Bilaterálne zmluvy medzi Slovenskom a Holandskom: Prehľad a význam

Úvod

Slovenská republika ako členský štát Európskej únie (EÚ) od roku 2004 aktívne rozvíja bilaterálne vzťahy s ostatnými krajinami, vrátane Holandska. Tieto bilaterálne zmluvy predstavujú dôležitý nástroj pre rozvoj vzájomnej spolupráce v rôznych oblastiach, od obchodu a investícií až po sociálne zabezpečenie a kultúru. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o bilaterálnych zmluvách medzi Slovenskom a Holandskom, ich význame a vplyve na vzájomné vzťahy.

Rámec bilaterálnych zmlúv

Dvojstranné (bilaterálne) medzinárodné zmluvy, ako aj mnohostranné (multilaterálne) medzinárodné zmluvy v oblasti práce, zamestnania a sociálnych vecí patria do pôsobnosti rezortu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR). Zmluvy o sociálnom zabezpečení patria do oblasti dvojstranných medzinárodných zmlúv a patria do pôsobnosti MPSVR SR. Pri príprave, prerokúvaní návrhov, ako aj pri uzavieraní medzinárodných zmlúv, ktoré spadajú do jeho pôsobnosti, postupuje MPSVR SR v súlade s cieľmi a zameraním zahraničnej politiky SR. MPSVR SR sa zameriava na uzatváranie bilaterálnych zmlúv najmä s krajinami, v ktorých je zastúpenie príslušníkov oboch krajín rovnomerné. Okrem uvedeného princípu vychádza MPSVR SR aj z historických väzieb na danú krajinu. Tento postup je zaužívanou praxou aj v okolitých krajinách.

Vplyv členstva v EÚ na bilaterálne zmluvy

Slovenská republika je od 1. mája 2004 členským štátom Európskej únie (ďalej len „EÚ“). Jedným zo základných princípov EÚ je právo občanov na voľný pohyb. Podľa článku 8 nariadenia Rady ES č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia sa všetky dohovory a zmluvy o sociálnom zabezpečení uplatňované medzi členskými štátmi EÚ, a na ktoré sa vzťahuje rozsah spomínaného nariadenia, nahrádzajú citovaným nariadením č. Niektoré ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia, však naďalej zostávajú v platnosti, za predpokladu, že sú pre príjemcov výhodnejšie alebo ak vyplývajú z určitých historických okolností a ich účinok je obmedzený časom.

Oblasti spolupráce medzi Slovenskom a Holandskom

Bilaterálne zmluvy medzi Slovenskom a Holandskom pokrývajú širokú škálu oblastí, ktoré sú kľúčové pre rozvoj vzájomných vzťahov. Medzi najvýznamnejšie patria:

Obchodná a hospodárska spolupráca

Určovanie colnej hodnoty tovaru v rámci obchodu medzi zmluvnými stranami sa riadi Dohodou o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994. Každá zmluvná strana poskytne lehotu na pripomienkovanie v najskoršom možnom čase po oznámení navrhovaných technických predpisov alebo postupov posudzovania zhody. Cieľom tejto kapitoly je stanoviť zásady, ktoré sa vzťahujú na sanitárne a fytosanitárne opatrenia a otázky dobrých životných podmienok zvierat v rámci obchodu medzi zmluvnými stranami. Každá zmluvná strana zabezpečí, aby pri jej sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach nedochádzalo k svojvoľnej alebo neoprávnenej diskriminácii medzi jej vlastným územím a územím druhej strany, pokiaľ na nich prevládajú rovnaké alebo podobné podmienky. Dovozné požiadavky dovážajúcej zmluvnej strany sú uplatniteľné na celom území vyvážajúcej zmluvnej strany, s výhradou článku 35 tejto kapitoly. Účelom takýchto nástrojov na uľahčenie obchodu je odstrániť nevyhnutnosť kontroly každej zásielky alebo každého vyvážajúceho podniku na území vyvážajúcej zmluvnej strany dovážajúcou zmluvnou stranou podľa platných právnych predpisov. Kontroly a audity, ktoré vykonáva dovážajúca zmluvná strana na území vyvážajúcej strany na účely hodnotenia jej inšpekčných a certifikačných systémov, sa vykonávajú v súlade s príslušnými medzinárodnými normami, usmerneniami a odporúčaniami. Zmluvné strany diskutujú a vymieňajú si informácie o existujúcich sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach a o opatreniach týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat, ako aj o ich vývoji a uplatňovaní. Zmluvné strany sa dohodli, že budú spolupracovať v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a rastlín prostredníctvom výmeny informácií, odborných znalostí a skúseností s cieľom vybudovať kapacity v tejto oblasti. V prípade žiadosti ktorejkoľvek strany zmluvné strany nadviažu čo najskôr dialóg o sanitárnych a fytosanitárnych otázkach, aby posúdili záležitosti súvisiace s týmito otázkami, ako aj iné naliehavé otázky, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola.

Prečítajte si tiež: Nemecké bilaterálne zmluvy a charita

Investície a podnikanie

Kazašská republika poskytne právnickým osobám a pobočkám Európskej únie zaobchádzanie, ktoré nie je menej priaznivé ako zaobchádzanie poskytované právnickým osobám a pobočkám Kazašskej republiky, pokiaľ ide o ich usadenie sa a pôsobenie v iných hospodárskych činnostiach než službách. „obchodné návštevy na účely usadenia sa“ sú fyzické osoby zamestnané na vyšších pozíciách právnickou osobou zmluvnej strany, ktoré sú zodpovedné za zriadenie usadeného subjektu na území druhej zmluvnej strany. Tieto osoby neponúkajú služby ani ich neposkytujú, a vykonávajú výlučne len hospodársku činnosť na účely usadenia sa. V súvislosti so službami zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoje záväzky vyplývajúce z dohody GATS, pokiaľ ide o vstup a dočasný pobyt osôb preložených v rámci spoločnosti alebo obchodných návštev na účely usadenia sa. každá zmluvná strana umožní investorom, ktorí sa zaoberajú výrobou tovaru na území druhej zmluvnej strany, presun zamestnancov preložených v rámci spoločnosti v zmysle vymedzenia v článku 47 ods. 2 písm. b) a obchodné návštevy na účely usadenia sa v zmysle vymedzenia v článku 47 ods. 2 písm. a). fyzické osoby vstupujúce na územie Kazašskej republiky musia byť zamestnancami právnickej osoby Európskej únie aspoň jeden rok predchádzajúci dátumu predloženia žiadosti o vstup na územie Kazašskej republiky. Kazašská republika môže uplatňovať test hospodárskych potrieb a ročnú kvótu na pracovné povolenia vyhradené pre poskytovateľov zmluvných služieb z Európskej únie, ktorí môžu získať prístup na trh služieb Kazašskej republiky. po uplynutí piatich rokov od pristúpenia Kazašskej republiky k WTO sa test hospodárskych potrieb neuplatňuje (10). Počas obdobia, keď Kazašská republika uplatňuje test hospodárskych potrieb (11), vstup a dočasný pobyt fyzických osôb na území Kazašskej republiky v súlade s plnením zmluvy je obmedzený na kumulatívne obdobie najviac štyroch mesiacov počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia alebo počas trvania zmluvy, podľa toho, čo je kratšie. Po uplynutí piatich rokov od pristúpenia Kazašskej republiky k WTO je vstup a dočasný pobyt obmedzený na kumulatívne obdobie najviac šiestich mesiacov počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia alebo počas trvania zmluvy, podľa toho, čo je kratšie. Európska únia opätovne potvrdzuje svoje povinnosti vyplývajúce z jej záväzkov podľa dohody GATS, pokiaľ ide o vstup a dočasný pobyt poskytovateľov zmluvných služieb. Zaobchádzanie priznané na základe iných dohôd uzatvorených medzi Európskou úniou a treťou krajinou, ktoré bolo oznámené podľa článku V dohody GATS alebo ktoré využíva výhody zo zaradenia do zoznamu Európskej únie týkajúceho sa výnimiek z doložky najvyšších výhod podľa dohody GATS, je z rozsahu pôsobnosti odseku 1 vylúčené. Ak Kazašská republika poskytne dodávateľom služieb ktoréhokoľvek iného člena WTO s výnimkou krajín Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) a krajín, ktoré sú zmluvnými stranami dohôd o hospodárskej integrácii s Kazašskou republikou, zaobchádzanie priaznivejšie než je stanovené v tejto dohode, uvedené zaobchádzanie sa uplatňuje aj na poskytovateľov zmluvných služieb Európskej únie. Pravidlá stanovené v článku 53 sa vzťahujú na všetky hospodárske činnosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto kapitoly. Pokiaľ ide o služby, uplatňujú sa v rozsahu špecifických záväzkov jednotlivých zmluvných strán v rámci GATS (13). Ak existujú osobitné lehoty na predkladanie žiadostí, žiadateľovi sa poskytne primeraný čas na predloženie žiadosti. Príslušný orgán začne vybavovať žiadosť bez zbytočného odkladu. Každá zmluvná strana zabezpečí, aby sa vybavovanie žiadosti vrátane prijatia konečného rozhodnutia dokončilo v primeranej lehote stanovenej v jej právnych predpisoch alebo v každom prípade bez zbytočného odkladu. Každá zmluvná strana sa bude usilovať stanoviť bežnú lehotu vybavenia žiadosti. Ak príslušný orgán žiadosť zamietne, informuje o tom žiadateľa bez zbytočného odkladu, a pokiaľ je to možné, písomne. Príslušný orgán by mal žiadateľa na jeho požiadanie informovať o dôvodoch zamietnutia žiadosti, a ak je to možné, o všetkých zistených nedostatkoch. Mal by informovať žiadateľa o odvolacích postupoch proti rozhodnutiu v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Každá zmluvná strana zabezpečí, aby rozhodnutia príslušného orgánu, ako aj jeho postupy v rámci udeľovania licencií alebo povolení, boli nestranné vo vzťahu k všetkým žiadateľom.

Kultúrna a vzdelávacia výmena

Sociálne zabezpečenie

Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzavreté Slovenskou republikou so štátmi, ktoré sú v súčasnosti členmi EÚ, boli v plnom rozsahu, alebo čiastočne nahradené nariadením Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Justičná spolupráca

Verejné listiny vydané slovenskými orgánmi vyžadujú na svoje použitie pred orgánmi cudzieho štátu alebo pred orgánmi v cudzine vyššie overenie (tzv. konzulárnu superlegalizáciu) alebo tzv. apostil (ďalej len „vyššie overenie“). Vyššie overenie verejných listín vo vzťahu k Českej republike sa spravidla nevyžaduje. Dvojstranné zmluvy uľahčujúce vyššie overenie rev. Orgány, ktoré vykonávajú vyššie overenie justičných verejných listín sú uvedené v bode II. Verejnou listinou je listina, na ktorej je odtlačok pečiatky slovenského orgánu/úradu alebo úradnej osoby a podpis úradnej osoby. Verejnou listinou sú aj osvedčovacie doložky vyhotovené v rámci notárskej činnosti podľa § 56 ods. 2 Notárskeho poriadku ( napr. Predmetom vyššieho overenia je hodnovernosť podpisu, funkcie osoby, ktorá listinu podpísala, a pravosť pečate alebo odtlačku pečiatky na listine. Vyššie overenie sa vykonáva aj na znalecké a prekladateľské doložky. Vyšším overením sa neoveruje obsah alebo pravdivosť obsahu verejnej listiny, znaleckého posudku či prekladu. t.j. A. listiny, ktorých správnosť osvedčili notári alebo notárski kandidáti so sídlom v územnom obvode týchto krajských súdov (tzv. overené fotokópie listín- vidimácia);Pozor: správnosť odpisu listiny určenej do cudziny musí osvedčiť notár alebo notársky kandidát, nie ním poverený zamestnanec (2) Originál vlastnej listiny musí byť opatrený vyšším overením príslušným apostilným orgánom podľa bodu III. listiny, ktoré notár konvertoval z elektronickej podoby do listinnej podoby zaručenou konverziou v súlade s § 36 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) a vyhl. preklady do cudzieho jazyka vyhotovené súdnymi prekladateľmi zo zoznamu prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR v elektronickej forme; Pozor: ak ide o preklad slovenskej verejnej listiny do iného jazyka, musí byť aj vlastná verejná listina opatrená vyšším overením príslušným orgánom (podľa bodu II alebo III). obchodné a colné listiny (čl. je príslušné overovať len ostatné listiny vydané justičnými orgánmi, ktoré nie sú uvedené v bodoch A. 1/ až 6/ vyššie (napr. Verejné listiny vydané inými orgánmi overujú spravidla príslušné orgány rezortu, do ktorého pôsobnosti patrí orgán, ktorý verejnú listinu vydal (potvrdil). overuje verejné listiny vydané v jeho rezorte (napr. overujú 1. matričné doklady (okrem rozhodnutí o osobnom stave) (napr. rodný, sobášny, úmrtný list ); 2. verejné listiny vydané orgánmi samosprávy (napr. potvrdenie o žití, potvrdenie o pobyte - okrem hl. overuje verejné listiny vydané v jeho rezorte, najmä listiny vydané vysokými školami, strednými a základnými školami (napr. overuje verejné listiny vydané v jeho rezorte (napr. overuje verejné listiny vydané v rezorte ministerstva obrany (napr. overuje verejné listiny, ktorých overenie nepatrí žiadnemu z orgánov uvedených vyššie (napr. výpisy s registra trestov Generálnej prokuratúry SR, listiny daňových úradov, výpisy z katastra nehnuteľností, certifikáty Št. Osvedčenie - tzv. Vo vzťahu k štátom, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín (ozn.č. a ktoré sú uvedené nižšie, vydá krajský súd alebo ministerstvo spravodlivosti (podľa príslušnosti uvedenej v bode II vyššie) osvedčenie - tzv. Krajský súd alebo ministerstvo spravodlivosti umiestni apostil len na listinu uvedenú v bode II. vyššie. Ak sa má slovenská verejná listina použiť v štáte, ktorý nie je uvedený v bode A. Pre justičnú verejnú listinu (bod II. najprv ju overí krajský súd alebo ministerstvo spravodlivosti (podľa príslušnosti uvedenej v bode II. po overení konzulárnym odborom MZV a EZ SR musí listinu ešte ďalej overiť zastupiteľský úrad (veľvyslanectvo, resp. konzulát) toho štátu, v ktorom sa listina má použiť. Správny poplatok za overenie krajským súdom alebo ministerstvom spravodlivosti je 5 eur za overenie úradného podpisu na listine (za každý podpis) a 5 eur za overenie úradnej pečiatky (za každý odtlačok) (6), t.j. spolu 10 eur, ak listina obsahuje jeden úradný podpis a jednu úradnú pečiatku. Zoznam orgánov oprávnených vydávať apostil - jún 2017 Správny poplatok za vydanie apostilu krajským súdom alebo ministerstvom spravodlivosti je 10.-eur. Pri osvedčení úradnej pečiatky alebo úradného podpisu pri konzulárnej superlegalizácii je správny poplatok 5,-eur za každý osvedčený úradný podpis, resp. každé osvedčenie úradnej pečiatky, t.j. ak má dokument jeden úradný podpis a jednu úradnú pečiatku spolu 10,- eur. Kolok je možné zakúpiť prostredníctvom samoobslužného platobného terminálu, tzv. kiosku v pobočkách Slovenskej pošty. č. (1) Niektoré dvojstranné medzinárodné zmluvy SR nevyžadujú vyššie overenie justičných verejných listín, ak sa predkladajú súdom alebo aj iným príslušným orgánom druhého zmluvného štátu. Niektoré z týchto zmluvných štátov nemusia vyžadovať vyššie overenie aj u iných druhov písomností, resp. pri ich predkladaní iným orgánom. Existencia takejto zmluvy však nezaručuje, že cudzí orgán nebude vyššie overenie slovenskej verejnej listiny vyžadovať.

Dohody o podpore a ochrane investícií

Dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií, nazývané aj bilaterálne investičné dohody (po anglicky "bilateral investment treaties" alebo "BITs“), sú významnými medzinárodnými zmluvnými dokumentami. Prílev zahraničných investícií ovplyvňuje najmä oblasti ako hospodársky rast, príjmy do štátneho rozpočtu, prínos know-how alebo zamestnanosť. Dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií sú medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy (čl. 7 ods. 4 Ústavy SR), ktoré majú vždy charakter prezidentskej zmluvy. Priamo zakladajú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, podľa čl. 7 ods. Rokovania bilaterálnych dohôd o ochrane a vzájomnej podpore investícií medzi členskými štátmi EÚ a tretími štátmi sa v súčasnosti riadia Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1219/2012 z 12. decembra 2012, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia pre bilaterálne investičné dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami. V zmysle tohto nariadenia sa rokovanie dohôd o ochrane a vzájomnej podpore investícií môže uskutočniť len s predchádzajúcim súhlasom Európskej komisie. Slovenská republika je v súčasnosti viazaná jedinou multilaterálnou dohodou o ochrane investícií a to Zmluvou o energetickej charte (oznámenie č. 175/2000 Z. z., anglické znenie). Slovenská republika vyslovila súhlas s modernizáciou Zmluvy o energetickej charte, o ktorej sa hlasovalo na Konferencii o energetickej charte 3. decembra 2024. Modernizovaná Zmluva o energetickej charte sa na Slovenskú republiku začne predbežne aplikovať od 3. septembra 2025. K aplikovateľnosti Zmluvy o energetickej charte sa viažu rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie Komstroy a Achmea. Rozhodnutím vo veci C-284/16 Achmea potvrdil Súdny dvor Európskej únie pozíciu Slovenskej republiky, ktorá dlhodobo a konzistentne poukazovala na neaplikovateľnosť zmlúv s dôvodu rozporu s právom Európskej únie. Vďaka víťazstvu Slovenskej republiky v tomto spore bola následne uzavretá plurilaterálna zmluva o ukončení takmer 200 medzinárodných zmlúv medzi členskými krajinami Európskej únie .Súdny dvor EÚ v nich rozhodol, že ustanovenia o arbitráži medzi investorom a štátom sú v rozpore s právom EÚ v prípade ak investor z jedného členského štátu EÚ žaluje iný členský štát EÚ (tzv. Európska únia od prijatia Lisabonskej zmluvy tiež uzatvára medzinárodné dohody v mene EÚ , ktoré obsahujú ochranu investícií.

Príklady bilaterálnych zmlúv v rámci EÚ

• Kanada: Komplexná hospodárska a obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou (CETA) je obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou. Predbežne nadobudla platnosť v roku 2017, čo znamená, že väčšina dohody sa teraz uplatňuje.
• Singapur: Európska únia a Singapur podpísali dohodu o voľnom obchode (EUSFTA) a dohodu o ochrane investícií (EUSIPA).
• Vietnam: Európska únia a Vietnam podpísali 30. júna 2019 obchodnú dohodu a dohodu o ochrane investícií. Európsky parlament udelil súhlas s oboma dohodami 12. februára 2020 a dohodu o voľnom obchode uzavreli členské štáty EÚ v Rade 30. marca 2020. Obchodná dohoda nadobudla platnosť 1. augusta 2020. Dohoda o ochrane investícií nadobudne platnosť po ratifikácii všetkými členskými štátmi EÚ.
• Čile: Dočasná obchodná dohoda ("ITA") medzi EÚ a Čile nadobudla platnosť 1. februára 2025. Dohoda bola podpísaná 13. decembra 2023. Teraz môže nadobudnúť platnosť po ukončení ratifikačného procesu v Čile. Modernizovaná dohoda medzi EÚ a Čile sa skladá z dvoch paralelných právnych nástrojov: Pokročilej rámcovej dohody ("AFA"), ktorá zahŕňa a) politický pilier a pilier spolupráce a b) obchodný a investičný pilier (vrátane ustanovení o ochrane investícií), ktorý podlieha ratifikácii všetkými členskými štátmi, a; dočasnej obchodnej dohody (ITA), ktorá sa vzťahuje iba na tie časti obchodného a investičného piliera AFA, ktoré patria do výlučnej právomoci EÚ (t. j. nezahŕňa ustanovenia o ochrane investícií), prijatej prostredníctvom ratifikačného procesu výlučne na úrovni EÚ. ITA nadobudla platnosť 1. februára 2025. AFA nadobudne platnosť po tom, čo všetky členské štáty EÚ ukončia svoje príslušné ratifikačné procesy.

Prečítajte si tiež: Slovenský právny systém a zmluvy

Prečítajte si tiež: Prehľad bilaterálnej zmluvy

tags: #bilaterálna #zmluva #Slovensko #Holandsko