Bezpodielové Spoluvlastníctvo Manželov a Možnosti Jeho Úpravy

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je dôležitý inštitút rodinného práva, ktorý upravuje majetkové vzťahy manželov počas trvania manželstva. Tento článok sa zameriava na BSM, jeho modifikácie a súvisiace aspekty, ako aj na problematiku podielového spoluvlastníctva.

Čo je Bezpodielové Spoluvlastníctvo Manželov?

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) vzniká uzavretím manželstva a zahŕňa všetok majetok nadobudnutý počas trvania manželstva oboma manželmi spoločne, s výnimkou majetku získaného dedičstvom, darom alebo reštitúciou, ako aj vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Po zániku manželstva, najčastejšie rozvodom, je potrebné tento spoločný majetok vyporiadať.

Dohoda o Vyporiadaní BSM

Dohoda o vyporiadaní BSM je právny úkon, ktorým si bývalí manželia rozdelia spoločný majetok nadobudnutý počas manželstva. Cieľom je dosiahnuť spravodlivé a obojstranne akceptovateľné rozdelenie majetku bez nutnosti súdneho konania. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je praktický spôsob, ako rýchlo a bez zbytočných komplikácií vyriešiť rozdelenie spoločného majetku po zániku manželstva. Je však dôležité, aby dohoda bola spravodlivá a pokrývala všetky položky spoločného majetku. Ak si nie ste istí, či je dohoda v súlade so zákonom, nebojte sa využiť služby právnika - môže vám ušetriť starosti v budúcnosti. V ideálnom prípade vám táto dohoda umožní vyriešiť majetkové otázky elegantne a s rešpektom voči bývalému partnerovi, čo oceníte najmä vtedy, ak ste stále prepojení inými záležitosťami, napríklad výchovou detí.

Dôležité aspekty dohody o vyporiadaní BSM:

1. Dátum a spôsob zániku manželstva (napr. rozvodom).
2. Zákon vyžaduje písomnú formu dohody o vyporiadaní BSM v prípade, že jej predmetom sú nehnuteľnosti.
3. Dohodu o vyporiadaní BSM je vhodné uzavrieť čo najskôr po zániku manželstva. Občiansky zákonník stanovuje trojročnú lehotu od zániku BSM na jeho vyporiadanie.

Modifikácia BSM počas Trvania Manželstva

Ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Občiansky zákonník“) upravuje v ustanovení § 143a možnosti modifikácie bezpodielového spoluvlastníctva, teda tzv. dohody, ktorými je možné upraviť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zo zákonných ustanovení vyplýva možnosť uzatvoriť viacero druhov dohôd. Najčastejšie dochádza k rozšíreniu bezpodielového spoluvlastníctva, k dohode o vzniku bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva či k zúženiu bezpodielového spoluvlastníctva, ktorému sa budeme venovať v nasledujúcom článku.

Zúženie Bezpodielového Spoluvlastníctva (BSM)

Zúženie bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) je jednou z možností, ako môžu manželia modifikovať BSM. Každá dohoda o zúžení BSM musí spĺňať všeobecné predpoklady, nedodržanie ktorých je sankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Prečítajte si tiež: Bezpodielové spoluvlastníctvo pri rozvode

Dôležité Obmedzenia a Podmienky Zúženia BSM:

1. dohody podľa ustanovenia § 143a Občianskeho zákonníka nemôžu zasahovať do existujúcich vlastníckych práv „Dohodou o rozšírení alebo zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretou podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemožno meniť už existujú vlastnícke vzťahy.
2. dovolávanie sa dohody voči tretím osobám - manželia sa môžu tejto dohody dovolávať voči tretím osobám len v tom prípade, ak bola dohoda o zúžení BSM tretej osoby známa.
3. Dohodu o zúžení BSM je možné uzatvoriť výlučne počas trvania manželstva, z čoho je pri použití argumentu a contrario vylúčené jej uzatvorenie pred manželstvom ako istá forma predmanželskej zmluvy (ktorú právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje uzatvoriť).
4. Dohoda o zúžení BSM musí mať obligatórne formu notárskej zápisnice podľa ustanovenie § 46 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších právnych predpisov. Pri nedodržaní zákonom stanovenej formy by sme museli považovať tento právny úkon za absolútne neplatný v zmysle ustanovenia § 40 ods.
5. Dohoda o zúžení BSM sa nemôže vzťahovať na veci, ktoré manželia nadobudli ešte pred uzatvorením dohody o zúžení BSM, ale len na tie veci, ktoré sa stanú predmetom BSM v budúcnosti po uzatvorení dohody o zúžení BSM. „Dohoda podľa § 143a Občianskeho zákonníka môže upravovať len režim nadobúdania vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v budúcnosti, ale sama osebe nemôže byť právnym titulom pre zmenu vlastníckych vzťahov manželov založených pred jej uzavretím.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa zo dňa 31.07.2007, spisová značka: 2 Sž - o - KS 93/2006). Ak teda vlastnia manželia nehnuteľnosť, ktorá je už v BSM, nie je možné tento majetok vylúčiť dohodou o zúžení BSM notárskou zápisnicou. Vylúčenie by prichádzalo do úvahy, keby sa manželia rozhodli kúpiť nehnuteľnosť, ktorú ešte nenadobudli. Retroaktivita je vylúčená z dôvodu ochrany dobromyseľnosti tretích osôb, ktoré vstupujú do právnych vzťahov s manželmi. Z uvedeného vyplýva, že ak si manželia počas trvania manželstva zakúpili spoločný pozemok, nemôžu následne tento pozemok dohodou o zúžení BSM vylúčiť z BSM.
6. Podstatou dohody o zúžení BSM je zúžiť rozsah BSM v porovnaní s rozsahom, ktorý ustanovuje Občiansky zákonník. Manželia sa môžu týmto spôsobom dohodnúť, že veci, ktoré by inak patrili do BSM, budú vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov napr. vyplatený príjem je štandardne predmetom BSM, avšak manželia sa môžu dohodnúť práve dohodou o zúžení BSM, že tento príjem bude výlučným vlastníctvom manžela, ktorému je vyplatený. (Čo patrí do BSM? Obdobne je možné dohodou zúžiť bezpodielového spoluvlastníctvo tak, že veci, ktoré by inak boli predmetom BSM budú predmetom podielového spoluvlastníctva. Napríklad kúpou rodinného domu za peniaze patriace do BSM by sa manželia stali bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu. Pokiaľ by však vopred uzatvorili dohodu o zúžení BSM, ktorej obsahom by bolo, že všetky nehnuteľnosti manželia nadobúdajú do podielového spoluvlastníctva, nebude rodinný dom patriť do bezpodielového spoluvlastníctva, ale do podielového spoluvlastníctva.
7. K zúženiu BSM môže dôjsť hneď po uzavretí manželstva alebo kedykoľvek neskôr počas jeho trvania. Pokiaľ chcú manželia zúžiť BSM hneď po uzavretím manželstva, ide o jednoduchší spôsob, nakoľko je veľký predpoklad, že nebudú mať v bezpodielovom spoluvlastníctve ešte takmer nič.
8. Dohoda o zúžení BSM nie je právnym titulom vzniku vlastníckeho práva. Na základe tejto dohody musí byť následne uzatvorená niektorá zo scudzovacích zmlúv podľa Občianskeho zákonníka (napr. kúpna zmluva, zámenná zmluva), ktoré sú právnymi titulmi, na základe ktorých nadobudne niektorý z manželov výlučne vlastníctvo k veci, prípadne obaja manželia založia spoluvlastnícky vzťah. Ak manželia uzavrú dohodu o zúžení BSM, ktorej predmetom bude, že lesnú pôdu, ktorú si v budúcnosti zakúpia budú mať v podielovom spoluvlastníctve, samotná kúpa lesnej pôdy bude vyžadovať uzatvorenie kúpnej zmluvy (titulus) a vklad do katastra (modus) na vznik podielového spoluvlastníctva manželov.
9. Pokiaľ by dohoda o zúžení BSM manželov ukracovala uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, bolo by jej možné za podmienok stanovených v § 42a Občianskeho zákonníka odporovať, a v prípade úspechu veriteľa by bola voči nemu právne neúčinná.
10. Keďže zúženie BSM Občiansky zákonník vyžaduje formu notárskej zápisnice, bude potrebné počítať s výdavkami na jej spísanie.
11. Hlavným obmedzením zúženia BSM je skutočnosť, že manželia nemôžu BSM úplne vylúčiť.
12. Zúženie BSM sa v praxi pomerne často využíva v prípade, ak si chcel jeden z manželov na trvania manželstva zobrať úver v banke výlučne na seba. V týchto prípadoch bude banka od žiadateľa o úver, ktorý je ženatý / vydatá žiadať predloženie dohody o zúžení BSM, ktorá musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice.
13. Obsahom dohody o zúžení BSM môže byť aj skutočnosť, že všetky veci nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy, prípadne kúpnej zmluvy s vopred určeným obsahom, budú vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, prípadne v podielovom spoluvlastníctve oboch manželov. Kúpnou zmluvou sa môže nadobudnúť tak hnuteľná vec ako aj nehnuteľnosť.
14. Dohodu o zúžení BSM môže v praxi vypracovať iba notár vo forme notárskej zápisnice.

Všeobecné alebo Konkrétne Určenie Predmetu Zúženia BSM?

Uvádzame aj dva protichodné názory k otázke, či je možné určiť predmet zúžemia BSM aj všeobecne.

• „Dohody o rozšírení alebo zúžení bezpodielového spoluvlastníctva sa týkajú majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve ako takého a nemôžu sa týkať individuálne určenej veci. Vychádzame z toho, že prvá veta ustanovenia § 143a ods. 1 OZ hovorí o „rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva“. Z toho dôvodu by dohoda mala mať druhový charakter. Uvádzame aj jeden rozsudok: „Odvolací soud se ztotožnil s výkladem dohody o zúžení bezpodílového spoluvlastnictví účastníků ze dne 28. listopadu 1994. Uvedl, že z této dohody jednoznačně a určitě vyplývá, že „projevem vůle obou účastníků bylo, aby výlučným vlastnictvím žalobkyně byly veškeré nemovitosti, tedy nejenom nemovitosti, které účastníci mohli vlastnit ke dni uzavření dohody, ale i nemovitosti nabyté v budoucnu“. Nepřisvědčil výkladu žalovaného, že smyslem dohody bylo řešit pouze rozestavěnou chatu. Jazykovým a systematickým výkladem, kdy v textu je užit budoucí čas [„výlučným vlastnictvím jmenované (žalobkyně) budou všechny nemovitosti“], lze dovodit, že účelem dohody bylo řešit vlastnické vztahy k nemovitostem nabytým v budoucnu. Takový výklad je v souladu s ustálenou judikaturou obecných soudů i Ústavního soudu České republiky (dále „Ústavní soud“). Podle stanoviska pléna Ústavního soudu ze dne 10. září 1996, sp. zn. Pl. ÚS - st. 2/96, „dohody podle § 143a obč. zák. lze uzavírat jen ohledně majetku, který má být v budoucnu trvale nabyt“. Stejný názor Ústavní soud vyslovil v nálezu ve věci sp. zn. I. ÚS 86/95. Uzavření kupní smlouvy ze dne 19. listopadu 1997 oběma účastníky je tak v rozporu s jejich ujednáním v dohodě ze dne 28.
• „V literatúre a aplikačnej praxi sa vyskytujú rôzne názory na to, či sa dohoda podľa § 143a ods. 1 OZ môže týkať iba jednotlivých konkrétnych častí majetku (ad concretum) alebo iba všeobecnej zmeny rozšírenia alebo zúženia predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov vymedzeného v § 143 OZ (ad abstractum). Na jednej strane sa argumentuje znením tohto zákonného ustanovenia a úmyslom zákonodarcu umožniť modifikáciu iba všeobecne vo vzťahu k zákonnému vymedzeniu predmetu bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa uvedeného výkladu je neprípustné takúto dohodu formulovať konkrétne. Dohoda uzatvorená podľa § 143a OZ môže mať za následok iba rozšírenie alebo zúženie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý je upravený v § 143 OZ a nemôže sa vzťahovať iba na individuálne určené časti majetku. Zástancovia opačného názoru považujú uvedený výklad za neprípustne reštriktívny s poukazom na to, že občianske právo je založené na princípe zmluvnej voľnosti, ktorý môže byť obmedzený iba zákonom, a nie povahou veci a ktorý preto pripúšťa dohodou podľa § 143a OZ upraviť aj práva a povinnosti manželov vo vzťahu k jednotlivým veciam. Domnievame sa, že je namieste vychádzať z princípu zmluvnej autonómie v oblasti majetkových vzťahov medzi manželmi, a preto žiaduce pripustiť výklad, podľa ktorého manželia môžu rozsah bezpodielového spoluvlastníctva upraviť zmluvne odlišne od zákona aj vo vzťahu k jednotlivým individuálne určeným majetkovým hodnotám. Český zákonodarca v novelizovanom znení § 143a občanského zákoníka po novele vykonanej zákonom č. 91/1998 Sb. umožnil dohodou mezi manželmi upraviť aj len jednotlivé majetkové hodnoty a dokonca pripustil, aby manželia mohli zmeniť rozsah svojho majetku nielen pokiaľ ide o majetkové hodnoty nadobudnuté v budúcnosti, ale aj vo vzťahu k veciam, ktoré už tvoria ich spoločný majetok; zároveň sa legislatívne pripustila možnosť obdobnou formou upraviť aj budúce majetkové vzťahy muža a ženy, ktorí ešte len chcú uzavrieť manželstvo (tzv. predmanželská zmluva). Ústavný súd ČR, I. ÚS 86/1995: Dohoda podle § 143a ObčZ se netýká jednotlivých částí majetku, nýbrž znamená toliko rozšíření nebo zúžení obecného rozsahu bezpodílového spoluvlastnictví manželů, který je upraven v § 143 ObčZ. Dohoda podle § 143a ObčZ se může týkat jen majetku nabytého v budoucnu (tedy po uzavření této dohody), nemůže však zahrnovat majetek, který byl nabyt před jejím uzavřením.

Prírastky a Úžitky k Veci Nepatriacej do BSM

Prírastky a úžitky k veci nepatriacej do BSM z dôvodu výlučného vlastníctva jedného manžela súčasťou BSM sú. Najvyšší súd Českej republiky svojim rozhodnutím zo dňa 07.03.2015 sp. zn. 22 Cdo 798/2004 judikoval, že prírastky veci vo výlučnom vlastníctve manžela patria do BSM:„Výnosy, užitky a přírůstky věcí patří do bezpodílového spoluvlastnictví manželů, ať již věc sama je v bezpodílovém spoluvlastnictví manželů nebo ve vlastnictví jednoho z manželů. „Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria výnosy z obchodného podielu. Všetky príjmy plynúce z obchodného podielu budú teda za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov jedným zo zdrojov BSM. Na základe notárskej zápisnice by sa z bezpodielového spoluvlastníctva mohli vyňať napr.

Podielové Spoluvlastníctvo

Podielové spoluvlastníctvo vzniká najčastejšie pri spoločnom nadobudnutí veci (častokrát nehnuteľnosti), ale aj pri rozvode či dedení. Ak sa spoluvlastníci rozhodnú svoje majetkové vzťahy ukončiť, jedným zo spôsobov je uzatvorenie dohody o vyporiadaní. Spoluvlastníci majú v takejto dohode pomerne širokú zmluvnú autonómiu dohodnúť sa o tom, akým spôsobom sa vyporiadajú.

Podielové spoluvlastníctvo nachádzame upravené v § 137 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (Občiansky zákonník). Ide o stav, v ktorom je vec vo vlastníctve viacerých osôb, pričom každá z nich má na veci určitý podiel. Čo sa týka samotného podielu spoluvlastníkov na veci, ten vyjadruje v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Pokiaľ právny predpis či dohoda účastníkov nestanoví niečo iné, tak platí, že podiely všetkých spoluvlastníkov na spoločnej veci sú rovnaké.

Reálny vs. Spoluvlastnícky Podiel

Spoluvlastnícky podiel nepredstavuje reálny podiel na veci. Ide o reálny podiel predstavujúci mieru toho, ako sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach. Túto situáciu by nezmenilo ani keby sa spoluvlastníci dohodli na tom, kto bude ktorú časť spoločnej veci užívať. Teda ak majú dve osoby v spoluvlastníctve napríklad pozemok a každý z nich má podiel vo výmere ½, nezakladá to nárok na konkrétnu polovicu pozemku.

Prečítajte si tiež: Dôchodok v manželstve

Zánik Podielového Spoluvlastníctva

Zrušenie podielového spoluvlastníctva môže byť predmetom dohody spoluvlastníkov. Zrušenie podielového spoluvlastníctva. Zdroj: Pixabay.com. Zákon č. 40/1964 Zb. rozhodnutím súdu na návrh niektorého zo spoluvlastníkov, ak sa spoluvlastníci nedohodnú. Napríklad ustanovenia Občianskeho zákonníka o zrušení podielového spoluvlastníctva nie je možné použiť na spoluvlastníctvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov k spoločným častiam bytového domu, spoločným zariadeniam bytového domu, príslušenstvu a pozemku, v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej ako “Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“). Osobitnú úpravu obsahuje aj zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Súčasne, obmedzenia a osobitné podmienky vo vzťahu k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k lesným pozemkom, poľnohospodárskym pozemkom a k ďalším zákonom vymedzeným pozemkom upravuje aj zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Najmä, v zmysle § 23 ods. 1 cit. zákona: Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva49) alebo rozhodnutia o dedičstve50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods.

Podielové spoluvlastníctvo môže zaniknúť napríklad aj prevodom spoločnej veci spoluvlastníkmi na inú osobu (kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou). Uzatvorením takejto zmluvy by podielové spoluvlastníctvo zaniklo a vec by nadobudol nový vlastník do výlučného vlastníctva. Nie je však vylúčené, aby spoluvlastníci uzatvorili dohodu, na základe ktorej nadobudnú vec iné osoby znova do podielového spoluvlastníctva. K zániku podielového spoluvlastníctva dôjde napríklad aj zničením veci (napr.

Osobitnými spôsobmi zániku podielového spoluvlastníctva je uzatvorenie dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva, alebo zrušenie podielového spoluvlastníctva súdom. Pri podielovom spoluvlastníctve dve alebo viaceré osoby vlastnia jednu a tú istú vec. Táto situácia však nemusí byť vyhovujúca, a podielový spoluvlastníci majú možnosť podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Občiansky zákonník preferuje uzatvorenie dohody medzi spoluvlastníkmi. Až v prípade, ak dohoda nie je možná (s uzatvorením dohody nesúhlasia všetci spoluvlastníci), rozhodne na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súd. Nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v spoluvlastníctve. Napríklad ak v rámci dedenia nadobudnú jeden dom viacerí dediči. Ak to chcú zmeniť a dom chce výlučne vlastniť len jeden zo spoluvlastníkov, môžu uzatvoriť dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. Ak by ostatní spoluvlastníci nesúhlasilí s tým, aby dom získal len jeden zo spoluvlastníkov za navrhovanú náhradu, spoluvlastník sa môže obrátiť na súd.

Dohoda o Zrušení Podielového Spoluvlastníctva

S uzatvorením dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva musia súhlasiť všetci spoluvlastníci danej veci. Keďže podielové spoluvlastníctvo sa touto dohodou ruší, musí sa dohoda týkať všetkých podielov na spoločnej veci a uzatvoriť ju musia všetci spoluvlastníci. Pri ostatných veciach dohoda nemusí mať písomnú formu, avšak z hľadiska právnej istoty a prípadnej budúcej potreby ochrany práv sa jej uzatvorenie v písomnej podobe odporúča. Ak dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní nemá písomnú podobu, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným spoluvlastníkom na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Túto povinnosť po vyporiadaní stanovuje § 141 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní musí spĺňať všeobecné podmienky kladené na právne úkony v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.

dohoda musí spĺňa podmienky podľa § 42 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. dohoda musí mať písomnú formu. Ak je predmetom dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zaniká až vkladom do katastra nehnuteľnosti. Rovnako až povolením vkladu do katastra nehnuteľností vzniká vlastníctvo k veci v zmysle obsahu dohody. Preto dohoda musí spĺňať podmienky podľa § 42 a nasl. Ak by sa dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva týkala bytu alebo nebytového priestoru, dohoda musí spĺňať aj náležitosti podľa § 5 ods. Súčasne, ako príloha k zmluve musí byť potvrdenie správcu alebo predsedu spoločenstva o tom, že na byte / nebytovom priestore neviaznu žiadne nedoplatky, v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Práva k nehnuteľnostiam zapíše príslušný okresný úrad, katastrálny odbor na základe návrhu. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností.

Prečítajte si tiež: Praktické aspekty BSM

Zrušenie Podielového Spoluvlastníctva Súdom

Súd zruší podielové spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie len v prípade, ak nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode. Súd pri rozhodovaní prihliada na veľkosť podielov spoluvlastníkov a na účelné využitie veci. V zmysle § 142 ods.

1. Takéto rozhodnutie je možné len vo vzťahu k veciam, ktoré je možné rozdeliť a teda sú deliteľné. V týchto prípadoch, ak by došlo k rozdeleniu nehnuteľnosti, je možné aj to, že súd pri rozdelením zriadi vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti, v súlade s § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
2. V týchto prípadoch zákon opäť zdôrazňuje, že súd prihliadne na účelne využitie veci. Súčasne spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať do výlučného vlastníctva, musí mať o vec záujem a súhlasiť s tým, rovnako aj s vyplatením náhrady ostatným (ustupujúcim) spoluvlastníkom. K skutočnostiam zohľadňovaných súdom pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí okrem zákonom vyslovene uložených hľadísk vždy aj komplexne celý súbor relevantných skutočností v danom prípade. V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2011 sp. zn. V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. Ak je predmetom podielového spoluvlastníctva poľnohospodársky alebo lesný pozemok, na novo vzniknuté spoluvlastnícke podiely nemôže rozhodnutím súdu pripadnúť výmera nižšia než 2 000 m2 u poľnohospodárskeho pozemku, a výmera nižšia ako 5 000 m2 u lesných pozemkov, v súlade so zákonom č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 2007, sp. zn. Podielové spoluvlastníctvo, predmetom ktorého je poľnohospodársky pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, nemožno zrušiť a vyporiadať prikázaním celej nehnuteľnosti do (nového) spoluvlastníctva, pokiaľ na novovzniknuté spoluvlastnícke podiely pripadne výmera nižšia než 2 000 m2 (u poľnohospodárskeho pozemku), resp.
3. Takéto rozhodnutie súdu prichádza do úvahy v prípade, ak nie je možné vec rozdeliť, a súčasne ani žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce. Ak súd nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku, takéto právoplatné rozhodnutie je exekučným titulom. V súlade s § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
4. V súlade s § 142 ods. V prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nemusí návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctve vyhovieť. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa nešpecifikuje, a preto súd bude tieto dôvody posudzovať v každom prípade osobitne podľa individuálnych okolností prípadu.

Splnomocnenie

Podľa zákona, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V niektorých prípadoch musí byť strana v konaní zo zákona zastúpená advokátom. Strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom, reštrukturalizáciou, verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Dodatok je vo formáte .docx (Word), ktorý umožňuje jednoduchú úpravu.

Splnomocnenie (plná moc) je právny úkon, ktorým splnomocniteľ poveruje splnomocnenca konať v jeho mene v presne určených záležitostiach. Pri živote v zahraničí je to kľúčový nástroj na riešenie administratívnych, majetkových či rodinných vecí v domovskej krajine bez nutnosti osobnej prítomnosti.

#

tags: #bezpodielové #spoluvlastníctvo #splnomocnenie #vzor