Bezplatná zdravotná starostlivosť na Slovensku: Ústavné právo a realita

Zdravotníctvo na Slovensku je rozsiahla a komplexná téma, ktorá sa dotýka každého občana. Hoci Ústava Slovenskej republiky garantuje právo na ochranu zdravia a bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia, realita je často zložitejšia. Tento článok sa zameriava na preskúmanie ústavných princípov ochrany zdravia, spôsoby financovania zdravotníctva a aktuálne problémy spojené s dostupnosťou a kvalitou zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

Ústavné princípy ochrany zdravia

Štandardnou súčasťou ústavného systému demokratického štátu bývajú aj ústavné princípy. Ich význam pritom nie je len teoretický, ale majú svoje veľké opodstatnenie aj v rámci rozhodovacej súdnej činnosti. Každý štát je založený na určitých hodnotách. Demokratické štáty zvyknú mať svoje elementárne hodnoty vyjadrené v základných právnych predpisoch, medzi ktoré patrí dominantne ústava. To však neznamená, že všetky základné právne hodnoty musia byť explicitne vyjadrené v ústavnom texte. Existuje celý rad hodnôt, ktoré nebývajú výslovne zakotvené v ústavných predpisoch, no napriek tomu sú uznávané ako princípy, na ktorých je štát budovaný. Ich existenciu potvrdzujú orgány aplikujúce ústavu (spravidla ústavné súdy) a bývajú označované ako princípy konštitucionalizmu (ústavné princípy). Ústavné princípy teda predstavujú právne pravidlá, ktoré určujú základné mocenské pomery v štáte, jeho organizáciu, fungovanie, ako aj vzťah štátu k jednotlivcovi a predstavujú tzv. Katalógy ľudských práv a základných slobôd, ktoré bývajú častou súčasťou moderných ústav a ústavných zákonov, sú práve vyjadrením vzťahu štátu a jednotlivca.

Najvýznamnejším právom fyzickej osoby, ktoré garantuje štát prostredníctvom svojich ústavných právnych noriem, je právo na život a zdravie, resp. právo na ochranu života a zdravia jednotlivca. Aj v iných normatívnych systémoch než právo (napr. náboženstvo alebo etika) sa hodnota života a zdravia považuje za jednu z najvýznamnejších. Medzi pojmami „právo na život“ a „právo na ochranu života“ však nemusí byť stopercentne identické. Právo na ochranu života totiž viac implikuje povinnosť určitej aktivity, teda aktívnej ochrany života jednotlivca, a to predovšetkým zo strany štátu. Jednou z hlavných funkcií štátu je totiž zachovávanie bezpečnosti obyvateľstva žijúceho na jeho území. Medzi odbornou verejnosťou sa však medzi týmito slovnými spojeniami zásadne nerozlišuje a aj prvému výrazu sa prikladá význam zahrnujúci aj povinnosť ochrany života jednotlivca. Princípy ochrany života a zdravia majú svoje praktické vyjadrenia vo verejnoprávnych, ako aj v súkromnoprávnych odvetviach. Príkladom verejnoprávneho presahu je trestné právo a sankcionovanie trestných činov proti životu a zdraviu, príkladom súkromnoprávnej reflexie sledovaných ústavných princípov je typicky občianske právo a inštitút ochrany osobnosti, náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy. Ochrana ľudského života a zdravia sú univerzálnymi európskymi právnymi hodnotami.

V ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len "Ústava SR") nájdeme právo na život vyjadrené explicitne v čl. 15 ods. 1. Uvedené ustanovenie stručne konštatuje, že každý má právo na život a tiež to, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. V čl. 15 ods. 2 Ústavy SR ďalej nájdeme normatívnu vetu, podľa ktorej nikto nesmie byť pozbavený života, čoho logickým dôsledkom je explicitný zákaz trestu smrti v treťom odseku spomenutého článku. Normatívnou, tzv. únikovou negáciou popísaných právnych pravidiel je čl. 15 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého nie je porušením práv pozbavenie života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné. Právo na ochranu zdravia je v Ústave SR zreteľne vyjadrené v čl. 40. Tento článok súčasne normuje právo občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky z titulu zdravotného poistenia, a za splnenia zákonných podmienok. Je treba mať na pamäti, že imanentná ochrana hodnoty života a zdravia je prítomná aj v iných článkoch Ústavy SR. Príkladom môže byť čl. 16 ods. 1 Ústavy SR (nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia) alebo čl. 19 ods.

Porovnanie s inými európskymi štátmi

Ochrana ľudského života a zdravia sú univerzálnymi európskymi právnymi hodnotami. Pre lepšie pochopenie je užitočné porovnať zakotvenie sledovaných ústavných princípov v ústavách niektorých európskych štátov.

Prečítajte si tiež: Kto má nárok na právnu pomoc zdarma?

V susednej Českej republike nenájdeme v Ústave ČR žiadnu explicitnú zmienku ohľadom ochrany života a zdravia. Je to dané inou štrukturálnou koncepciou ústavného systému, označovaného u našich západných susedov ako ústavný poriadok. Článok 6 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 2/1993 Zb.) upravuje právo na život a stanovuje, že nikto nesmie byť pozbavený života. Článok 6 je preto až na drobnú výnimku ekvivalentom čl. 15 Ústavy SR. Spomínaným drobným rozdielom je zmienka o garantovaní práva brániť svoj život alebo život iného človeka aj so zbraňou za splnenia zákonných podmienok. Právo na ochranu zdravia v ČR nájdeme explicitne vyjadrené len v Listine základních práv a svobod, a to konkrétne v čl. 31, ktorý je v porovnaní so slovenským čl.

V Nemecku je právo na život a telesnú integritu (telesnú nedotknuteľnosť) výslovne garantované v čl. 2 ods. 2 Základného zákona (Grundgesetz z roku 1949). Podľa neho má každý právo na život a telesnú nedotknuteľnosť. Do týchto práv však možno zasiahnuť na základe zákona. Právo na ochranu zdravia nemecká ústava vyslovene neupravuje, aj keď toto právo je nespochybniteľne chránené už na úrovni ústavného súdnictva. Explicitne vyjadrené právo na telesnú nedotknuteľnosť je navyše veľmi úzko späté aj s ochranou ľudského zdravia. Hoci je text nemeckej ústavy ohľadom ochrany života a zdravia patrí medzi veľmi strohý, nemecká konštitucionalistika patrí v tejto oblasti (ale aj v iných témach) na európskej úrovni medzi najviac prepracované.

V Poľsku je ochrana ľudského života a zdravia garantovaná v čl. 38 a čl. 68 Ústavy Poľskej republiky (z roku 1997). Každému človeku je garantovaná ochrana jeho ľudského života v čl. 38 a ochrana ľudského zdravia je výslovne každému zaručená podľa čl. 68 ods. 1 ústavy. Článok 68 ods. 2 zabezpečuje občanom republiky rovnaký prístup ku zdravotnej starostlivosti financovaný z verejných zdrojov. Poľská ústava upravujúca problematiku ochrany verejného zdravia je spomedzi pätice sledovaných štátov najpodrobnejšia. Za všetky možno spomenúť napríklad normatívne pravidlo, podľa ktorého má verejná moc povinnosť bojovať proti nákazlivým chorobám a predchádzať negatívnym vplyvom znečistenia životného prostredia na ľudské životy (čl. 68 ods. 4).

V Taliansku nie je ochrana ľudského života vyslovene upravená spôsobom, ako je to napríklad v Ústave SR. V čl. 2 však môžeme identifikovať nepriamy odkaz na nedotknuteľné práva človeka ako jednotlivca a súčasne ako člena spoločenských štruktúr. Priamočiary odkaz na ochranu zdravia však nájdeme v čl. 32 ústavy, podľa ktorého štát chráni zdravie ako základné právo jednotlivca a ako záujem spoločnosti a súčasne garantuje bezplatnú liečbu tým, ktorí ju potrebujú.

Z uvedeného stručného prehľadu vybraných európskych ústav vyplýva, že ústavnoprávne legislatívne zakotvenie ochrany života a zdravia v Ústave SR predstavuje istý koncepčný kompromis. Existujú totiž ústavné texty iných štátov, v ktorých sú princípy ochrany života a zdravia explicitne vyjadrené stručnejšie, ale existujú aj ústavné texty, v ktorých sú sledované princípy normované podrobnejšie. Samotná kvantita normatívneho vyjadrenia sledovaných princípov však nemôže byť rozhodujúca. Z hľadiska podstatného jadra ústavného zakotvenia ochrany života a zdravia neexistujú medzi sledovanými európskymi štátmi veľké významové rozdiely.

Prečítajte si tiež: Ako získať bezplatnú právnu pomoc ako dôchodca

Judikatúra Ústavného súdu SR

Rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd SR"), ktorých predmetom je ústavný prieskum ochrany života a zdravia, je pomerne veľa. Ústavný súd SR chápe právo na život v prvom rade ako univerzálne právo človeka, pričom jeho formulácia v ústavnom texte zabezpečuje jeho priamu aplikovateľnosť. Cieľom čl. 15 ods. 1 a 2 Ústavy SR je chrániť jednotlivca pred svojvoľným pozbavením života, teda (okrem iného) aj pred akýmikoľvek úmyselnými alebo nedbanlivostnými trestnými činmi smerujúcimi proti životu. (voči všetkým). Právo na ochranu zdravia je síce právom veľmi príbuzným s právom na život, avšak v našej ústavnej tradícii je koncipované trochu odlišne. Systematicky je totiž zaradené medzi tzv. hospodárske, sociálne a kultúrne práva. Ochrana zdravia podľa čl.

Podľa nášho názoru judikatúra Ústavného súdu SR v sledovanej oblasti výrazne koreluje so všeobecnými aplikačnými trendmi iných kontinentálne európskych ústavných súdov. Ochrana života a zdravia je v Ústave SR pevne zakotvená a za desaťročia existencie Ústavného súdu SR sa podarilo výklad týchto ústavných princípov pomerne uspokojivo ustáliť. Princípy ochrany života a zdravia sa totiž stali opakovane predmetom ústavného prieskumu, a to jednak v rámci tzv. konkrétnej kontroly ústavnosti (ústavné sťažnosti osôb) a tiež aj v rámci abstraktnej kontroly ústavnosti (predovšetkým v rámci posudzovania ústavnosti normatívnych právnych aktov). Tieto ústavné princípy patria medzi základné normy ústavného systému moderného demokratického štátu a predstavujú nespochybniteľný argumentačný zdroj pre orgány aplikujúce právo, a to nielen v rámci ústavného súdnictva.

Financovanie zdravotníctva na Slovensku

Zdravotníctvo nie je zadarmo. Aj keď máme podľa ústavy a na základe zdravotného poistenia právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, náklady na túto starostlivosť niekto musí pokryť. Finančná záťaž systému rastie kvôli zložitejším diagnostickým a terapeutickým metódam, ktoré vyžadujú drahé vybavenie a lieky. Napriek tomu, že sa zvyšujú odvody za poistencov, tieto príspevky nestačia na pokrytie všetkých nákladov. Na Slovensku stále pretrváva mylný názor, že zdravotníctvo má byť financované výlučne zo zdrojov zdravotného poistenia. Ako inak financovať zdravotníctvo predstavili na tlačovej konferencii zástupcovia Slovenskej lekárskej komory.

Alternatívne zdroje financovania

Akým spôsobom by teda išlo dofinancovať zdravotníctvo? Jednou z možností je podľa komory doplnkové poistenie. Pacienti si môžu poistiť dodatočnými platbami nad povinné zdravotné poistenie určité, presne definované služby. Vo vyspelých krajinách môže byť zdrojom až 15-20 % nákladov v zdravotníctve. Napriek tomu, že sa o tejto forme pripoistenia hovorí minimálne 20 rokov, vo financovaní nášho zdravotníctva má okrajovú úlohu.

Ako ďalšiu formu navrhujú spoluúčasť pacienta. Tá sa u nás už realizuje najmä pri priplácaní za lieky a zdravotné pomôcky. Na jej určenie je potrebné definovať nárok pacienta na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, t.j. vytvoriť 3 skupiny výkonov: plne hradená zdravotná starostlivosť - najväčšia skupina, zdravotná starostlivosť so spoluúčasťou pacienta a zdravotná starostlivosť plne hradená pacientom - nadštandardná. Podľa komory je spoluúčasť pacienta možné definovať v nemocničnom aj ambulantnom sektore a jej definovanie by mohlo mať priaznivý vplyv aj na rozvoj doplnkového poistenia, ktoré by mohlo pokrývať spoluúčasť pacienta.

Prečítajte si tiež: Ako získať bezplatnú právnu pomoc

Ako ďalšiu formu navrhujú poplatky, ktoré v rôznej forme sú už súčasťou nášho zdravotníctva. Podľa prezidenta SLK Jaroslava Šima by mali mať primárne regulačnú funkciu - znižovať nadmerné čerpanie zdravotnej starostlivosti, zneužívanie urgentnej zdravotnej starostlivosti a zároveň slúžiť ako dodatočný zdroj príjmov poskytovateľov zdravotníckych služieb. Komora podporuje ich reguláciu prostredníctvom jasne nastavených pravidiel.

Ďalšou z možností financovania zdravotníctva sú podľa komory dary z nadácií, filantropia a zbierky, ktoré by mali mať marginálny význam. V chudobných rozvojových krajinách sú však tieto zdroje významným príspevkom k financovaniu zdravotníctva.

"Okrem financií zo štátneho rozpočtu pre ministerstvo zdravotníctva môžeme do tejto kategórie zahrnúť aj prostriedky z rozpočtu ministerstva školstva, ktoré smerujú do univerzitných nemocníc za služby poskytované pri výučbe študentov, ako aj príspevky na činnosť rezortných zdravotníckych zariadení ministerstva vnútra a ministerstva obrany. Pri zariadeniach, v ktorých je poskytovaná zdravotná aj sociálna starostlivosť, by malo byť kombinované financovanie zo zdrojov zdravotného a sociálneho poistenia. Samozrejmosťou by mal byť aj podiel samosprávnych krajov a miestnej samosprávy na financovaní zdravotnej starostlivosti na svojom území - nemocničnej aj ambulantnej." uviedol prezident SLK MUDr. Jaroslav Šimo, PhD..

Vzorom vyššie spomenutých bodov bolo financovannie zdravotnej starostlivosti krajinách, ako je Rakúsko, Nemecko, kde sa na spolufinancovaní zdravotníctva podieľa spolková vláda, krajinské vlády, ale aj mestská a miestna samospráva.

Lieková politika

Lieková legislatíva na Slovensku rešpektuje generálne pravidlo, podľa ktorého sa môžu používať len také lieky, ktoré boli registrované Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) alebo Európskou liekovou agentúrou. Náš zákon o liekoch rozoznáva ešte dve výnimky a to použitie lieku na základe povolenia na terapeutické použitie lieku a dočasnú registráciu (obe rozhodnutia robí ministerstvo zdravotníctva). Teda zlaté pravidlo znie: lekár môže použiť len taký liek, ktorý je na dané ochorenie registrovaný.

Ďalším kamienkom v mozaike užívania liekov na Slovensku je to, že samotná „dovolenosť“ použitia lieku (rozumej registrácia lieku) ešte neznamená, že náklady na použitie lieku pacientovi zaplatí zdravotnú poisťovňa. Právo na zdravotnú starostlivosť je upravené v Čl. 40 Ústavy SR :„Každý má právo na ochranu zdravia. Článok 40 Ústavy SR nie je možné vykladať tak, že občania majú právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť bez akéhokoľvek limitu. Realizácia práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť je materializovaná prostredníctvom mantinelov stanovených predovšetkým v zákone 577/2004 Z.z. a 363/2011 Z.z. Práva nemajú mať iluzórnu povahu. Naopak, majú mať skutočný - hmatateľný obsah. Ak štát garantuje právo na zdravotnú starostlivosť, tak musí toto právo aj jasne definovať. Pokiaľ nevieme, za akých podmienok nám štát prizná+ ochranu v extrémnych situáciách, tak je otázne, či je naše právo skutočné, alebo naopak, či jeho naplnenie závisí od rozhodnutia manažmentu zdravotnej poisťovne, osoby ministra, alebo osoby ošetrujúceho lekára. Takýto stav môže zakladať porušenie práva pacienta na život, na ochranu súkromia či na ochranu pred neľudským zaobchádzaním. Na pôde Európskeho súdu pre ľudské práva boli v minulosti prejednané prípady v ktorých súd vyslovil, že v prípadoch, kde sťažovatelia (pacienti) trpeli nejakou chorobou môže konanie štátu porušovať právo na zabránenie neľudského zaobchádzania za predpokladu, že jeho opatrenia (alebo nečinnosť) ešte viac zvýšili negatívne následky choroby alebo zvýšili riziko jej progresu (viď napríklad rozhodnutia R.R. v. Poľsku (27617/04) alebo Keenan v. Spojené kráľovstvo (27229/95), či Sławomir Musiał v.

Uhrádzanie nákladnej liečby

Právo býva hrou so slovíčkami. To, že niekto „môže“ niečo urobiť, neznamená, že to urobiť „musí“. Ako to teda je pri úhrade extrémne drahých liekov, ktoré nie sú zaradené do zoznamu kategorizovaných liekov a ktorým nie je priznaná úhrada zo zdravotného poistenia? Aj liečbu takýmito liekmi môže zdravotná poisťovňa uhradiť. Podmienky pre úhradu upravuje zákon č. 363/2011 Z.z. v § 88. Z právnej úpravy vyplýva, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže požiadať poisťovňu o úhradu nákladov na liek, ktorý vzhľadom na ochorenie pacienta predstavuje jedinú vhodnú možnosť liečby pacienta. Zákonodarca ďalej limituje výšku, v ktorej poisťovňa môže takýto liek uhradiť. V zákone si ale už neprečítame, použitím akých pravidiel dospeje zdravotná poisťovňa k svojmu rozhodnutiu o úhrade lieku. Nedá sa vylúčiť, že rozhodovanie poisťovne bude vedené snahou minimalizovať náklady na pacienta, či povedané inak - chrániť svoj zisk plánovaný v danom roku. Rozhodovanie môže byť vedené aj snahou zachovať solidaritu pri úhrade nákladov na iných pacientov. Alebo bude ovplyvňované tým, nakoľko sa prípad pacienta medializuje. Alebo inými verejnosti neznámymi faktormi. Jedno je však isté. Dosť bolo teoretizovania. Otázka znie „Musí/môže/nemôže zdravotná poisťovňa uhradiť liečbu Terezky Gajdošíkovej?“. Sterilná odpoveď je: „Nie, nemusí a ak ju neuhradí neporuší zákon“. V prípade Terezky ide o tzv. orphan ochorenie, teda ochorenie ktoré je raritné. To že je raritné znamená, že na jeho liečbu máme obmedzené možnosti (nielen ekonomicky ale aj tým, že liekov na takéto ochorenie jednoducho mnoho niet). V prípade Terezky je na Slovensku registrovaný liek, ktorý z medicínskeho hľadiska predstavuje jedinú vhodnú (rozumej život zachraňujúcu) liečbu. Rodičia Terezky nemajú na úhradu liečby zdroje. Zákon 363/2011 Z.z. v § 88 ods. 9 umožňuje poisťovni odsúhlasiť úhradu nákladov takejto liečby.

Je takýto systém dobrý? Vytvára štát pre takéto extrémne prípady dostatočne zrozumiteľné pravidlá, ktoré by umožnili pacientom predpokladať, aký je skutočný rozsah ich práv?

Platby v zdravotníctve

Platby v zdravotníctve podľa zákona č. 577/2004 z. z. Za poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti neplatíte. Neodkladná zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život. Bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže taký zdravotný stav osoby vážne ohroziť jej zdravie, spôsobiť náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo náhle zmeny jej správania a konania, pod vplyvom ktorých bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná zdravotná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Za liečbu a lekárske výkony platíte v nižšie uvedených prípadoch. Okrem týchto prípadov, tak ako doteraz, doplácate za liečbu u zubného lekára. U zubného lekára sa zo zdravotného poistenia hradí len ošetrenie s použitím štandardných materiálov. Ak máte záujem o zdravotnú starostlivosť s využitím nadštandardných materiálov, doplácate rozdiel v cene medzi štandardným a nadštandardným materiálom. Cenu nadštandardného materiálu si určí každá zubná ambulancia sama.

Zmeny v platbách

Zmena zákona 577/2004 účinná od 1.11.2017 V rámci ambulantnej pohotovostnej služby a zubno-lekárskej pohotovostnej služby platí poistenec 2 eurá. Ak ho lekár následne odošle k poskytovateľovi ústavnej pohotovostnej služby, tento poplatok mu v rámci ambulantnej pohotovostnej služby a zubno-lekárskej pohotovostnej služby účtovať nebudú. Ods. 2 eurá, ak bol poistenec odoslaný k poskytovateľovi ústavnej pohotovostnej služby bezprostredne po návšteve ambulantnej pohotovostnej služby. (upravuje § 3 Zákona 577/2004 Z. z.

Zdravotnú starostlivosť poskytnutú v prírodných liečebných kúpeľoch v súlade s indikačným zoznamom v plnom rozsahu hradí zdravotná poisťovňa. Poistenec uhrádza poplatok za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V kúpeľoch sa poplatok platí za každý deň bez ohľadu na dĺžku pobytu, prvý a posledný deň sa rátajú ako jeden deň. Liečba v kúpeľoch zvyčajne bezprostredne nasleduje po pobyte poistenca v nemocnici a týka sa najmä stavov po úraze alebo operácii. Sú to poistenci najčastejšie s chronickým ochorením, ktorí idú do kúpeľov na preliečenie. Poplatok v tomto prípade je 5 eur, resp. 5 eur za deň platíte, ak nastúpite kúpeľnú liečbu mimo sezóny, teda v prvom alebo štvrtom štvrťroku (október - marec) a ubytujete sa v tzv. Za štandard sa považuje minimálne dvojlôžková izba so sociálnym zariadením mimo izby.

Všeobecnému lekárovi pre deti a dorast, všeobecnému lekárovi pre dospelých, gynekológovi, stomatológovi, ak má zmluvu so zdravotnou poisťovňou, náklady za vstupnú prehliadku poistenca (t. j. za založenie zdravotnej karty) uhrádza zdravotná poisťovňa. Lekár nemá právo požadovať za tento výkon úhradu od poistenca. Niektoré druhy zdravotnej starostlivosti vám musia byť poskytnuté bezplatne, za iné však budete musieť zaplatiť.

Bezplatná zdravotná starostlivosť v ústave

V ústave by vám mala byť poskytnutá rovnaká bezplatná zdravotná starostlivosť ako ostatným občanom na základe zdravotného poistenia. Vo všeobecnosti platí, že na Slovensku si každá osoba musí platiť zdravotné poistenie. sekundárnu lekársku starostlivosť poskytovanú väzenským lekárom alebo v prípade potreby lekárom mimo ústavu (špecializované ošetrenie, napr. Ak vám lekár v ústave alebo v nemocnici indikuje lieky, liečbu alebo iné zdravotnícke pomôcky, ústava vám poskytne finančné prostriedky na ich zakúpenie vo výške určeného doplatku na konkrétny liek, liečbu alebo inú zdravotnícku pomôcku.

Výber platenej starostlivosti

Máte nárok len na rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti hradenej zo zdravotného poistenia. Štát nie je povinný platiť za starostlivosť, ktorú si želáte a ktorá je z lekárskeho hľadiska zbytočná. Sťažnosť sa musí podať písomne a musí byť podpísaná. Musí tiež obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, názov zdravotníckeho zariadenia a podrobný opis problému. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou písomne oznámi žiadateľovi začatie dohľadu.

Výzva ministerky zdravotníctva

Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská vyzýva pacientov, aby v ambulanciách lekárov neplatili: " V zmysle Ústavy SR majú pacienti právo na bezplatnú starostlivosť, preto prosím, neplaťte u svojich lekárov! Všeobecná zdravotná poisťovňa zabezpečila všetko tak, aby pacienti nemuseli platiť. Slovenská lekárnická komora plne akceptovala verejný prísľub poisťovne na úhradu, preto pacienti nemusia platiť ani za lieky. Pacienti by si pri vstupe do ambulancie lekára mali zistiť, či daný lekár má zmluvu s príslušnou zdravotnou poisťovňou a či bude požadovať od pacienta platbu. V prípade akýchkoľvek nejasností by pacienti mali kontaktovať pobočku VšZP, ktorá poistencovi odporučí najbližšieho zmluvného lekára. Ministerka Zvolenská pripomína, že pacienti by mali pamätať na verejný prísľub, ktorým sa VšZP zaviazala platiť aj za zákroky nezazmluvnených lekárov: „V praxi by preto pacient u takéhoto zdravotníckeho pracovníka nemal pocítiť žiaden rozdiel. Ponuka, s ktorou prišla Všeobecná zdravotná poisťovňa, a

tags: #bezplatná #zdravotná #starostlivosť #ústava #Slovensko