Predstavte si, že pán Novák požičia svojmu známemu 1 000 € so splatnosťou 1. januára 2020. Známemu sa však do vrátenia nehrnie a pán Novák sa dlho zdráha riešiť to súdnou cestou. Až vo februári 2024 podá žalobu o vrátenie dlhu. Súdne konanie sa začne, no dlžník namietne premlčanie - od splatnosti uplynuli viac než 3 roky. Súd preto nemá inú možnosť, než žalobu zamietnuť pre uplynutie premlčacej doby. Pán Novák tak stratil možnosť efektívne vymôcť svoj nárok. Keby však dlžník premlčanie nenamietol, súd by dlh mohol priznať aj po rokoch; všetko teda stojí na námietke dlžníka.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na bezdôvodné obohatenie
Zákon však vymenúva výnimky, teda práva, ktoré časovo obmedzené nie sú a premlčaniu nepodliehajú. Medzi tieto práva patria:
V obchodnoprávnych vzťahoch (vzťahy podnikateľov podľa Obchodného zákonníka) sa naopak premlčujú všetky práva zo záväzkových vzťahov, okrem jediného - práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Zákon stanovuje, dokedy treba právo uplatniť na súde, aby sa nepremlčalo. Existuje všeobecná premlčacia doba a pri niektorých právach aj osobitné (špeciálne) lehoty.
Zaujímavosťou v obchodnom práve je možnosť dohodou premlčaciu dobu predĺžiť. Dlžník môže písomným vyhlásením veriteľovi premlčanie predĺžiť, a to aj opakovane, avšak celkovo najviac na 10 rokov od pôvodného začiatku plynutia. Tým sa obchodným partnerom dá pružnosť - dlžník môže dobrovoľne poskytnúť veriteľovi viac času na vymáhanie dlhu. (Zároveň Obchodný zákonník stanovuje, že bez ohľadu na dohody či iné okolnosti, uplynie premlčanie najneskôr za 10 rokov od začiatku - ide o tzv.
Maximálna hranica 10 rokov platí aj v občianskom práve pre väčšinu nárokov. V roku 2018 sa Občiansky zákonník zmenil tak, že zaviedol absolútnu desaťročnú lehotu pre premlčanie - či už je všeobecná alebo špeciálna, beží najneskôr 10 rokov od momentu, kedy právo mohlo byť uplatnené prvýkrát. Po uplynutí 10 rokov od vzniku nároku už spravidla nie je možné uplatniť ho, ani keby ste o ňom nevedeli. Napríklad, ak ste utrpeli škodu a dlho ste o nej nevedeli, zákon aj tak po 10 rokoch “zastaví hodiny”.
Prečítajte si tiež: Nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia
Niektoré typy práv majú v zákone špeciálnu dĺžku premlčania. Tieto lehoty môžu byť kratšie aj dlhšie než všeobecné 3 roky, podľa povahy nároku.
Uznanie dlhu - ak dlžník svoj dlh písomne uzná (čo do dôvodu aj výšky), má to veľmi významný efekt na premlčanie. Uznaním dlhu sa totiž prerušuje pôvodná premlčacia doba a začne plynúť nová, predĺžená premlčacia doba v dĺžke 10 rokov. Inak povedané, písomné uznanie záväzku “oživí” aj starší dlh a poskytne veriteľovi ďalších desať rokov na vymáhanie. (Ak je v písomnom uznaní dlhu uvedený aj termín plnenia, desaťročná lehota začne plynúť od uplynutia tohto termínu). Uznanie dlhu je preto pre veriteľa veľmi výhodné - napr. ak dlžník pred uplynutím 3 rokov podpíše dohodu, že uznáva svoj dlh, veriteľ získa namiesto zvyšných pár mesiacov rovno 10 rokov.
Pozor: Uznanie musí byť písomné a dostatočne určité; ak by išlo o spotrebiteľský dlh, zákon zakazuje vopred podpisovať uznania dlhu spotrebiteľom vo vlastnom mene (také ustanovenie v zmluve by bolo neplatné).
Ak váš nárok už bol priznaný právoplatným rozhodnutím (rozsudkom, platobným rozkazom a pod.) alebo rozhodcovským nálezom, tak získavate nový titul a zároveň novú lehotu. Nárok priznaný v rozhodnutí sa premlčí za 10 rokov odo dňa, keď malo byť podľa rozhodnutia plnené. Vymožiteľnosť súdneho rozhodnutia teda trvá desať rokov - v tejto lehote musíte podať návrh na exekúciu, inak aj právo z rozsudku zanikne premlčaním.
Vo všeobecnosti odo dňa, keď právo mohlo byť prvýkrát uplatnené na súde. Pri práve na plnenie záväzku (napríklad zaplatenie dlhu) plynie lehota od termínu splatnosti dlhu. Ak mal dlžník plniť v určitý deň, od nasledujúceho dňa začne plynúť lehota. Ak ide o záväzok plniť opakovane alebo priebežne (napríklad mesačné dávky, nájomné), premlčacia doba plynie samostatne pre každé jednotlivé plnenie od jeho splatnosti. Pri nepretržitom plnení (napr. povinnosť zdržať sa nejakej činnosti) začne lehota plynúť, akonáhle je povinnosť porušená. Pri právach z porušenia povinnosti (napr. náhrada škody) sa obvykle lehota počíta od momentu porušenia povinnosti alebo vzniku škody, pričom pri spomínanej škode sa zohľadňuje aj moment dozvedenia sa o škode (subjektívny začiatok).
Prečítajte si tiež: Podmienky regresného nároku
Plynutie času môže byť pozastavené alebo prerušené. Zákon pamätá na situácie, keď veriteľ síce koná, ale spor sa vlečie, alebo keď existujú okolnosti brániace uplatneniu práva.
Prerušenie premlčania môže nastať aj inými spôsobmi - napríklad zaplatením úroku dlžníkom či poskytnutím čiastočného plnenia dlžníkom sa dlžník správa, akoby dlh uznal, čo má za následok pretrhnutie lehoty tiež.
Dôležité: Po prerušení začne nová lehota plynúť až od momentu, keď pominie dôvod prerušenia (napr.
Okrem toho existujú situácie, kedy premlčanie ani nezačne plynúť, alebo začne až neskôr. Týka sa to najmä prípadov, kde by bol veriteľ alebo dlžník znevýhodnený preto, že nemôže konať. Napríklad, ak má veriteľom byť maloletá osoba alebo osoba bez spôsobilosti na právne úkony, premlčanie jej práv nezačne, kým nemá zákonného zástupcu (napr. kým dieťaťu nie je ustanovený opatrovník). Podobne medzi manželmi navzájom premlčanie určitých práv (okrem bežných platieb) počas trvania manželstva neběží. Tieto pravidlá chránia slabšiu stranu - napríklad dieťa nemôže prísť o právo len preto, že nemá kto zaň konať.
Preklúzia (prehovorovo aj prepadnutie práva) je inštitút odlišný od premlčania, hoci tiež súvisí s uplynutím času. Pri preklúzii platí, že ak v zákonom stanovenej lehote právo nie je uplatnené, tak zaniká celé právo - nielen jeho vymáhateľnosť. Po preklúzii už neexistuje ani naturálna obligácia; právo úplne prepadne.
K preklúzii dochádza len v prípadoch výslovne určených zákonom, nejde o všeobecnú úpravu. Zákon zvykne použiť formulácie typu „inak právo zanikne“ alebo „ak sa právo neuplatní v lehote, zaniká“, z ktorých je jasné, že ide o prekluzívnu lehotu. Súd na preklúziu prihliada z úradnej povinnosti, t. j. automaticky - nepotrebujeme námietku druhej strany. Tým sa preklúzia líši od premlčania (kde, ako sme vysvetlili, súd potrebuje námietku dlžníka). Ďalší rozdiel: ak dlžník dobrovoľne splní záväzok po uplynutí prekluzívnej lehoty, vzniká na strane veriteľa bezdôvodné obohatenie, pretože plnil niečo, čo už nebolo dlhom - dlžník by mohol požadovať vrátenie plnenia späť.
Kde sa s preklúziou stretneme? Bežný občiansky zákonník ju vo všeobecnej časti neupravuje samostatne, ale viaceré ustanovenia konkrétnych paragrafov ju obsahujú. Napríklad Občiansky zákonník hovorí, že „záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve druhú stranu na uzavretie zmluvy v dohodnutej lehote“. To je typický prípad preklúzie - právo domáhať sa uzavretia budúcej zmluvy vám prepadne, ak to včas neurobíte. Ďalším príkladom je lehota na prijatie alebo odmietnutie dedičstva - podľa zákona máte 1 mesiac od poučenia súdom, aby ste vyhlásili, že dedičstvo odmietate, inak platí, že ste ho prijali. Ak zmeškáte túto lehotu, právo odmietnuť dedičstvo zaniká (prekluduje) a už sa nemôžete dodatočne rozhodnúť, že dedičstvo nechcete. Podobne to funguje aj v pracovnom práve - ak bol zamestnanec neplatne prepustený, musí sa obrátiť na súd do 2 mesiacov, inak jeho právo napadnúť výpoveď zaniká.
Pani Jana uzavrela s developerom zmluvu, v ktorej mal developer do roka postaviť byt a Jana mala právo odstúpiť od zmluvy, ak byt nebude do 31.12. daného roka dokončený. Byt nebol hotový, no Jana prehliadla dátum a zabudla včas poslať odstúpenie. Keď si vo februári uvedomila, že byt stále nestojí, chcela odstúpiť od zmluvy dodatočne. Žiaľ, v zmluve bolo jasne napísané, že právo odstúpiť zaniká, ak nie je uplatnené do konca roka. Jana tak premeškala lehotu - jej právo odstúpiť pre preklúziu zaniklo. Zmluva ostala v platnosti a Jana nemohla developera donútiť vrátiť peniaze, hoci byt nebol dokončený včas.
V praxi pomôže práve text zákona či zmluvy. Ak ustanovenie hovorí o premlčaní (slovo „premlčí sa“), ide o premlčaciu dobu - právo nezaniká, len sa oslabí jeho vymáhateľnosť. Naopak formulácie typu „právo zaniká“ či „nebude možné uplatniť“ po uplynutí lehoty signalizujú preklúziu. Tiež podľa následkov: premlčanie vyžaduje námietku dlžníka a plnenie po lehote sa nevracia; preklúzia pôsobí automaticky a plnenie po lehote možno žiadať späť.
Pre zaujímavosť spomeňme stručne, ako je to s premlčaním u našich susedov:
Vidíme teda, že slovenská úprava je obdobná ako česká a zodpovedá trendu skôr kratších lehôt (3 roky), kým napríklad Rakúsko ponecháva možnosť aj veľmi dlhého premlčania v osobitných situáciách.
Inštitút premlčania chráni dlžníkov pred starými dlhmi a veriteľov núti konať bez zbytočných prieťahov. Sledujte si lehoty. Ak vám má niekto plniť, poznačte si dátum splatnosti a trojročnú (príp. štvorročnú) hranicu. Nečakajte roky v domnení, že „veď raz zaplatí“. Upomínajte a komunikujte. Pripomínajte dlžníkovi jeho záväzok skôr, než bude neskoro. Ideálne písomne - napríklad doporučenou výzvou. Konzultujte u odborníka. Ak si nie ste istí, aká dlhá je premlčacia lehota vo vašom prípade, alebo či…
Koncom minulého roka sa začala na stránkach časopisu Českej advokátskej komory Bulletin advokácie diskusia k problematike premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Táto diskusia bola prenesená aj na stránky časopisu Slovenskej advokátskej komory.
Diskusiu inicioval K. Marek svojím príspevkom, v ktorom reagoval na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý judikoval nasledovne: „…. pri riešení otázky premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch sa použije predovšetkým právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku.“ Autor článku s takýmto riešením nesúhlasí a vyslovil názor, že pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch treba aplikovať úpravu § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (OZ). Dôvodí tým, že § 397 Obchodného zákonníka ustanovuje štvorročnú dĺžku premlčacej doby, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak. Vzhľadom na to, že Obchodný zákonník nemá osobitné ustanovenie o dĺžke premlčacej doby pre právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, je podľa autora potrebné sústrediť pozornosť na text ustanovenia, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak.
Niektorí právni teoretici a praktici argumentujú, že ak Obchodný zákonník neobsahuje špecifickú úpravu premlčania bezdôvodného obohatenia, je potrebné subsidiárne aplikovať Občiansky zákonník. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení ObZ, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Tento názor je založený na argumentácii, že ObZ v § 397 výslovne uvádza pojem "jednotlivé právo", čo odôvodňuje predpoklad, že je potrebné sa zaoberať tým, aká premlčacia doba je stanovená pre to-ktoré právo, v tomto prípade pre právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Na druhej strane, prevládajúci právny názor v súdnej praxi (najmä Najvyššieho súdu ČR a SR) uprednostňuje aplikáciu Obchodného zákonníka. Tento názor vychádza z predpokladu, že ObZ má komplexnú úpravu premlčania, ktorá sa vzťahuje na všetky záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, vrátane bezdôvodného obohatenia.
Argumentuje sa, že ak ObZ v § 261 ods. 1 jednoznačne stanovuje, že tretia časť ObZ upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, a zároveň § 489 OZ stanovuje, že záväzky (resp.
V bežnom živote sa často stáva, že dôjde k presunu majetkových hodnôt z jednej osoby na druhú bez toho, aby na to existoval platný právny dôvod. Môže ísť o omylom zaslané peniaze na cudzí účet, investíciu do cudzej nehnuteľnosti bez zmluvy alebo plnenie na základe neplatnej zmluvy. Bezdôvodné obohatenie je v slovenskom právnom poriadku upravené v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorý vzniká vtedy, keď jedna strana získa majetkový prospech na úkor druhej strany bez toho, aby na to mala právny nárok.
Občiansky zákonník definuje situácie, ktoré sa považujú za bezdôvodné obohatenie:
Obohatený je povinný vydať to, čo získal bezdôvodne. To zahŕňa:
Pri vymáhaní bezdôvodného obohatenia je kľúčový čas.
Ak zistíte, že sa na váš úkor niekto bezdôvodne obohatil, prvým krokom by mala byť písomná výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3MCdo 40/2012 zo dňa 17.4.2012 vyslovil, že na zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa iného právneho predpisu než Obchodného zákonníka sa aplikuje Občiansky zákonník, a to vrátane jeho ustanovení o premlčaní práva na náhradu škody. Podstatným vo veci je, že išlo o vzťah medzi podnikateľom a subjektom verejnej správy pri zabezpečovaní verejných potrieb. Tento právny názor potvrdil aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 637/2015 zo dňa 24.2.2016. V danej veci subjekt verejnej správy porušil svoju povinnosť uzatvoriť zmluvu o dielo s podnikateľom, pričom táto povinnosť mu vyplývala z vtedy platného zákona č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní. To znamená, že išlo o povinnosť podľa iného právneho predpisu než podľa Obchodného zákonníka.
Ústavný súd SR vyslovil názor, že právne posúdenie veci Najvyšším súdom SR je ústavne akceptovateľné. Zároveň však v náleze uviedol, že má určité výhrady voči rozhodnutiu NS SR.
tags: #bezdovodne #obohatenie #v #obchodnom #prave #premlcanie