Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov: Judikatúra a praktické aspekty

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je špecifický inštitút slovenského práva, ktorý upravuje majetkové vzťahy medzi manželmi. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na BSM, s dôrazom na judikatúru a praktické aspekty vyporiadania.

Úvod do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Slovenská právna úprava rozlišuje dve formy spoluvlastníctva: podielové spoluvlastníctvo a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. BSM môže vzniknúť len medzi manželmi a týka sa všetkých vecí, ktoré jeden alebo obaja manželia spoločne získali počas trvania manželstva. BSM je typ spoluvlastníctva, pri ktorom nie sú stanovené podiely jednotlivých spoluvlastníkov. To v praxi znamená, že obaja manželia sú spoločne rovnakými vlastníkmi nadobudnutých vecí. Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva, kde má každý vlastník presne určený podiel a môže s ním samostatne disponovať, v BSM žiadne podiely neexistujú.

Čo patrí a nepatrí do BSM

Predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno vymedziť pozitívne aj negatívne. Pozitívne vymedzenie hovorí, že do BSM patrí všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí, ktoré sú zo zákona vylúčené. Negatívne vymedzenie určuje, čo do BSM nepatrí. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka do BSM nepatria:

• veci získané darom alebo dedením len jedným z manželov,
• veci, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
• veci nadobudnuté jedným z manželov za majetok, ktorý patril do jeho výlučného vlastníctva pred uzavretím manželstva (transformácia majetku),
• veci vydané v rámci reštitúcie majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Do BSM však nepatria ani veci, ktoré kúpil iba jeden z manželov výlučne za svoje vlastné peňažné prostriedky, ktoré mal pred uzavretím manželstva. V tomto prípade ide totiž iba o transformáciu jeho výlučného majetku. Jeho vlastné peňažné prostriedky sa iba premenia na iný druh majetku, napríklad na nehnuteľnosť, ktorá bude tiež v jeho výlučnom vlastníctve.

Je dôležité si uvedomiť, že darovať akúkoľvek vec obom manželom do ich BSM počas trvania manželstva nie je možné. Ak dôjde k tomu, že manželia dostanú dar, tento dar je buď v ich podielovom spoluvlastníctve alebo vo výlučnom vlastníctve toho, komu bol dar mienený.

Prečítajte si tiež: Bezpodielové spoluvlastníctvo pri rozvode

Príkladom môže byť situácia, keď jeden z manželov zdedí po rodičoch automobil. Bežným príkladom z praxe na zúženie BSM je hypotéka, ktorú nadobudne do výlučného vlastníctva a rozhodne sa za ňu zodpovedať sám len jeden z manželov. To znamená, že úver aj nehnuteľnosť patria iba jednému z nich.

Obchodný podiel a BSM

Podľa ustálenej judikatúry, ak čo i len jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručeným obmedzeným, stáva sa hodnota tohto obchodného podielu súčasťou BSM manželov. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 2Cdo/168/2005 vyjadril a odôvodnil názor, že „… obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov sa stáva súčasťou BSM“.

Modifikácia BSM

Manželia sa môžu dohodnúť, že určitý majetok bude patriť do BSM, aj keď podľa zákona by tam inak nepatril. Typickým príkladom je dar alebo dedičstvo - napríklad ak jeden z manželov zdedí automobil, ale chce, aby bol jeho vlastníkom aj partner, dohodou môžu auto zaradiť do BSM. Naopak, dohoda môže určiť, že časť majetku nebude súčasťou BSM, aj keď by podľa zákona byť mala.

Pri rozšírení alebo zúžení BSM môže byť ich predmetom len majetok, ktorý manželia ešte len idú nadobudnúť. Dohoda o rozšírení alebo zúžení BSM sa môže týkať aj konkrétneho majetku, napríklad konkrétnej nehnuteľnosti, ktorú manželia alebo jeden z nich plánujú kúpiť a nechcú, prípadne chcú, aby patrila do BSM. Dôležité je dohodu o rozšírení alebo zúžení BSM uzavrieť predtým, ako takúto nehnuteľnosť kúpia. Dohodu o rozšírení alebo zúžení BSM môžeme uzavrieť totiž len k majetku, ktorý ešte manželia nenadobudli.

Iným príkladom na rozšírenie BSM môže byť situácia, keď jeden z manželov zdedí po rodičoch automobil.

Prečítajte si tiež: Dôchodok v manželstve

Zúženie BSM a hypotéka

Bežným príkladom z praxe na zúženie BSM je hypotéka, ktorú nadobudne do výlučného vlastníctva a rozhodne sa za ňu zodpovedať sám len jeden z manželov. To znamená, že úver aj nehnuteľnosť patria iba jednému z nich. Ak si manželia vezmú hypotéku spoločne, banka ich zapíše ako spoludlžníkov. Obaja teda rovnako zodpovedajú za splácanie úveru a nehnuteľnosť sa stáva spoločným majetkom v BSM. Ak sa manželia dohodnú na zúžení BSM, je možné, aby bol úver aj nadobudnutá nehnuteľnosť iba vo vlastníctve jedného z nich.

Zánik BSM dohodou

K zúženiu zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva nesmie dôjsť do takej miery, že by bezpodielové spoluvlastníctvo prestalo vôbec existovať. Inak povedané, inštitút zúženia rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva upravený v ustanovení § 143a Občianskeho zákonníka neumožňuje, aby dojednanie podľa jeho znenia nepredstavovalo zúženie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, ale de facto upravovalo jeho zánik, a to ani s prihliadnutím na prípadnú zhodu vôle manželov, teda v občianskoprávnych vzťahoch na inak akceptovanú zásadu zmluvnej voľnosti (autonómiu vôle).

Vyporiadanie BSM

Zánikom manželstva, teda aj rozvodom, zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Po jeho zániku je potrebné ho vyporiadať. S majetkom v BSM je potrebné vyporiadať aj dlhy, ako sú úvery a hypotéky.

Náš právny poriadok upravuje tri základné formy vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM):

1. Dohodou manželov: Najideálnejším spôsobom je vyporiadanie BSM dohodou. Dohoda manželov o vyporiadaní BSM sa musí vzťahovať na všetok majetok a na všetky veci, ktoré patrili do BSM. V opačnom prípade sa môže jeden z manželov domáhať súdnou cestou, aby súd vyporiadal doteraz nevyporiadaný majetok. V takomto prípade by súd rozhodoval o celom majetku a dohoda manželov by sa tým stala neplatná. Písomnú formu pre dohodu o vyporiadaní BSM zákon vyžaduje len v prípade, ak ide o nehnuteľnosť.
2. Rozhodnutím súdu: Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
3. Zo zákona: Ak do troch rokov od zániku manželstva nedošlo k vyporiadaniu dohodou alebo súdom. Tento spôsob vyporiadania je asi najmenej vhodný.

Zákon preferuje vyporiadanie BSM dohodou pred ostatnými možnosťami. Vyporiadanie súdom je finančne náročné, keďže účastníci musia uhradiť súdny poplatok a trovy advokáta. Súdny poplatok je pritom vo výške 3 % z hodnoty vyporiadaného majetku. Tento súdny poplatok v zásade platí každý z bývalých manželov. Súdne konania zároveň trvajú vždy niekoľko rokov.

Prečítajte si tiež: Kapitalizácia majetku v BSM

Dohoda o vyporiadaní BSM

Dohoda manželov o vyporiadaní BSM sa musí vzťahovať na všetok majetok a na všetky veci, ktoré patrili do BSM. V opačnom prípade sa môže jeden z manželov domáhať súdnou cestou, aby súd vyporiadal doteraz nevyporiadaný majetok. V takomto prípade by súd rozhodoval o celom majetku a dohoda manželov by sa tým stala neplatná. Písomnú formu pre dohodu o vyporiadaní BSM zákon vyžaduje len v prípade, ak ide o nehnuteľnosť.

V zmysle ustanovenia § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) „podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené.“ Ak je predmetom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, bude následne potrebné vytvoriť návrh na vklad do katastra, kde dôjde k zmene pomeru vlastníctva vlastníka nehnuteľností napr. na 1/1.

Súdne vyporiadanie BSM

Ak nedôjde k dohode, vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z manželov súd. Konanie o vyporiadaní BSM predstavuje klasické sporové konanie a riadi sa princípmi podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.“

V prípade návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ide o tzv. iudicium duplex, teda konanie, v ktorom majú jeho účastníci zároveň postavenie navrhovateľa i odporcu. Podaním návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa uplatňuje aj právo sťažovateľa na vyporiadanie tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Z postavenia účastníkov, ktorí sú jeden aj druhý zároveň navrhovateľom a odporcom, zároveň vyplýva aj to, že jeden bez druhého nemôže sám disponovať návrhom.

Dôkazná povinnosť: Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia účastníci dôkaznú povinnosť. Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhovaného dôkazu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti - strana neunesie dôkazné bremeno má z pohľadu strany sporu zásadný vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania.

Princípy vyporiadania: Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Vyporiadanie zo zákona

Pokiaľ nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, po troch rokoch od zániku manželstva nastane fikcia vyporiadania podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

Čiastková dohoda o vyporiadaní majetku

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa musí týkať všetkého majetku existujúceho ku dňu jeho zániku. Pokiaľ došlo medzi rozvedenými manželmi k čiastkovej dohode vyporiadaní majetku, túto bez ďalšieho nemožno s poukazom na princíp zmluvnej autonómie považovať za neprípustnú. Hodnoty, ktoré boli čiastkovou dohodou platne vyporiadané neprichádza do úvahy, pri nadväzujúcom ďalšom vyporiadaní znovu vyporiadavať, ani preskúmavať správnosť ustanovení dohody o rozdelení časti spoločného majetku, prípadne spoločných záväzkov, či správnosť ustanovenia o vyrovnaní podielov v rámci tohto čiastočného vyporiadania. Vo vzťahu k predchádzajúcej čiastočnej dohode o vyporiadaní však treba neskôr prihliadať na to, ako boli v dohode premietnuté zásady vyplývajúce z § 150 OZ tak, aby kritériá uvedené v tomto ustanovení neboli neodôvodnene použité nejednotne.

Vyporiadanie BSM v dedičskom konaní

Bezpodielové spoluvlastníctvo je možné vyporiadať aj v dedičskom konaní. V prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov smrťou jedného z manželov (prípadne vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho) sa mení okruh subjektov vyporiadania. Týmito sa stávajú dediči zosnulého manžela a pozostalý manžel. Tá časť majetku, ktorá po vyporiadaní pripadne zosnulému manželovi sa stáva predmetom dedičstva.

Judikatúra k BSM

Judikatúra zohráva kľúčovú úlohu pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov týkajúcich sa BSM. Publikácia „Judikatúra vo veciach bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ vydaná v roku 2008 a revidovaná po desiatich rokoch, prináša systematický prehľad slovenskej a českej judikatúry, ktorá formuje aktuálnu rozhodovaciu činnosť súdov o problematike BSM v celej jej šírke.

Zaradené judikáty sú pre lepší prehľad redakčne upravené a zoradené do jednotlivých kapitol na základe v nich posudzovaných meritórnych otázok.

#

tags: #bezpodielove #spoluvlastnictvo #manzelov #judikatura