Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov: Vznik, trvanie a modifikácie

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) predstavuje významný inštitút slovenského práva, ktorý upravuje majetkové vzťahy medzi manželmi. Tento článok sa zaoberá vznikom BSM, jeho charakteristikami, možnosťami modifikácie a praktickými aspektmi, ktoré s ním súvisia.

Čo je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov?

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len ako BSM) je jednou z dvoch foriem spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Je to spoločenstvo vlastníckych práv manželov k veciam, ktoré nadobudnú za trvania manželstva. Základným charakteristickým znakom tohto majetkového spoločenstva je to, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci, ako to je v prípade podielového spoluvlastníctva.

Vznik BSM

BSM vzniká priamo zo zákona, a to samotným uzatvorením manželstva. Na jeho vznik nie je potrebný žiaden ďalší právny úkon, rovnako však jeho vznik manželia nemôžu vylúčiť, a to ani súhlasným prejavom vôle. Vznik BSM je teda naviazaný na vznik manželstva ako takého. Občiansky zákonník na vznik BSM nevyžaduje, aby manželia spolu fakticky žili a tvorili spoločnú domácnosť.

Kto môže byť účastníkom BSM?

BSM vzniká výlučne medzi manželmi, takže takýto režim spoluvlastníctva si subjekty nemôžu vzájomne dohodnúť, napr. Vznik, trvanie a zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov je podmienené vznikom, trvaním a zánikom manželstva. Ide o právny vzťah, ktorý tu existuje len, ak účastníci sú alebo boli manželmi. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vznikne aj pri uzavretí neplatného manželstva, nie však v prípade domnelého manželstva.

Čo patrí do BSM?

Podľa § 143 OZ je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. T.j. Veci, ktoré slúžia výkonu povolania len jedného alebo obom z manželov (auto, vybavenie práce a podobne). Veci získané reštitúciou. Predmetom BSM teda sú hnuteľné i nehnuteľné veci, napríklad pozemky, domy, autá a pod. Nadobudnutie veci môže byť napríklad kúpnou zmluvou, spracovaním, vydržaním a podobne.

Prečítajte si tiež: Bezpodielové spoluvlastníctvo pri rozvode

Čo nepatrí do BSM?

Občiansky zákonník však ustanovuje výnimky, kedy aj veci nadobudnuté počas manželstva nebudú patriť do BSM. Ide o:

1. veci získané dedičstvom alebo darom,
2. veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
3. veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Treba povedať, že veci, ktoré každý z manželov nadobudol pred uzavretím manželstva, do BSM nepatria, a to ani v prípade, ak ich užívajú obaja manželia.

Modifikácia BSM

Manželia môžu zákonom určený rozsah BSM modifikovať. § 143a ďalej uvádza, že manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Vyššie uvedené dohody pritom vyžadujú formu notárskej zápisnice. Každá z týchto dohôd musí byť urobená len vo forme notárskej zápisnice spísanej notárom a uzatvorenej manželmi pred notárom.

Rozšírenie BSM

Prvou možnosťou modifikácie BSM je jeho rozšírenie. Rodičia jedného z manželov sa rozhodli darovať rodinný dom patriaci do ich BSM svojmu synovi, ktorý je ženatý. Podľa zákonnej úpravy by rodinný dom nadobudnutý darom nepatril do BSM. Syn však chce, aby predmetný rodinný dom patril do BSM.

Zúženie BSM

Druhou možnosťou modifikácie BSM je jeho zúženie. Často sa robí napríklad zúženie BSM na nehnuteľnosť a úver v banke. Pokiaľ jeden z manželov má nadobudnúť nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva a zodpovedať sám za úver, musí doložiť zápisnicu o zúžení BSM spísanú notárom na nehnuteľnosť a úver. V prípade, ak jeden z manželov vykonáva napr. rizikovú podnikateľskú činnosť ako živnostník, zúženie BSM je zároveň aj preventívnym prostriedkom pred exekúciou, ktorý slúži na to, aby Váš majetok nebol postihnutý výkonom exekúcie. Majetok toho z manželov, ktorý patrí na základe zápisnice o zúžení BSM do jeho výlučného vlastníctva, nemôže byť postihnutý výkonom exekúcie.

Prečítajte si tiež: Dôchodok v manželstve

Vyhradenie vzniku BSM ku dňu zániku manželstva

Treťou možnosťou modifikácie BSM je vyhradenie vzniku BSM ku dňu zániku manželstva. Podľa zákonnej úpravy je vznik BSM viazaný na okamih uzavretia manželstva. BSM reálne vznikne až ku dňu zániku manželstva napríklad rozvodom manželov, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho jedným z manželov. Takýto stav je možné dosiahnuť tak, že manželia hneď po sobáši uzatvoria dohodu o vzniku BSM ku dňu zániku manželstva vo forme notárskej zápisnice spísanej notárom a uzavretej manželmi pred notárom. Na základe vyššie uvedenej dohody je možné posunúť vznik BSM až do prípadného zániku manželstva. To znamená, že v takomto prípade manželia po uzavretí manželstva naďalej nadobúdajú všetky veci do svojho výlučného vlastníctva a môžu s nimi voľne disponovať bez súhlasu druhého manžela. Avšak v prípade, že manželstvo zanikne, bez ohľadu na to, či zanikne rozvodom alebo smrťou jedného z manželov, všetky veci, ktoré by bez existencie predchádzajúcej dohody manželov patrili do ich BSM, sa stávajú zánikom manželstva súčasťou ich BSM a sú predmetom vysporiadania.

Forma dohody o modifikácii BSM

Dohoda, ktorou manželia modifikujú zákonom určený rozsah ich BSM musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice a nedodržanie tejto formy spôsobuje absolútnu neplatnosť takejto dohody. Každá dohoda o rozšírení alebo zúžení BSM musí spĺňať všeobecné predpoklady, nedodržanie ktorých je sankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. dohody podľa ustanovenia § 143a Občianskeho zákonníka nemôžu zasahovať do existujúcich vlastníckych práv: „Dohodou o rozšírení alebo zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretou podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemožno meniť už existujú vlastnícke vzťahy.

Zánik BSM

Keďže je BSM späté s manželstvom, najčastejším spôsobom zániku BSM je zánik BSM z dôvodu zániku manželstva (rozvodom, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho jedného z manželov). Zánikom manželstva dochádza zároveň aj k zániku BSM.

Zrušenie BSM počas manželstva

Ak manželstvo nezaniklo, ale je potrebné, aby zaniklo BSM, hovoríme o zrušení BSM počas manželstva. Súd zruší BSM zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom. Za závažný dôvod sa považuje nehospodárne nakladanie jedného z manželov so spoločným majetkom. Alebo jeden z manželov sa zámerne nepričiňuje o vytváranie a rozmnožovanie spoločného majetku alebo sa nestará o potreby rodiny a spoločnej domácnosti (napr. sústavným a nadmerným požívaním alkoholických nápojov alebo iných omamných prostriedkov a pod.). Ďalším dôvodom, kedy súd zruší BSM je, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh na zrušenie na súd môže podať len ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. K ďalším prípadom zrušenia BSM počas manželstva dochádza i rozhodnutím súdu v trestnom konaní o prepadnutí majetku alebo jeho časti štátu podľa Trestného zákona.

Vysporiadanie BSM

Toto sa volá vysporiadanie BSM. Jedným zo spôsobov vyporiadania BSM po zániku manželstva je jeho vyporiadanie dohodou. Vysporiadanie je možné medzi manželmi dohodou. Pokiaľ sa nedohodnú na vysporiadaní, bude potrebné sa vysporiadať súdnou cestou. Zákon preferuje dohodu ako spôsob vysporiadania medzi bývalými manželmi. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú bývalí manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Pokiaľ sa dohoda medzi manželmi týka nehnuteľnosti, musí mať písomnú formu a nadobúda účinnosť vkladom do katastra. Dohoda musí spĺňať prísne formálne podmienky v zmysle Občianskeho zákonníka týkajúceho sa platného právneho úkonu ako aj podľa katastrálneho zákona. Podpisy oboch manželov musia byť úradne overené. Ak sa dohoda týka hnuteľných vecí zákon nevyžaduje písomnú formu. Avšak manželia si musia dať písomné potvrdenie ako sa vyporiadali. V prípade, že ste sa v dohode o vyporiadaní Vášho BSM dohodli na tom, že Váš bývalý manžel Vám je povinný vyplatiť odplatu za vyporiadanie Vášho BSM v určitej lehote po podpise dohody a Vy v neho nemáte dôveru, môžte sa poistiť priamo vykonateľným exekučným titulom, na základe ktorého si budete môcť vymáhať svoj nárok priamo u exekútora, a to bez potreby jeho uplatnenia na súde. Exekučný titul Vám vie vypracovať len notár vo forme notárskej zápisnice.

Prečítajte si tiež: Praktické aspekty BSM

Súdne vysporiadanie BSM

Ak sa vysporiadanie BSM nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Pri vyporiadaní sa medzi bývalých manželov rozdelia veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. Niekedy takýto postup nie je účelný. Nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané iba jednému z manželov a druhému manželovi bude uložená povinnosť rozdiel hodnoty vyrovnať v peniazoch. Súd prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Lehota na vysporiadanie BSM

Ak bývalí manželia neuzatvoria dohodu alebo nepodajú návrh na súd, po uplynutí troch rokov odo dňa zániku manželstva, nastúpi zákonná domnienka - pokiaľ ide o hnuteľné veci, manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva, o ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Pri rozvode je potrebné vysporiadať BSM čo najskôr po zániku manželstva.

Dlhy a BSM

Počas trvania manželstva môžu manželom vzniknúť spoločné dlhy, z ktorých sú zaviazaní obaja spoločne a nerozdielne, no môžu vzniknúť aj samostatné dlhy niektorého z nich. V zmysle platnej právnej úpravy, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obidvaja manželia spoločne a nerozdielne, hovoríme o solidárnom dlhu oboch manželov. Ak však jednému z manželov vznikne za trvania manželstva samostatný dlh, druhý z manželov nie je osobne zodpovedný za splnenie takéhoto dlhu a nie je povinný takýto dlh splniť. Ale na druhej strane, vzhľadom na existenciu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákon pripúšťa, aby pohľadávka veriteľa len jedného z manželov bola uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Samozrejme, k takejto situácii dochádza najčastejšie vtedy, keď pohľadávku veriteľa nemožno uspokojiť najmä zo samostatného (výlučného) majetku manžela - dlžníka. Obvykle je bežné, najmä pri podnikaní jedného z manželov, že ten z manželov, ktorý nepodniká, podá návrh na súd, aby tento zrušil ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následnom majetkovom vyporiadaní by prípadný výkon rozhodnutia smeroval len voči výlučnému majetku manžela - dlžníka.

Nakladanie s majetkom v BSM

Právo užívať veci v bezpodielovom spoluvlastníctve prislúcha obom manželom, pričom spôsob ich užívania závisí od povahy spoločných vecí a dohode manželov. Rovnako obaja manželia uhrádzajú spoločné náklady vynaložené na veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj náklady spojené s ich užívaním a udržiavaním. Pokiaľ ide o majetkovoprávne dispozície manželov so spoločnými vecami, právna úprava rozlišuje, či ide o „bežné záležitosti“ alebo o „ostatné veci“. Aj keď zákon pojem „bežné veci“ bližšie nešpecifikuje, patria sem najmä úkony, ktoré sa týkajú každodennej správy spoločného majetku, či už sú to nákupy, objednávky služieb a de facto všetko potrebné pre normálny chod domácnosti. Všetky iné veci ako bežné zákon považuje za „ostatné veci“, na zariaďovanie ktorých sa vyžaduje súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. V tejto súvislosti treba podotknúť, že manžel, bez súhlasu ktorého bol právny úkon urobený, sa môže dovolať jeho neplatnosti v rámci trojročnej premlčacej doby. V praxi sa stretávame aj s prípadmi prevodu spoločnej nehnuteľnosti bez súhlasu manžela a pod.

Podnikanie a BSM

Občiansky zákonník jasne stanovuje, že na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela, keďže pre bezpodielové spoluvlastníctvo manželov má podnikanie man­žela významný ekonomický dosah a prípadné neúspešné podnikanie môže mať vplyv na rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. S podnikaním manžela je teda vo všeobecnosti spájaná vyššia miera ohrozenia majetkových pomerov manželov. Súhlas druhého manžela je potrebné udeliť už pri začatí podnikania, a to pred prvým úkonom, pri ktorom má byť v súvislosti s podnikaním použitý spoločný majetok. K ďalším právnym úkonom súvisiacim s podnikaním sa už súhlas druhého manžela nevyžaduje. Zákon pre udelenie súhlasu neustanovuje žiadnu formu. Ide o jednostranný právny úkon manžela adresovaný druhému manželovi. Súhlas s jednorazovým použitím majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve na konkrétny podnikateľský účel sám osebe nie je považovaný za súhlas v zmysle tohto ustanovenia.

Obchodný podiel a BSM

Právna teória považuje obchodný podiel za inú majetkovú hodnotu, ktorá je spôsobilým samostatným predmetom právnych vzťahov. Obchodný zákonník definuje podiel ako mieru účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti. Ide o akýsi súbor práv a povinností, ktorými sa spoločník zúčastňuje na spoločnosti s ručením obmedzeným. Nemajetková zložka obchodného podielu je vo všeobecnosti vymedzená súhrnom práv a povinností spoločníka a im zodpovedajúcou účasťou na správe a riadení spoločnosti. Tieto dve zložky podielu nemožno od seba oddeliť vzhľadom na to, že majetková zložka obchodného podielu určuje, resp. Aj napriek skutočnosti, že sa inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov na prvý pohľad javí ako pomerne jednoduchý a jednoznačný, je s ním spojené množstvo aplikačných problémov. Dlhšie obdobie panovali v odbornej verejnosti nezhody, či v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a akým spôsobom môže druhý z manželov, ktorý nie je spoločníkom, ovplyvniť nakladanie s týmto podielom. Aj napriek uvedenej zrejmej nemožnosti zaradenia obchodného podielu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov však v právnej teórii a súdnej praxi nie je ojedinelý názor, že obchodný podiel možno za určitých okolností zaradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to v prípade, ak jeden z manželov použil na vklad do spoločnosti alebo na nadobudnutie obchodného podielu v spoločnosti prostriedky, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Obchodný podiel je nehmotnou majetkovou hodnotou, nejde preto o vec v právnom zmysle slova. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov teda patria výnosy z obchodného podielu, predovšetkým podiel na zisku, za predpokladu, že boli vyplatené. V prípade, ak zanikne účasť manžela (spoločníka) v spoločnosti počas jej trvania, do bezpodielového spoluvlastníctva vstupuje vyplatený vyrovnací podiel alebo pri prevode obchodného podielu vyplatená odplata za obchodný podiel manžela (bývalého spoločníka).

tags: #bezpodielove #spoluvlastnictvo #manzelov #vznik