Vzdelanie a invalidný dôchodok: Nárok a podmienky

Invalidný dôchodok predstavuje dôležitú sociálnu dávku pre občanov, ktorých zdravotný stav im znemožňuje vykonávať zárobkovú činnosť. Jeho hlavným cieľom je aspoň čiastočne kompenzovať stratu príjmu, ktorý by boli schopní dosiahnuť, ak by boli zdraví.

Kto má nárok na invalidný dôchodok?

Základnou podmienkou pre priznanie invalidného dôchodku je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý znižuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Za dlhodobo nepriaznivý sa považuje stav, ktorý podľa lekárskej vedy trvá alebo má trvať dlhšie ako jeden rok.

Dôležité: Invalidný dôchodok nie je možné priznať počas liečby, ktorá trvá menej ako rok, ak existuje predpoklad, že po jej ukončení bude osoba opäť schopná pracovať. V takomto prípade je možné poberať nemocenské dávky až po dobu jedného roka (52 týždňov). Ak však zhoršenie zdravotného stavu má trvať dlhšie ako rok, žiadosť o invalidný dôchodok je možné podať aj počas trvania práceneschopnosti.

Posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a zdravotnej dokumentácie. Miera poklesu sa určuje percentuálne podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je hlavnou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Túto mieru je možné navýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ďalších zdravotných postihnutí ovplyvňuje schopnosť pracovať. Percentuálna miera poklesu pre jednotlivé ochorenia a ich štádiá je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).

Špecifický prípad: Poruchy imunity

Pri pacientoch s poruchami imunity sa uplatňuje tzv. všeobecné posudkové hľadisko. To znamená, že stupeň a rozsah komplikácií spôsobených poruchami imunity musí mať vplyv na celkovú telesnú výkonnosť. Pacient s primárnou imunodeficienciou môže byť uznaný za invalidného iba v prípade, ak je výkonnosť jeho organizmu "ťažkým" spôsobom obmedzená. "Podstatné" zníženie celkovej výkonnosti organizmu nestačí a je ohodnotené na 20 - 30 %.

Prečítajte si tiež: Požiadavky na sociálneho pracovníka

Zákon o sociálnom poistení však presne nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom "celková výkonnosť organizmu" a ako rozlíšiť jej "ťažké" a "podstatné" obmedzenie. Žiadateľ trpiaci primárnou imunodeficienciou, ktorá nespôsobuje ťažký pokles výkonnosti, by mohol byť uznaný za čiastočne invalidného, ak by jeho stav bol ohodnotený na maximálne 30 % a zároveň by trpel iným ochorením, za ktoré by mu bolo možné pridať ďalších 10 %. Maximálne navýšenie je 10 %, aj keby osoba trpela viacerými ochoreniami.

V prípade, že by u pacienta s primárnou imunodeficienciou prepuklo iné, závažnejšie ochorenie (napr. zhubný lymfóm v akútnom stave), mohol by byť uznaný za plne invalidného kvôli lymfómu, nie primárnej imunodeficiencii. "Za" primárnu imunodeficienciu by pacientovi bolo pridaných 10 %, ak by ochorenie, ktoré je rozhodujúcou príčinou zníženia výkonnosti organizmu, nedosahovalo 70 %.

Ďalšie podmienky nároku na invalidný dôchodok

Okrem zdravotného stavu je potrebné splniť aj ďalšie podmienky:

1. Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia: Ide o čas, kedy bolo z príjmu žiadateľa odvádzané poistné na dôchodkové poistenie (zamestnanie, podnikanie, iná zárobková činnosť alebo dobrovoľné platenie dôchodkového poistenia). Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia závisí od veku žiadateľa. Rok dôchodkového poistenia predstavuje 365 dní. Táto podmienka neplatí, ak invalidita vznikla v mladosti, pred ukončením povinnej školskej dochádzky alebo počas obdobia, kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom.
2. Nespĺňanie podmienok nároku na starobný alebo predčasný starobný dôchodok: Žiadateľ nesmie ku dňu vzniku invalidity spĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok (dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dosiahnutie dôchodkového veku) alebo poberať predčasný starobný dôchodok. Dôchodkový vek je 62 rokov, s výnimkou žien narodených pred rokom 1962, ktorým sa dôchodkový vek odvodzuje od roku narodenia a počtu detí.

Ako sa vypočítava invalidný dôchodok?

Výška invalidného dôchodku závisí od niekoľkých faktorov:

• POMB (priemerný osobný mzdový bod): Priemer osobných mzdových bodov za obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok sa vypočíta ako podiel hrubého príjmu žiadateľa v danom roku a ročnej priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
• ADH (aktuálna dôchodková hodnota): Hodnota platná ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku.

Ako podať žiadosť o invalidný dôchodok?

Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti je rozsiahly a spíše ho so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Rola sociálneho terapeuta

K žiadosti je potrebné priložiť:

• Občiansky preukaz
• Lekárske správy a inú zdravotnú dokumentáciu
• Doklady o ukončenom vzdelaní (výučný list, maturitné vysvedčenie, diplom)
• Potvrdenia o obdobiach zamestnania (potvrdenia od zamestnávateľov, zápočtové listy)
• Rodné listy detí (ak žiadate o zahrnutie obdobia starostlivosti o deti do dôchodkového poistenia)
• Potvrdenie o evidencii v evidencii nezamestnaných občanov pred 1. januárom 2001 alebo o poberaní podpory v nezamestnanosti v čase od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003.

Deň spísania žiadosti sa považuje za deň jej podania. V ten istý deň spravidla prebehne aj posúdenie invalidity posudkovým lekárom. Posudkový lekár vysvetlí podmienky uznania za invalidného a požiada žiadateľa o popis osobných, rodinných, pracovných a sociálnych pomerov, zdravotného stavu a priebehu ochorenia. Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie. O invalidných dôchodkoch rozhoduje Ústredie Sociálnej poisťovne.

Vzdelanie a dôchodkové poistenie

Pri posudzovaní nároku na dôchodok a jeho výšky je dôležité, či sa do doby dôchodkového poistenia započítava aj doba štúdia.

• Do 31.12.2003: Doba štúdia sa započítavala ako tzv. náhradná doba.
• Od 1.1.2004: Doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia.

Započítanie doby štúdia na strednej škole

Započítanie doby štúdia na strednej škole závisí od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy, posudzovala povinná školská dochádzka (8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná).

• Od školského roka 1961/1962 do konca školského roka 1977/1978: Povinná školská dochádzka trvala deväť rokov.
• Od školského roka 1978/1979 do konca školského roka 1983/1984: Zriaďovali sa základné školy s ôsmimi ročníkmi. Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa započíta do obdobia dôchodkového poistenia.
• Od školského roka 1984/1985 do konca školského roka 2007/2008: Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 bolo možné započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky. Od školského roku 1990/1991 sa započítavala doba štúdia na strednej škole až po splnení desaťročnej povinnej školskej dochádzky.

Občania narodení po 31.8.1982 končia povinnú školskú dochádzku (desaťročnú) v prvom ročníku strednej školy a nemusia preukazovať dátum jej skončenia.

Práca počas poberania invalidného dôchodku

Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Prečítajte si tiež: Možnosti štúdia v SR

tags: #vzdelanie #a #invalidný #dôchodok #nárok