Bieloruský dôchodkový systém: Medzi sovietskym dedičstvom a modernými výzvami

Bielorusko, krajina s deviatimi miliónmi obyvateľov a dlhoročným spojenectvom s Ruskom, často označovaná za poslednú európsku diktatúru, čelí komplexným výzvam vo všetkých oblastiach spoločenského života. Pochopenie kontextu Bieloruska si vyžaduje analýzu jeho minulosti, vývoja a vzniku moderného štátu. Dôchodkový systém, ako kľúčová súčasť sociálneho zabezpečenia, je neoddeliteľne spojený s touto históriou a súčasnými ekonomickými realitami.

Historické pozadie: Od Sovietskeho zväzu k Lukašenkovmu režimu

Moderné Bielorusko má pohnutú históriu, poznačenú rozdelením a okupáciou Sovietskym Ruskom a Nemeckom, nasledovanou opätovným začlenením do Sovietskeho zväzu. Práve účasť v Sovietskom zväze zohráva kľúčovú úlohu pri pochopení súčasnej ekonomickej situácie. Sovietsky štát ustanovil vlastnú vlajku a symboly Bieloruska. Krajina bola po druhej svetovej vojne zdevastovaná. Hlavné mesto Minsk bolo dejiskom ťažkých bojov a front prešiel cez Bielorusko niekoľkokrát. Zdevastovanú ekonomiku začali Sovieti pretvárať na svoj obraz. Napriek tomu, že išlo o zdevastovanú krajinu, zaznamenala v povojnovom období dynamický nárast. Hlavné mesto Minsk patrilo v 70. rokoch 20. storočia k najrýchlejšie rastúcim metropolám bývalého sovietskeho zväzu. Stalo sa dokonca deviatym mestom v ZSSR, kde bolo vybudované metro. Na území Bieloruska sa začal koncentrovať priemysel, ktorý bol na pomery Sovietskeho zväzu pomerne sofistikovaný. V Bielorusku sa vyrábali napríklad farebné televízory, obrábacie stroje, nákladné vozidlá alebo počítače. V krajine sa vyrábali aj hnojivá, ale vznikli aj rafinérie na spracovanie ropy. Zásadne sa modernizovalo aj poľnohospodárstvo.

Ku koncu sovietskeho impéria sa však ekonomická situácia zhoršovala aj v Bielorusku. Navyše, v roku 1986 vybuchla atómová elektráreň v Černobyle a Bielorusko bolo zo všetkých európskych krajín zasiahnuté najviac. Bielorusko sa osamostatnilo v roku 1991 spolu s koncom Sovietskeho zväzu. Nastalo obdobie samostatného Bieloruska. Začalo sa aspoň čiastočne demokratizovať a odpútavať od sovietskej minulosti, vrátane určitej liberalizácie hospodárstva. Vrátilo sa k pôvodnej bielo-červeno-bielej vlajke a v roku 1994 usporiadalo prvé a zároveň posledné slobodné prezidentské voľby.

V nich sa stretli prvý ministerský predseda Bieloruskej republiky, prorusky ladený kandidát Viačeslav Kebich a bývalý riaditeľ poľnohospodárskeho družstva (sovchozu) Alexander Lukašenko. Z hľadiska ekonomiky bol Lukašenko odporcom tzv. šokovej terapie, ktorou v tom čase prechádzali viaceré postsocialistické ekonomiky, vrátane Slovenska. Lukašenko podporoval najmä štátne vlastníctvo kľúčových podnikov. A z Bieloruska začal vytvárať takú vlastnú zmenšeninu Sovietskeho zväzu. Došlo k zmenám Ústavy, ktoré postupne posilnili jeho moc a zase raz k zmene vlajky. Bielorusko sa vrátilo k zeleno-červenej vlajke zo sovietskych čias, z ktorej aspoň odstránili komunistické symboly. Aj v oblasti ekonomiky sa Lukašenko vrátil k modelu Sovietskeho zväzu. Väčšina produkcie bieloruských podnikov, najmä v priemysle, sa v súčasnosti uskutočňuje v štátom vlastnených podnikoch.

Súčasný stav bieloruského hospodárstva a jeho vplyv na dôchodkový systém

Štát si udržuje dominanciu v kľúčových sektoroch ekonomiky, ako je chemický gigant Belaruskali, výrobca nákladných áut BelAZ, v rafinérii Belneftekhim a Naftan. Štátne podniky sú podľa niektorých zdrojov zodpovedné za tvorbu asi polovice HDP krajiny a podieľajú sa asi 60 % na zamestnanosti v rámci ekonomiky, aj keď niektoré zdroje sú konzervatívnejšie v odhadoch. Niektoré podniky sú ziskové, no väčšina z nich je dotovaná a to či už priamo štátom alebo Ruskom, prípadne skryto, cez pôžičky štátnych bánk. Dotácie štátnym podnikom predstavujú nielen fiškálny problém. Štátne vlastníctvo a záujmy rôznych spriaznených osôb tiež limitujú možnosti ekonomického rastu týchto firiem a tým aj celej krajiny.

Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov

Napriek tomu, že Lukašenko spočiatku privatizáciu ako takú odmietal, aj v jeho postojoch môžeme badať počas 30 rokov vlády určité zmeny. Tie sa väčšinou diali v obdobiach kríz, ktorými si Bielorusko prechádzalo. Prakticky za prvej krízy poklesu bieloruskej ekonomiky Lukašenko nastupoval do úradu. Prvý liberalizačný moment pre ekonomiku nastal v súvislosti s budovaním tzv. voľných ekonomických zón. Prvá bola vytvorená v Breste, následne vo Vitebsku, Gomeli ale tiež v Minsku a ďalších oblastiach. Hlavnými výhodami takýchto ekonomických zón sú najmä nižšie dane, či už nulová daň zo zisku počas prvých piatich rokov podnikania, s následnou 50 % zľavou ale tiež zľava na DPH, clách, či jednoduchší prístup k financovaniu. Vieme ale, že ekonomické zóny viedli k rastu bieloruského IT sektora. Medzi rokmi 2016 - 2021 rástol bieloruský IT sektor tempom 14 percent ročne. Pre ekonomiku tak predstavoval jeden z mála sektorov, ktorý bol schopný exportovať svoje produkty aj na západné trhy. V Bielorusku tak napríklad vznikla známa IT firma Wargaming.net, ktorá stojí za úspešnou hrou World of Tanks.

Relatívne úspešný sektor ekonomiky však dostal dve zásadné rany - prvou boli zmanipulované voľby a následné krvavé potlačenie protestov zo strany režimu v roku 2020 a druhou ruský útok na Ukrajinu vo februári 2022. Krajinu postupne opustilo 20 % všetkých IT špecialistov, čo predstavuje asi 17 tisíc ľudí. Aj napriek relatívne silnému IT sektoru bieloruská ekonomika naďalej trpela a trpí viacerými problémami a krízami. Model trhového socializmu totiž vytvára nerovnomernosti, pričom nezamestnanosť je síce na nízkych úrovniach, no štát množstvo podnikov navzájom dotuje, pričom skrytým dôsledkom je vysoká inflácia.

Aj napriek tomu zažívala bieloruská ekonomika počas Lukašenkovej vlády lepšie a horšie obdobia. V rokoch 2003 - 2008 nasledovalo obdobie relatívneho hospodárskeho rastu. Najmä rast cien energií a naviazanie miestnej ekonomiky na Rusko spôsobilo, že vzrástol aj domáci dopyt, čo zvýšilo HDP. Avšak globálna ekonomická kríza v roku 2008 spôsobila, že do hlbokej recesie upadlo aj Rusko. Export Bieloruska skolaboval a bieloruský rubeľ sa dostal do vážnych problémov. V roku 2009 následne poklesli aj ceny hlavných exportných komodít Bieloruska - rafinovanej ropy a fosfátov. Navyše, sprísnenie dovoznej politiky voči Bielorusku oznámilo opäť Rusko. A vzťahy Putina s Lukašenkom v tej dobe neboli vôbec na úrovni dneška. V tej dobe sa Lukašenko začal dokonca mierne zbližovať so západom. Avšak v roku 2009 bola ekonomika v takom stave, že Lukašenko rokoval s MMF o programe, ktorého súčasťou bolo množstvo reforiem, ako napríklad úprava výmenného kurzu a devalvácia meny, vyrovnanie štátneho rozpočtu, reformy finančného sektora a podobne. Postupne sa ekonomika začala aj ozdravovať. V roku 2013 Lukašenko nahradil marxistického poradcu Sergeja Tkačeva najprv bankárom Prokopovičom, následne však protrhovým ekonómom Kirillom Rudym. A v tomto období skutočne boli zavedené niektoré reformy. Došlo k stabilizácii kurzu rubľa, ktorý predtým významne devalvoval. Bieloruská vláda tiež napríklad zvýšila vek odchodu do dôchodku. Taktiež sa v tomto období začal zintezívňovať tlak na privatizáciu neefektívnych štátnych podnikov. Lukašenko však väčšinu reforiem zablokoval. A Kirill Rudy nakoniec svoju pozíciu opustil.

Prvým kľúčovým momentom boli najmä prezidentské voľby v roku 2020. Na scéne sa totiž prvýkrát objavil súper, ktorý vzbudzoval rešpekt aj u samotného Lukašenka. Stal sa nim youtuber Sergej Tichanovský. Ten sa preslávil videami, na ktorých upozorňoval na bežné problémy ľudí v Bielorusku, ako napríklad problémy s byrokraciou a korupciou pri rekonštrukcii domu. Postupne ho začalo sledovať viac ako 250 000 ľudí a tak sa rozhodol kandidovať na prezidenta. Jeho kandidatúru však režim neuznal pre administratívnu chybu a navyše Tichanovského poslal do väzenia. Avšak štafetu prekvapujúco prevzala jeho žena, v tom čase mladá učiteľka z Minska. Lukašenko jej kandidatúru trochu podcenil a sústredil sa skôr na iných kandidátov. Vo väzení tak skončil napríklad Viktar Babaryka, bankár, ktorý mal vysokú popularitu. Iný kandidát, Valeryj Capkala, bývalý diplomat radšej pred Lukašenkom ušiel do Ruska. Tichanovská však kandidovať mohla a trochu prekvapivo sa okolo nej zjednotila celá bieloruská opozícia. Oficiálne Tichanovská vo voľbách získala len asi 10 % hlasov, no voľby sprevádzali početné porušenia zákonov a podozrenia z falšovania. Aj keď predchádzajúce voľby boli tiež sprevádzané pochybnosťami o férovosti hlasovania, je pravdou, že odpor voči Lukašenkovi nikdy nebol taký silný, ako práve v auguste 2020.

Lukašenko, presvedčený o svojej popularite, zažil obrovské prekvapenie, keď bol dokonca vypískany robotníkmi v Minsku. Protesty, v histórii krajiny ďaleko najväčšie a najdlhšie však Lukašenko brutálne potlačil. Množili sa podozrenia o nevyjasnených úmrtiach a mučení vo väzení ale tiež zatýkanie len preto, že mal niekto na sebe bielo červenú kombináciu farieb. Lukašenko sa horko ťažko udržal pri moci a Tichanovská skončila v exile. Navyše vtedy sa ukázal aj obrat Lukašenka voči Moskve. Najprv obviňoval Moskvu a Putina z ovplyvňovania protestov neskôr ho nakoniec požiadal o pomoc. Dvaja diktátori sa zblížili natoľko, že vo februári 2022 sa Bielorusko stalo hlavným spojencom Moskvy pri invázii na Ukrajinu. Ruskej armáde poskytlo najmä svoje územie. No obe udalosti, ako na jednej strane krvavé potlačenie protestov, tak i aktivity Bieloruska v súvislosti s konfliktom na Ukrajine viedli k sankciám zo strany Európskej únie. EÚ zaviedla postupne sankcie na viac ako 230 ôsob a 37 subjektov. Vzhľadom na politické udalosti sa krajina stala najmä závislou od Ruska.

Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak

Úroveň bieloruského HDP na hlavu je dnes podľa údajov Svetovej banky asi 7800 USD. Pre porovnanie, podľa rovnakého zdroja je na Slovensku asi 24 tisíc, čo znamená, že Bielorusko je asi o dve tretiny chudobnejšie. Začiatkom 90. rokov, pred nástupom Lukašenka malo pritom Bielorusko podobný HDP na obyvateľa ako Poľsko. Aj keď v nultých rokoch bieloruská ekonomika dosahovala vysoký rast, ktorý bol aj 11 %, dnes je situácia iná a Bielorusko sa borí s obdobiami nízkeho rastu, pričom v roku 2022, 2020, či 2015 skončilo v recesii. Inflácia je v krajine tiež pomerne vysoká, v roku 2022 dosiahla viac ako 15 % a v roku 2023 asi 5 %. V rokoch 2011 a 2012 dokonca prekročila hranicu 50 %. Jedine ukazovatele nezamestnanosti hovoria o dobrých číslach a oficiálne vykazovaná nezamestnanosť dosahuje asi 3,6 %. V posledných mesiacoch sa navyše špekuluje o zdravotnom stave diktátora a neistote, ktorá môže zachvátiť Bielorusko po jeho prípadnom odchode z funkcie. Avšak každá vláda, ktorá príde po Lukašenkovi bude musieť riešiť štrukturálne problémy ekonomiky a spustiť program rozsiahlej privatizácie.

Bieloruský dôchodkový systém je preto silne ovplyvnený týmito faktormi:

• Štátna kontrola ekonomiky: Dominancia štátnych podnikov a dotácie vytvárajú nerovnováhu a obmedzujú rast, čo má vplyv na príjmy do dôchodkového systému.
• Závislosť od Ruska: Ekonomická závislosť od Ruska robí Bielorusko zraniteľným voči vonkajším šokom a obmedzuje jeho schopnosť diverzifikovať ekonomiku a zvýšiť príjmy.
• Sankcie: Medzinárodné sankcie uvalené na Bielorusko v dôsledku politickej situácie a účasti na konflikte na Ukrajine negatívne ovplyvňujú ekonomiku a tým aj zdroje pre dôchodkový systém.
• Emigrácia: Odliv vzdelaných a kvalifikovaných ľudí, spôsobený politickou represáliou a obmedzenými ekonomickými príležitosťami, znižuje počet prispievateľov do dôchodkového systému.
• Nízka pôrodnosť: Podobne ako mnohé iné európske krajiny, aj Bielorusko zápasí s nízkou pôrodnosťou, čo vytvára tlak na dôchodkový systém v dôsledku klesajúceho pomeru pracujúcich k dôchodcom.

Charakteristika bieloruského dôchodkového systému

Hoci konkrétne detaily bieloruského dôchodkového systému neboli v poskytnutých informáciách priamo uvedené, na základe kontextu a historického vývoja možno predpokladať nasledovné:

• Povinný štátny dôchodkový systém: Pravdepodobne existuje povinný štátny dôchodkový systém, ktorý je financovaný z odvodov od pracujúcich. Tento systém zrejme tvorí základ dôchodkového zabezpečenia pre väčšinu obyvateľstva.
• Nízke dôchodky: Vzhľadom na nízku úroveň HDP na obyvateľa a ekonomické problémy krajiny je pravdepodobné, že dôchodky sú relatívne nízke a pre mnohých dôchodcov sotva postačujú na pokrytie základných životných nákladov.
• Možné dobrovoľné doplnkové sporenie: Je možné, že existujú aj možnosti dobrovoľného doplnkového dôchodkového sporenia, ale ich rozšírenie môže byť obmedzené kvôli nízkej životnej úrovni a nedôvere v inštitúcie.
• Vek odchodu do dôchodku: Bieloruská vláda zvýšila vek odchodu do dôchodku.

Demografické výzvy a ich dopad na dôchodkový systém

Bielorusko čelí podobným demografickým výzvam ako mnohé iné európske krajiny. Klesajúci počet ľudí v produktívnom veku je tichou katastrofou, ktorá sa nezadržateľne blíži. Pokles obyvateľstva vo veku 15 až 64 rokov môže podľa OSN dosiahnuť až 26,7 % do roku 2050. Nízka pôrodnosť a emigrácia spôsobujú pokles produktívnej populácie. Tento trend má zásadný vplyv na ekonomiku, dôchodkový systém aj zdravotnú starostlivosť.

Možné reformy a budúcnosť bieloruského dôchodkového systému

Vzhľadom na súčasnú situáciu a budúce výzvy je zrejmá potreba reforiem bieloruského dôchodkového systému. Medzi možné kroky patria:

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

• Zvýšenie veku odchodu do dôchodku: Ďalšie postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku by mohlo pomôcť znížiť tlak na dôchodkový systém.
• Zavedenie alebo posilnenie druhého a tretieho piliera: Podpora dobrovoľného doplnkového dôchodkového sporenia by mohla pomôcť ľuďom zabezpečiť si vyššie dôchodky.
• Privatizácia a ekonomické reformy: Privatizácia štátnych podnikov a celkové ekonomické reformy by mohli prispieť k zvýšeniu ekonomického rastu a tým aj k vyšším príjmom do dôchodkového systému.
• Diverzifikácia ekonomiky: Zníženie závislosti od Ruska a diverzifikácia ekonomiky by zvýšili odolnosť Bieloruska voči vonkajším šokom.
• Zlepšenie podnikateľského prostredia: Vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia by mohlo prilákať investície a podporiť tvorbu pracovných miest.

Argentínsky dôchodkový systém ako príklad

Pre porovnanie, Argentínsky dôchodkový systém patrí k najstarším na svete, jeho korene siahajú až do roku 1904. Jeho základná filozofia sa tak nezmenila už 120 rokov, hoci, samozrejme, výška odvodov a dĺžka sporenia sa za desaťročia zmenila. Obrovský nápor na vyplácanie dôchodkov vytvárajú ekonomické krízy v krajine (najmä tá z roku 1991), vysoká nezamestnanosť a predlžujúca sa dĺžka dožitia Argentínčanov. Odchod do dôchodku je 65 rokov pre mužov a 60 pre ženy po minimálne 30 odpracovaných rokoch.

Slovenský dôchodkový systém ako príklad

Druhý pilier je súčasťou dôchodkového zabezpečenia na Slovensku. Tí pracujúci, ktorí si sporia v druhom pilieri, si svoje odvody, na rozdiel od platieb do Sociálnej poisťovne, sústreďujú na vlastnom účte, sú ich majetkom. Tieto prostriedky spravuje Dôchodková správcovská spoločnosť, ktorá ich investuje na kapitálových trhoch. Momentálne je výška odvodu 4,5%, postupne sa táto sadzba zvyšuje až za pár rokov dosiahne 6%. Sporiteľom sa ale znižuje nárok na dôchodok z I. piliera, keďže časť svojich platieb odvádzajú na vlastný účet. Legislatíva je nastavená tak, že príspevok na dôchodkové sporenie sa odvádza z 18% odvodu na dôchodkové poistenie (viď článok Sadzby odvodov). A preto v období, keď sporiteľ odvádzal 9% odvod, dôchodok sa kráti na polovicu. Keď bude sadzba 6%, dôchodok z prvého piliera bude krátený o tretinu (6 %/ 18 %). V roku 2019 by si sporitelia mali do druhého piliera odviesť zhruba 0,6 mld. eur (vývoj nájdete tu). Dohromady malo v roku 2018 1,5 mil. sporiteľov v druhom pilieri 8 mld. eur úspor. Po dosiahnutí dôchodkového veku majú títo sporitelia možnosť si svoje investície ďalej ponechať, poberať z nich len výnos (mesačnú platbu výnosu, úspory sú stále zhodnocované), alebo ich predať a od poisťovne zakúpiť doživotnú anuitu (úspory sú predané a z výnosu sa platí doživotná mesačná dávka), alebo si úspory vybrať a naložiť s nimi podľa vlastného uváženia, ak ich ostatné dôchodkové príjmy sú dostatočne vysoké (tzv. Sociálnej poisťovni prostriedky, ktoré sú prevedené do II. piliera pochopiteľne dnes chýbajú. Ale keď sporitelia odídu d dôchodku, poisťovňa zase bude „šetriť“ na výdavkoch, kvôli vyššie spomínanému kráteniu. V tejto dobe je preto potrebné výpadok zdrojov poisťovne dofinancovať. V nedávnej minulosti boli na tento účel použité privatizačné príjmy, a neskôr výnosy ostatných daní (viď graf tu).

tags: #bielorusko #dôchodkový #systém