Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a jeho dopad na katastrálne konania

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je právny inštitút, ktorý úzko súvisí s manželstvom. Vzniká uzavretím manželstva a zaniká jeho zánikom, prípadne za trvania manželstva za podmienok stanovených zákonom. Tento článok sa zameriava na objasnenie tohto inštitútu, jeho vyporiadanie a vplyv na katastrálne konania.

Čo je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov?

BSM je upravené v Občianskom zákonníku a odlišuje sa od podielového spoluvlastníctva. Zatiaľ čo v podielovom spoluvlastníctve sú podiely spoluvlastníkov vyjadrené zlomkom (napr. 1/2), v BSM sú obaja manželia 100% vlastníkmi celej veci. To znamená, že každý z manželov má rovnaké práva a povinnosti vo vzťahu k spoločnému majetku.

Bežné veci týkajúce sa spoločných záležitostí môže vybavovať každý z manželov, pričom tento právny úkon zaväzuje oboch manželov spoločne a nerozdielne. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Predmetom BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva, najmä príjmy a úspory z práce a podnikania. Na druhej strane, do BSM nepatria veci, ktoré slúžia výkonu povolania len jedného z manželov, veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii, ani majetok nadobudnutý dedičstvom alebo darom.

Zúženie rozsahu BSM

Rozsah BSM je možné zúžiť dohodou manželov. Môžu sa napríklad dohodnúť, že výnosy a úžitky z majetku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, budú naďalej jeho výlučným vlastníctvom. Tiež sa môžu dohodnúť, že BSM vznikne až ku dňu zániku manželstva.

Zánik a vyporiadanie BSM

BSM zaniká predovšetkým zánikom manželstva (rozvodom alebo smrťou jedného z manželov). Zánik BSM za trvania manželstva má za následok, že manželia prestávajú nadobúdať majetok do BSM a každý nadobúda majetok do svojho výlučného vlastníctva, prípadne do podielového spoluvlastníctva.

Prečítajte si tiež: Bezpodielové spoluvlastníctvo pri rozvode

Po zániku BSM nasleduje jeho vyporiadanie, teda rozdelenie spoločného majetku. V prvom rade sa predpokladá, že manželia sa vyporiadajú dohodou. Nestačí, ak si každý z manželov ponechá niektorú časť spoločného majetku, ale je potrebná písomná dohoda o vyporiadaní. Ak k dohode nedôjde, môže ktorýkoľvek z manželov požiadať súd o vyporiadanie BSM.

Trojročná lehota na vyporiadanie

Občiansky zákonník stanovuje trojročnú lehotu na vyporiadanie BSM dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Po uplynutí tejto lehoty zaniká právo na vyporiadanie BSM dohodou alebo na podanie návrhu na súd. Namiesto toho zákon ustanovuje nevyvrátiteľnú domnienku, že sa manželia vyporiadali tak, že hnuteľné veci pripadnú do vlastníctva toho z manželov, ktorý ich výlučne užíva pre svoje potreby a pre potreby svojej rodiny. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľnostiach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

Vyporiadanie BSM v dedičskom konaní

Ak jeden z manželov zomrie a BSM nebolo vyporiadané za jeho života, vyporiadanie sa vykoná v dedičskom konaní. Predpokladom je existencia majetku, ktorý tvoril BSM, a skutočnosť, že počas života poručiteľa sa nezačalo konanie o vyporiadanie BSM na súde. Ak sa takéto konanie začalo, súdny komisár počká na jeho právoplatné skončenie a do dedičstva zahrnie majetok a dlhy v súlade s rozhodnutím súdu.

Pozostalý manžel je účastníkom dedičského konania v časti, v ktorej sa vyporiadava BSM, aj keď nie je dedičom. Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade, ak manželstvo zaniklo rozvodom, ale k vyporiadaniu BSM nedošlo a od rozvodu neuplynuli tri roky.

Vplyv BSM na katastrálne konania

BSM má priamy vplyv na katastrálne konania, najmä pri prevodoch nehnuteľností. Pri prevode nehnuteľnosti, ktorá patrí do BSM, je potrebný súhlas oboch manželov. Ak nehnuteľnosť nadobudol len jeden z manželov počas trvania manželstva, je potrebné preukázať, že nehnuteľnosť nepatrí do BSM (napr. že bola nadobudnutá z prostriedkov, ktoré nepatria do BSM).

Prečítajte si tiež: Dôchodok v manželstve

Problémy s určovaním vlastníctva

V praxi sa často vyskytujú problémy s určovaním, či nehnuteľnosť patrí do BSM alebo do výlučného vlastníctva jedného z manželov. Dôležité je zistiť, kedy bola nehnuteľnosť nadobudnutá (pred uzavretím manželstva alebo počas jeho trvania) a z akých prostriedkov bola financovaná. Ak bola nehnuteľnosť nadobudnutá počas trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM, spravidla patrí do BSM, aj keď je zapísaná len na jedného z manželov.

Príklad z praxe

Príkladom môže byť prípad, kedy notárka v dedičskom konaní nevyporiadala BSM, ktoré zaniklo rozvodom. Napriek tomu, že poručiteľka nadobudla byt počas trvania manželstva, notárka nezisťovala, či došlo k vyporiadaniu BSM po rozvode. Generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie, pretože byt nadobudnutý počas trvania manželstva patrí do BSM a mal byť vyporiadaný v dedičskom konaní.

Podielové spoluvlastníctvo a kataster

Občiansky zákonník rozlišuje medzi podielovým a bezpodielovým spoluvlastníctvom. Pri podielovom spoluvlastníctve je špecifikovaný podiel každého spoluvlastníka, ktorý určuje mieru jeho práv a povinností k spoločnej veci. Spoluvlastnícky podiel 1/1 znamená, že vlastník vlastní celú vec sám. Naopak, spoluvlastnícky podiel 1/2 znamená, že vlastníkovi patrí polovica veci a má polovičný hlas pri rozhodovaní o nej.

Overenie výšky podielu a výpočet výmery

Výšku spoluvlastníckeho podielu je možné overiť na liste vlastníctva, ktorý je dostupný online na stránke katasterportal.sk alebo na katastrálnom odbore okresného úradu. Pre výpočet výmery podielu z parcely sa používa vzorec: výmera podielu = celková výmera × spoluvlastnícky podiel.

Práva a povinnosti spoluvlastníkov

Spoluvlastníci majú na veci podiel a práva a povinnosti sú tomuto podielu úmerné. Nie je však automaticky určené, komu patrí ktorá fyzická časť veci. Väčšinový vlastník má najväčší podiel a teda aj najväčší vplyv na rozhodovanie o veci. Zvyčajne rozhoduje o bežnom hospodárení, opravách a krátkodobom prenájme. Ak má aspoň dvojtretinový podiel, môže iniciovať zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva.

Prečítajte si tiež: Praktické aspekty BSM

Zrušenie podielového spoluvlastníctva

Podielové spoluvlastníctvo je možné zrušiť dohodou všetkých spoluvlastníkov, geometrickým rozdelením veci alebo vyplatením podielov. Ak chce spoluvlastník predať svoj podiel, musí ho najprv ponúknuť ostatným spoluvlastníkom za rovnakých podmienok (predkupné právo). Táto povinnosť neplatí, ak prevádza podiel na blízku osobu.

Praktické aspekty podielového spoluvlastníctva

Spoluvlastnícky podiel predstavuje ideálny podiel, ktorý určuje len mieru práv a povinností, nie konkrétnu fyzickú časť veci. Tú je možné nadobudnúť až reálnym rozdelením na základe geometrického plánu a zápisom do katastra. O bežnom hospodárení rozhoduje väčšina spoluvlastníkov, ale na zásadné zmeny je potrebný súhlas všetkých.

Užívanie nehnuteľnosti a bezdôvodné obohatenie

Každý spoluvlastník má právo užívať nehnuteľnosť v takej miere, aká zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Ak spoluvlastník užíva nehnuteľnosť nad rozsah svojho podielu, vzniká druhému spoluvlastníkovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na druhej strane, spoluvlastník, ktorý užíva nehnuteľnosť, môže vynakladať náklady na jej údržbu a opravy, a má nárok na ich preplatenie od ostatných spoluvlastníkov v pomere podľa výšky ich podielov.

Predkupné právo

Zákonná povinnosť spoluvlastníka pred predajom spoluvlastníckeho podielu ponúknuť ho druhému spoluvlastníkovi predstavuje predkupné právo. Porušenie tejto povinnosti spôsobuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa musí oprávnená osoba dovolať. Ponuka na uplatnenie predkupného práva by mala obsahovať lehotu na prijatie ponuky, ktorá by mala byť primeraná (spravidla dva mesiace).

tags: #bezpodielové #spoluvlastníctvo #kataster #pomer #1 #1