Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v slovenskom a českom práve: Rozdiely a trendy

Úvod

Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) je dôležitým prvkom rodinného práva, ktorý upravuje majetkové vzťahy medzi manželmi počas trvania manželstva a po jeho zániku. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o BSM v slovenskom a českom právnom prostredí, s dôrazom na rozdiely a aktuálne trendy.

Vznik a vývoj úpravy majetkových vzťahov manželov

Po vzniku Československa existoval právny dualizmus, ktorý si vyžadoval unifikáciu práva, vrátane manželského práva. Rozdiely pretrvávali až do roku 1949, keď bol prijatý zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve. Rodinné právo upravuje manželstvo ako právny vzťah, ktorý vzniká určitým zákonom predpísaným spôsobom, vyvoláva právne následky a ustanovuje aj spôsoby zániku manželstva. Manželia majú v právach a povinnostiach rovnaké postavenie.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

Zmyslom BSM je materiálne zabezpečenie rodiny založenej manželstvom. BSM môže vzniknúť iba medzi manželmi. Jeho podstatou je, že všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo niektorý z manželov za trvania manželstva nadobudne (s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka), je v BSM obidvoch manželov, teda patrí obom manželom spoločne (napríklad aj mzda jedného manžela je spoločná, teda je predmetom BSM). Tieto veci manželia spoločne užívajú a spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Judikatúra a BSM

Publikácia ponúka prehľad slovenskej a českej judikatúry, ktorá formuje rozhodovaciu činnosť súdov o problematike BSM. Zahŕňa rozhodnutia, ktoré riešia majetkové vzťahy manželov voči tretím osobám vrátane ich veriteľov, otázky rozsahu spoločného majetku a možností jeho modifikácie počas trvania manželstva a v neposlednom rade tiež hmotnoprávne a procesnoprávne aspekty vyporiadavania BSM po jeho zániku.

Vyporiadanie BSM po zániku manželstva

Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa určitých zásad. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pre prípad vyporiadania dohodou sa môžete dohodnúť bez ohľadu na ostatné ustanovenia ohľadom vyporadúvania BSM.

Prečítajte si tiež: Bezpodielové spoluvlastníctvo pri rozvode

Ak sa manželia nedohodnú na vyporiadaní BSM do 3 rokov od rozvodu manželstva a nepodajú návrh na súd, platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

Zohľadnenie miery prispievania manželov

Pri vyporiadaní BSM súd prihliada na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Vyšší príjem jedného z manželov nie je vždy kritériom toho, že pri vyporiadaní BSM na základe tejto okolnosti nadobudne väčší podiel na majetku v BSM.

Súd môže vyjadriť rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku.

Dlhy v BSM

Splátky úverov, ktoré boli použité na rekonštrukciu bytu a opravu auta, spadajú do BSM a mali by byť vysporiadané ako súčasť spoločného majetku. Úvery, ktoré manželia uzavreli počas manželstva, sa považujú za spoločné záväzky, a preto môžu byť rozdelené medzi manželov rovným dielom.

Ak mal poručiteľ v čase smrti spolu s manželom/manželkou BSM, najprv sa vykoná vysporiadanie BSM a následne sa pristúpi k dedeniu. V rámci vysporiadania BSM sa budú vysporadúvať a deliť aj dlhy manželov, teda pozostalý manžel/manželka z vysporiadania BSM môže získať aj majetok, aj dlhy. Majetok, ktorý po vysporiadaní BSM ostane ako majetok poručiteľa, bude tvoriť predmet dedičstva. Každý dedič bude zodpovedať za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva.

Prečítajte si tiež: Dôchodok v manželstve

Pri vysporiadaní BSM sa budú vysporadúvať aj dlhy, nie len aktíva, pričom pri tomto vysporiadaní sa pozostalý manžel nemôže dlhov len tak zbaviť. Pri vysporiadaní BSM manžel nie je zodpovedný len do výšky nadobudnutého majetku z vysporiadania, ako je to pri dedičstve, ale je zodpovedný za dlhy, ktoré mu z vysporiadania BSM pripadnú, v plnej výške.

Časť majetku, ktorá po vysporiadaní BSM pripadla druhému manželovi, ostáva nedotknuteľná dlhmi z dedičstva (nie je nedotknuteľná s ohľadom na dlhy z vysporiadania BSM). Z tohto dôvodu veritelia, ktorí sa domáhajú zaplatenia svojej pohľadávky s ohľadom na prebehnuté dedičské konanie, nemôžu od pozostalého manžela žiadať splnenie dlhu z majetku, ktorý nadobudol z vysporiadania BSM.

Alternatívy k BSM a ochrana majetku

Rodinné holdingy a nadačné fondy, ktoré sú obdobou zvereneckých fondov, už nie sú len výsadou miliardárov. Spoliehajú sa na ne aj slovenskí podnikatelia, ktorí chcú ochrániť rodinný majetok. Holding doplnený o nadačný fond je vhodnou kombináciou aj na zaistenie presunu majetku od vlastníkov, ktorí ho budovali posledné desaťročia, k správcom, ktorí ho majú zhodnocovať. Rozumne vystavaný systém s cieľom zabezpečiť celistvosť a dlhodobú ochranu rodinného majetku pred negatívnymi vonkajšími vplyvmi. Základ tvorí väčšinou privátny holding, ktorého funkciou nie je podnikanie, ale držba a správa najmä finančných aktív a majetkových účastí v obchodných spoločnostiach. Holding sa odporúča doplniť o ďalší právny inštitút - najčastejšie nadačný fond, ktorý je bezpečným prístavom umožňujúcim okrem držby, nerozdrobovania a správy majetku aj jeho distribúciu k rodine a ochranu pre ďalšie generácie.

Slovenskí podnikatelia často sústreďujú svoju pozornosť práve na české nástroje, pretože Česko zaviedlo pred viac ako dekádou zmeny, ktoré ponúkajú flexibilnejšie právne nástroje pre podnikateľov vrátane tých slovenských. Ide najmä o flexibilnejšie dedičské a rodinné právo a obľúbené nadačné a zverenecké fondy. Tieto nástroje ponúkajú možnosť dlhodobej ochrany a správy rodinného majetku.

Riešenie nástupníctva v rodinných firmách

Odovzdať rodinnú firmu potomkom môže byť nepostačujúce, ak sa zároveň nenastavia pravidlá nakladania s majetkom pre rodinu. Taktiež je potrebné rodinu oboznámiť s pravidlami a ideálne aj dosiahnuť ich prijatie z jej strany. Otázku nástupníctva by preto mali majitelia firiem začať riešiť čím skôr, ideálne v momente, keď podnik začne generovať stabilný zisk a má jasné smerovanie. Včasné plánovanie je kľúčové, pretože príprava nástupcu na prevzatie firmy trvá roky. Okrem toho je to aj otázkou zodpovednosti voči zamestnancom a ich rodinám.

Prečítajte si tiež: Praktické aspekty BSM

Ak sa v rodine nenájde vhodný nástupca, možno prostredníctvom nadačného fondu zveriť správu rodinného biznisu profesionálovi dovtedy, kým v rodine dorastie zodpovedný správca či manažér schopný rodinný biznis ďalej rozvíjať. Nečakané udalosti môžu rodinu zaskočiť v situácii, keď nemá nástupníctvo a dedičstvo ošetrené. Nadačné fondy pomáhajú predísť drámam a umožňujú sa na túto situáciu náležite pripraviť.

Dedenie dlhov

Pri dedení dochádza k takzvanej univerzálnej sukcesii, v zmysle ktorej dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov poručiteľa v celom rozsahu, to znamená, že nevstupuje len do práv, ale bude musieť niesť zodpovednosť aj za dlhy poručiteľa. Dedič nededí len aktíva, ale aj pasíva. Dedič vo všeobecnosti zodpovedá za dlhy poručiteľa, ale iba do výšky nadobudnutého dedičstva.

Predmetom zodpovednosti dedičov, či už sú nimi deti poručiteľa, manžel/manželka alebo rodičia, sú len tie povinnosti, ktoré vznikli do okamihu poručiteľovej smrti a ktoré smrťou nezanikli, avšak len v rozsahu ich zdedeného podielu. Ak je dedičov viac, zodpovedajú pomerne podľa toho, aký podiel z dedičstva nadobudli.

Každý dedič má právo odmietnuť dedičstvo alebo sa dohodnúť s veriteľmi na prenechaní dedičstva na úhradu dlhov. Dedičstvo je možné odmietnuť len v celosti, nie je možné odmietnuť len časť dedičstva.

Nemanželské spolužitie a majetkové vzťahy

Zákon nechráni neformálne vzťahy muža a ženy tak ako manželstvo. Spoločným bývaním, prípadne aj investíciami do bytu alebo nahlásením trvalého pobytu v byte, ktorý patrí partnerovi, nevzniká žiadne právo k bytu a vlastník bytu sa môže kedykoľvek domáhať toho, aby jeho partner tento byt vypratal.

Pri družstevnom byte môže vzniknúť spoločný nájom len medzi manželmi. V ostatných prípadoch môže byť byt v spoločnom nájme druha a družky, avšak tento môže vzniknúť len zmluvne. Medzi druhom a družkou vyživovacia povinnosť nevzniká a po ich rozchode nemá ani jeden z nich právo žiadať od bývalého partnera príspevok na primeranú výživu v prípade, ak nie je schopný sám sa živiť.

tags: #bezpodielové #spoluvlastníctvo #manželov #po #česky #rozdíly