Bilaterálna vojenská zmluva s USA: Podmienky, kontext a interpretácie

Slovenská republika podpísala bilaterálnu vojenskú zmluvu so Spojenými štátmi americkými, ktorá vyvolala rozsiahlu diskusiu na politickej scéne a v spoločnosti. Táto dohoda, známa aj pod skratkou DCA (Defense Cooperation Agreement), upravuje podmienky obrannej spolupráce medzi oboma krajinami. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto zmluvu, jej kontext, podmienky a rôzne interpretácie.

Úvod do problematiky

Obranná dohoda s USA je bilaterálna zmluva, ktorá vytvára právny rámec pre posilnenie obrannej spolupráce medzi Slovenskom a Spojenými štátmi. V kontexte členstva Slovenska v NATO a prehlbujúcich sa geopolitických neistôt má táto zmluva za cieľ posilniť bezpečnosť Slovenska a celej transatlantickej oblasti.

Kontext bilaterálnej zmluvy

Slovenská republika je členom Severoatlantickej aliancie (NATO). Kľúčový je článok 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý hovorí, že útok na jedného člena sa považuje za útok na všetkých. Dôležitosť členstva v NATO a spomenutého článku 5 sa ukázala v roku 2014, keď si Rusko k svojmu územiu pripojilo časť ukrajinského Krymu. Popritom začali USA s jednotlivými štátmi podpisovať špeciálne bilaterálne zmluvy (spomenuté DCA), a to aj preto, aby sa v prípade nebezpečenstva zjednodušil presun ich vojakov. K takejto zmluve so Spojenými štátmi doteraz pristúpilo 23 z 29 štátov NATO.

Obsah a podmienky zmluvy

Dohoda o obrannej spolupráci umožňuje americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Dohoda by mala platiť desať rokov. Potom zostáva platná alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.

Zmluva tiež upravuje otázky prepravy, rozmiestňovania a skladovania obranných zariadení, zásob a materiálu ozbrojenými silami USA na území Slovenska. USA majú mať výlučnú kontrolu nad prístupom k tomuto materiálu a jeho používaním.

Prečítajte si tiež: Zmluvy medzi Slovenskom a Holandskom

Proces schvaľovania a ratifikácie

Zmluvu podpísali minister obrany SR Jaroslav Naď a minister zahraničných vecí USA Antony Blinken. Následne zmluva prešla do slovenského parlamentu, kde ju musia odobriť poslanci a následne ratifikovať aj prezidentka Zuzana Čaputová.

Americká interpretácia zmluvy

Spojené štáty vydali interpretačnú doložku k zmluve, ktorá má objasniť niektoré sporné body. Doložka deklaruje, že dohoda nevytvára žiadne základne USA na Slovensku a že príchod amerických vojakov podlieha schváleniu parlamentom alebo vládou.

V doložke sa píše, že dohoda výslovne uznáva plné rešpektovanie suverenity a zákonov SR Spojenými štátmi v súvislosti s umiestňovaním obrannej výzbroje, zásob a materiálu.

USA tvrdia, že dohoda nevytvára ich základne na Slovensku, ale právne záväzky týkajúce sa podmienok prístupu USA a využívania dohodnutých zariadení a priestorov, akými sú slovenské vojenské základne. Spojené štáty deklarujú, že nemenia svoj pohľad na rozmiestňovanie jadrových zbraní. „Členské štáty NATO nemajú ‚žiaden zámer, plán ani dôvod‘ rozmiestňovať alebo skladovať jadrové zbrane na území jej nových členov vrátane Slovenska,“ píše sa v doložke s tým, že dohoda nepovoľuje ani nezakazuje rozmiestňovanie konkrétneho druhu zbraní.

Dohoda podľa doložky upravuje aj podrobnosti postupu pri výkone trestnej jurisdikcie nad členmi americkej armády v súlade so zmluvou NATO a neumožňuje beztrestnosť. „Naopak, ustanovuje systém rýchleho a transparentného výkonu disciplinárnej právomoci a spravodlivosti,“ tvrdí americká strana s tým, že Slovensko môže odvolať zrieknutie sa jurisdikcie v konkrétnych prípadoch trestných činov osobitného významu pre Slovensko.

Prečítajte si tiež: Nemecké bilaterálne zmluvy a charita

Kontroverzie a kritika zmluvy

Dohoda vyvolala kritiku zo strany opozičných politikov a časti verejnosti. Medzi najčastejšie obavy patrí možnosť obmedzenia suverenity Slovenska, vznik amerických základní na našom území a nekontrolovaný pohyb amerických vojsk a techniky.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka vyjadril obavy, že Spojené štáty by na území Slovenska mohli využívať jadrové zbrane, čo explicitne zakazuje viacero slovenských zákonov. Ministri Naď a Korčok odmietajú, že na Slovensku vzniknú americké základne a rovnako považujú za klamstvo, že na základe tejto zmluvy vstúpia na Slovensko americkí vojaci.

Reakcie a podpora zmluvy

Predstavitelia vlády a prezidentka Zuzana Čaputová opakovane zdôrazňovali, že dohoda neohrozuje suverenitu a zvrchovanosť Slovenskej republiky. Uzavretie dohody podporujú s tým, že posilňuje obranyschopnosť krajiny a prispieva k transatlantickej bezpečnosti.

Prínosy zmluvy

Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa spolupráca v oblasti obrany s USA významne prispela k úspešnej transformácii a modernizácii ozbrojených síl, špeciálne vzdušných síl a síl pre špeciálne operácie. Zmluva má tiež umožniť investície do vojenskej infraštruktúry na Slovensku.

Američania sa zmluvou zaviažu, že na Slovensku vybudujú novú infraštruktúru za vyše sto miliónov eur.

Prečítajte si tiež: Slovenský právny systém a zmluvy

tags: #bilaterálna #vojenská #zmluva #s #USA #podmienky