Bezpodielové Spoluvlastníctvo Druha a Družky: Podmienky a Dôsledky

Spoločenské zmeny priniesli odklon od tradičného chápania rodiny založenej manželstvom. Mnohí mladí ľudia uprednostňujú partnerské spolužitie bez uzavretia manželstva, teda život „na hromádke". Tieto faktické zväzky však zákony v mnohých smeroch neupravujú. Napriek pomerne vysokej rozvodovosti a zvyšovaniu počtu detí narodených mimo manželstva je nárast takýchto rodín (druh a družka) významný. Manželstvo, vnímané mladými pármi ako spoločenský prežitok, však poskytuje viac výhod, než sa na prvý pohľad zdá.

Právne aspekty vzťahu druha a družky

Zákony vzťah druha a družky nedefinujú ani neupravujú. Právna teória definuje druha a družku ako muža a ženu, ktorí nie sú zosobášení, ale vytvárajú životné spoločenstvo, žijú spolu, spoločne sa starajú o potreby rodiny a prípadne o deti.

Príbeh pani Terézie a pána Petra

Začnime reálnym príbehom pani Terézie z východného Slovenska, ktorá sa zoznámila s pánom Petrom zo západného Slovenska cez inzerát. Po rozvode s manželom despotom jej zasvietilo svetielko nádeje. Vzťah sa vyvíjal ako z románu, stretávali sa, chodili na výlety a dovolenky. Problémom bola vzdialenosť. Terézia sa rozhodla presťahovať k Petrovi, predala svoj byt a peniaze investovala do prerobenia Petrovho bytu. Kúpili nové okná, podlahy, vymurovali bytové jadro. Terézia sa so súhlasom Petra prihlásila k nemu na trvalý pobyt. Po rokoch sa však láska vytratila, vznikli konflikty. Peter ako výlučný vlastník bytu zrušil Terézii trvalý pobyt a žiadal, aby byt opustila. Na výzvu Terézie, aby jej vrátil investované peniaze, odmietol. Terézia sa odmietla vysťahovať, a tak Peter podal návrh na súd a uspel. Súd prikázal Terézii vysťahovať sa z Petrovho bytu.

Právna analýza príbehu Terézie a Petra

Zákon nechráni neformálne vzťahy muža a ženy tak ako manželstvo. Spoločným bývaním, investíciami do bytu alebo nahlásením trvalého pobytu v byte partnera nevzniká žiadne právo k bytu. Vlastník bytu sa môže kedykoľvek domáhať, aby jeho partner byt vypratal. Vlastník môže tiež kedykoľvek zrušiť trvalý pobyt osobe, ktorá k bytu nemá žiadne právo (vlastnícke, spoluvlastnícke, nájomné, právo doživotného bývania a podobne). Verejnosť sa mylne domnieva, že trvalý pobyt zakladá právo bývať.

Judikatúra súdov

V judikatúre súdov nachádzame podobné prípady. Český Najvyšší súd rozhodol, že manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo bývať od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu. Rozvodom manželstva tento právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu. Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela, a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v Občianskom zákonníku výslovne upravený, to však neznamená, že rozvedenému manželovi v takom prípade bytová náhrada nepatrí.

Prečítajte si tiež: Bezpodielové spoluvlastníctvo pri rozvode

Investície do nehnuteľnosti partnera

Terézia by sa mohla domáhať vrátenia investovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia Petra, avšak dôkazné postavenie by mala veľmi ťažké. Musela by preukazovať, koľko do ktorých vecí investovala, čo sa zhodnotilo v byte Petra z jej prostriedkov a čo z Petrových.

Spoločný nájom bytu

Pri družstevnom byte môže vzniknúť spoločný nájom len medzi manželmi. V ostatných prípadoch môže byť byt v spoločnom nájme druha a družky len zmluvne. Ak nájomca zomrie a nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo boli na neho odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt. Ak by však družka so zomretým nájomcom nežila tri roky pred jeho smrťou, bez ohľadu na to, či má alebo nemá vlastný byt, k prechodu nájmu bytu na ňu nedôjde a byt musí vypratať.

Vyživovacia povinnosť

Len manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Medzi druhom a družkou vyživovacia povinnosť nevzniká a po ich rozchode nemá ani jeden z nich právo žiadať od bývalého partnera príspevok na primeranú výživu v prípade, ak nie je schopný sám sa živiť.

Osvojenie dieťaťa

Maloleté dieťa môžu osvojiť manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže, avšak len výnimočne, osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.

Priezvisko dieťaťa

Nevydatá matka v pôrodnici, pokiaľ nebolo určené otcovstvo, nemôže oznámiť, že chce, aby malo dieťa priezvisko otca. Do času, kým nie je určené otcovstvo, dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v čase jeho narodenia. Rodičia môžu súhlasným vyhlásením určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté. Teda ak ide o rodičov, ktorí nie sú zosobášení, títo môžu pred narodením dieťaťa urobiť napríklad na matrike súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva a zároveň sa môžu dohodnúť, či bude priezviskom dieťaťa priezvisko otca alebo matky.

Prečítajte si tiež: Dôchodok v manželstve

Sociálne poistenie

Zákon o sociálnom poistení na druha a družku nepamätá, preto nárok na vdovský dôchodok vzniká len manželovi, obdobne nárok na jednorazové odškodnenie z dôvodu smrti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania majú len manžel, manželka a nezaopatrené dieťa.

Životné poistenie

Uvedomelé páry, ktoré sa chcú chrániť pre prípad smrti či ťažkého úrazu partnera uzatvárajú životné poistky vinkulované v prospech druhého partnera. Znamená to, že si každý z partnerov uzavrie životnú a úrazovú poistku, pričom sú vinkulované, t. j. plnenie pre prípad smrti alebo úrazu, je určené druhému partnerovi.

Dedenie

Ďalšie rozdiely medzi zosobášenými a nezosobášenými pármi sa prejavujú pri dedení. Pokiaľ by druh nededil zo závetu, teda by jeden partner neurčil v závete ako svojho dediča druhého partnera prípadne by vôbec nespísal závet, nastupuje tzv. dedenie zo zákona, kde v prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

Zmyslom inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov je materiálne zabezpečovanie rodiny založenej manželstvom. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Jeho podstatou je to, že všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo niektorý z manželov za trvania manželstva (s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka) je v bezpodielovom spoluvlastníctve obidvoch manželov, teda patrí obom manželom spoločne (napríklad aj mzda jedného manžela je spoločná, teda je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva). Tieto veci manželia spoločne užívajú a spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Druh a družka však sami nadobúdajú veci do svojho výlučného vlastníctva. Ak by chceli, aby niektoré konkrétne veci (napríklad nehnuteľnosti) boli spoločné, teda aby boli vlastníkmi obidvaja partneri po polovici, môžu sa stať podielovými spoluvlastníkmi. Na to však treba myslieť už pri kúpe veci, aby ju nekupoval jeden z partnerov, ale aby boli kupujúcimi obidvaja partneri. Nemožno úplne zrovnoprávniť manželov s nezosobášenými partnermi (druhom a družkou), a to z dôvodu neexistencie akýchkoľvek spôsobov registrácie takýchto zväzkov ani ujednoteného spôsobu preukazovania ich existencie. V opačnom prípade by mohlo okrem iného dôjsť aj k zneužívaniu sociálneho systému, kedy by sa v prípade smrti partnera prihlásilo za účelom poberania vdovského dôchodku niekoľko partnerov.

Praktické rady a odporúčania

Myslite na vznik možných problémov hneď, keď sa začnú vo vzťahu skloňovať peniaze a navštívte advokáta.

Prečítajte si tiež: Praktické aspekty BSM

Registrácia spolužitia

Vzťah druha a družky nemá z hľadiska slovenského práva právnu relevanciu. Len v určitých prípadoch právny poriadok spája určité právne následky aj s faktickým spolužitím viacerých osôb v spoločnej domácnosti. Ak chcete, aby mal partner nárok dediť vašu nehnuteľnosť, je potrebné spísať závet u notára. V prípade niektorých finančných produktov môžete u poskytovateľa priamo uviesť oprávnenú osobu, ktorá má v prípade úmrtia nárok na vyplatenie prostriedkov. Vdovský alebo vdovecký dôchodok je podľa slovenských zákonov možné priznať len manželovi alebo manželke.

Dedenie zo zákona

Podľa Občianskeho zákonníka, dedenie zo zákona je rozdelené do štyroch dedičských skupín. Druh/družka nie je v žiadnej skupine automaticky zahrnutý, pokiaľ nie sú splnené špecifické podmienky. V druhej dedičskej skupine môže dediť aj osoba, ktorá žila so zomrelým najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá sa z tohto dôvodu starala o spoločnú domácnosť alebo bola na zomrelého odkázaná výživou. Ak by ste chceli, aby Váš partner dedil, je najistejšie spísať závet, v ktorom ho určíte za dediča.

Disponent na účte

Pri finančných prostriedkoch na účtoch je možné v bankách nastaviť tzv. disponenta, ale ten nemá právo na prostriedky po smrti majiteľa účtu, iba počas jeho života. Po smrti majiteľa účtu sa prostriedky stávajú predmetom dedičského konania. Pri doplnkovom dôchodkovom sporení je možné v niektorých prípadoch určiť oprávnenú osobu pre prípad smrti, čo je samostatný inštitút mimo dedičského konania.

Zamlčanie dieťaťa

Ak má dieťa iné priezvisko, nie je to prekážkou, aby bol Váš partner zapísaný ako otec. Priezvisko dieťaťa sa môže určiť podľa dohody rodičov alebo podľa zákona, a nemusí byť zhodné s priezviskom otca.

Príspevok na výživu

Podľa zákona o rodine je každý rodič povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Ak partner neprispieva, môžete podať návrh na súd na určenie výživného. Súd určí výšku výživného podľa potrieb dieťaťa a možností rodiča. Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Spoločná domácnosť

Kým ste evidovaní ako jedna domácnosť, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny posudzuje príjmy všetkých členov domácnosti. Ak sa odsťahujete a budete mať samostatnú domácnosť, môžete požiadať o prehodnotenie nároku na dávky v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie či rodičovský príspevok.

Závet a listiny

Ak Váš partner napísal list, v ktorom vyjadril svoju vôľu, aby ste mohli dožiť v rodinnom dome a dostali určitú finančnú čiastku, je dôležité rozlíšiť, či išlo o platný závet podľa Občianskeho zákonníka. Závet musí spĺňať zákonné formálne náležitosti (vlastnoručný podpis, dátum, prípadne svedkovia, ak nejde o holografný závet). Ak list tieto náležitosti nespĺňa, nejde o platný závet a jeho obsah je pre dedičské konanie právne nezáväzný.

Dedičstvo

Ak váš druh nezanechal po sebe žiaden závet, avšak mal deti, potom sa bude dediť podľa zákona, a to podľa prvej dedičskej skupiny, v zmysle ktorej budú dediť iba jeho deti.

Rekreačný príspevok

Postavenie druha a družky nie je právnym poriadkom na Slovensku upravené, a preto nemôžete byť nikde ani tak oficiálne uvedený. Jediným zoficiálnením je uzavretie manželstva. Zamestnávateľ prekračuje ustanovenia pri úprave rekreačného poukazu. Pri žiadosti o rekreáciu sa preukazuje účasť osôb potvrdením vystaveným ubytovacím zariadením, v ktorom je uvedené, aké osoby sa s ním zúčastnili na rekreácii. V prípade inej osoby, ktorá žije so žiadateľom v spoločnej domácnosti sa vzťah preukazuje čestným vyhlásením o spoločnej domácnosti.

Osvojenie dieťaťa partnerom

Čo sa týka vzťahu druh a družka, slovenské právo neumožňuje tento vzťah oficiálne legalizovať formou oficiálneho dokumentu. Pokiaľ ide o osvojenie Vašej dcéry, podľa zákona o rodine si osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. To znamená, že k tomu, aby si ju mohol Váš priateľ osvojiť je potrebné, aby ste boli zosobášení.

Dedičské konanie

Ak poručiteľ nezanechal po sebe nejaký závet, nakoľko týmto by aj vám ako jeho družke mohol zanechať nejaký majetok. Ak chcete môžete kontaktovať notárku, ktorá bola vedením dedičstva poverená a informovať sa priamo u nej.

Investície do nehnuteľnosti

Po rozchode nezosobášeného páru v Slovenskej republike nevzniká povinnosť riešiť bezpodielové spoluvlastníctvo, čo znamená, že všetok majetok prislúcha výlučne vlastníkovi podľa zápisu na liste vlastníctva. Avšak investície, ktoré urobil váš bývalý partner do nehnuteľnosti, môžu byť predmetom dohody o finančnom vyrovnaní. Vo všeobecnosti by mohol mať nárok na peňažnú náhradu za zhodnotenie nehnuteľnosti týmito investíciami. Sumu za vyplatenie môžete určiť aj dohodou. Správne by sa malo postupovať tak, že sa určí o koľko sa jeho investíciou zhodnotila nehnuteľnosť.

Domáce násilie

Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. Manžel, ktorý podá návrh na súd, musí preukázať, že došlo k psychickému alebo fyzickému násiliu, resp. že je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti.

Manželstvo vs. Druh a Družka

Či už ste si pred svadbou vyskúšali spoločné bývanie, alebo ešte len začínate žiť v spoločnej domácnosti, po uzavretí manželstva sa pre vás veci isto zmenia. „Uzavretie zmluvy“ prináša páru mnohé právne, daňové i finančné výhody, ktoré druh a družka nemajú. Manželia takisto majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a právo na užívanie nehnuteľnosti toho druhého. Sú zvýhodnení pri prechode nájmu k bytu. V prípade, že jeden z manželov zomrie, pozostalý manžel sa automaticky stane jediným nájomcom.

Daňové výhody manželstva

Len zosobášení majú možnosť uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane na manželku alebo manžela.

Spoločné financie v manželstve

Peniaze v manželstve často bývajú dôvodom na hádky. Preto je dôležité sa o nich vo vzťahu rozprávať a nastaviť si správne očakávania a pravidlá, plánovať spoločne. Spíšte si zoznam spoločného majetku, ale aj záväzkov, ktoré obaja máte. Porozprávajte sa o svojich predstavách - nielen o každodenných výdavkoch, ale aj o dlhodobých cieľoch. Dohodnite sa, na čo a koľko chcete sporiť a ako si predstavujete zabezpečenie budúcnosti. Nastavte si hranicu, pri ktorej sa už o výdavku musíte rozhodovať spoločne. Dohodnite sa, ako budete prispievať do spoločnej kasy.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) z právnej stránky určuje Občiansky zákonník. Pri tejto forme vlastníctva nemajú spoluvlastníci určené podiely, ale majú na majetok rovnaký nárok. BSM znamená, že všetok majetok nadobudnutý počas manželstva patrí obom rovnako - bez určenia podielov.

Spoločný účet vs. samostatné účty

Veľa párov stojí pred otázkou, či svoje financie spojiť do jedného spoločného účtu alebo si radšej ponechať samostatné účty. Aj ponechať si samostatné účty môže byť praktické. Za zváženie stojí i kombinácia spoločného účtu a vlastných účtov. V takom prípade manželia na spoločný účet v banke odvádzajú dohodnutú časť svojich príjmov a platia z neho spoločné výdavky.

Hypotéka a manželstvo

Získať hypotéku na byt alebo na dom môže byť ľahšie, keď ste na to dvaja. Manželský pár do úveru vstupuje zvyčajne spoločne, v danom prípade sa pri modelovaní výšky úveru počíta so spoločným príjmom domácnosti i záväzkami, čo môže vo väčšine prípadov klientom pomôcť. Ak si chce jeden z manželov zobrať úver výlučne na seba, musí sa vybaviť čiastočné zúženie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Rozchod a majetkové vyrovnanie

Rozchod partnerstva, najmä v prípade stálejších vzťahov, býva častokrát sprevádzaný okrem emocionálnej stránky, aj stránkou právnou. Slovenský právny poriadok nepozná iný typ oficiálneho partnerského spolužitia ako manželstvo. Pri označení „druh a družka“ ide iba o ľudové pomenovanie páru, ktorý spolu žije v neregistrovanom partnerstve.

Domácnosť

Podľa Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

Blízka osoba

Podľa Občianskeho zákonníka je blízkou osobou príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel.

Rozchod nezosobášeného páru

Rozchod nezosobášeného páru nie je viazaný na oficiálny právny úkon ani zo strany rozchádzajúceho sa páru, ani zo strany štátu. V rámci rozchodu sa nevyžaduje žiadny zásah štátu ani v prípade, ak má pár maloleté deti.

Rodičovské práva a povinnosti

Rodičia požiadajú súd o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takéto súdne konanie býva spravidla časovo a finančne náročné. Ideálnou alternatívou pre rozchádzajúce sa páry je uzavretie rodičovskej dohody, ktorú uzavrú pred rozchodom alebo bezprostredne po rozchode. Pri rodičovských dohodách zákon o rodine vyžaduje, aby bola schválená súdom.

Psychorozchod

Psychorozchod je prirodzený proces, ktorý má niekoľko fáz. Pokiaľ chceme prežiť rozchod s čo najmenšími negatívnymi dopadmi na našu psychiku (a v neposlednom rade aj na psychiku spoločných detí, ak sú), a chceme si dohodnúť naozaj funkčnú rodičovskú dohodu, je dôležité sledovať a uvedomovať si, v ktorej fáze psychorozchodu partneri sú a či sú tieto fázy približne pri sebe.

Mediácia

V situáciách, kedy sa rodičia rozchádzajú v dobrom, ale chcú mať istotu v oficiálnom dokumente, je vhodné využiť služby mediátora, ako tretej nezávislej a nestrannej osoby. Takáto dohoda spísaná vo forme mediačnej dohody má rovnakú právnu silu ako každá občiansko-právna dohoda.

Majetkové vyrovnanie

V prípade manželov uzavretím manželstva vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), ktoré predstavuje osobitný majetkový inštitút, ktorý je nerozlučne spätý s manželstvom. Zánikom manželstva zaniká aj toto spoluvlastníctvo. Pri nezosobášených pároch takýto inštitút spoluvlastníctva neexistuje, preto akékoľvek spoločné hospodárenie páru je na úrovni ich vzájomnej dohody. Najčastejšie rozídený pár žiada majetkové vyrovnanie, a teda vyporiadanie spoluvlastníctva. V prípade, ak k takejto dohode nedôjde, je možnosť podať návrh na súd na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Aj pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je vhodná a možná mediácia.

tags: #bezpodielove #vlastnictvo #druh #a #družka #podmienky