
Osobný bankrot, pre mnohých posledná možnosť ako sa vysporiadať s ťaživými dlhmi, zaznamenal na Slovensku v posledných rokoch výrazné zmeny. Zásadný vplyv na túto oblasť mala novela zákona o konkurzoch a reštrukturalizáciách, ktorá priniesla zjednodušenie celého procesu. Tento článok sa zameriava na analýzu vývoja osobných bankrotov na Slovensku, faktory, ktoré ho ovplyvňujú, a porovnanie s firemnými bankrotmi a reštrukturalizáciami.
Pred novelou zákona bol proces vyhlásenia osobného bankrotu pomerne komplikovaný. Po jej zavedení v marci 2017 sa však situácia zmenila. Analýza poradenskej spoločnosti Bisnode ukázala, že kým v roku 2014 oň požiadalo 582 osôb, v roku 2015 to bolo 692 ľudí a v roku 2016 to bolo 841 ľudí, do konca augusta jedného roka vyhlásilo osobný bankrot už 2 390 osôb. Najviac osobných bankrotov bolo v danom roku vyhlásených v júni, júli a auguste. Za posledné tri roky pred uvedeným obdobím na Slovensku zbankrotovalo 2031 fyzických osôb.
Hlavným dôvodom nárastu osobných bankrotov je spomínaná novela zákona o konkurzoch a reštrukturalizáciách, ktorá výrazne zjednodušila ich vyhlasovanie. Táto zmena umožnila stovkám Slovákov zbaviť sa dlhov.
Zatiaľ čo osobné bankroty vykazujú rastúci trend, v oblasti firemných bankrotov a reštrukturalizácií možno pozorovať opačný vývoj. Počet konkurzov a reštrukturalizácií na Slovensku klesol v jednom roku na najnižšie číslo za posledné tri roky. V konkurze skončilo 595 spoločností, čo predstavuje pokles oproti roku 2014 približne o pätinu. V reštrukturalizácii sa ocitlo 65 firiem, pričom pred tromi rokmi ich bolo o tretinu viac.
Dôvodov tohto vývoja je viacero. Jedným z nich je lepšia kondícia slovenskej ekonomiky, ktorá sa prejavuje aj v lepšej ekonomickej situácii podnikov. Ďalším faktorom je novela zákona prijatá ako reakcia na reštrukturalizáciu firmy Váhostav ešte v roku 2015. Táto novela mala zaistiť, že spoločníci i štatutári budú niesť viac zodpovednosti za ekonomický stav spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od zmluvy Bisnode: Dôležité informácie
Pomôcť by mala aj ďalšia novela tohto zákona, ktorá zavádza, že ak dlžník nebude schopný veriteľom v reštrukturalizácii ponúknuť minimálne polovicu dlžnej sumy a nedohodnú sa inak, dlžník pôjde do konkurzu.
Najviac konkurzov a reštrukturalizácií bolo v jednom roku v Bratislavskom kraji (161), nasledoval Košický (98) a Prešovský (90) kraj. Dôvodom je najmä počet spoločností, ktoré v okolí Bratislavy či Košíc podnikajú. V prípade Prešovského kraja mohla situáciu ovplyvniť aj slabšia ekonomická sila.
Najčastejšie v konkurzoch a reštrukturalizáciách končili spoločnosti s ručením obmedzeným, živnostníci a akciové spoločnosti.
Podľa posledných dát sa v krajinách, ktoré sú definované ako daňový raj, nachádza presne 5 298 slovenských spoločností. Aj napriek kríze sa ukázalo, že mnohé firmy majú o presun sídla do daňovo výhodnejších krajín neustále záujem. Najaktívnejší boli v posledných troch mesiacoch majitelia firiem, ktorí sa rozhodli svoje spoločnosti presídliť do Spojených štátov amerických. Za Atlantickým oceánom evidujeme aktuálne 1 373 spoločností so slovenským majiteľom, pričom ich počet od leta stúpol o 32 a od začiatku roka až o 145 firiem. Prírastky v počte nových sídiel spoločností zaznamenali aj Lotyšsko (+12) a Panama (+9). Pokles zaznamenali najmä štáty, ako Cyprus (-7), Spojené arabské emiráty (-5) a Seychely (-3). Na Cypre sídli 1 008 slovenských podnikov. Ide pritom o najnižšie číslo za posledné štyri roky. Pokles pri Seycheloch, kde sa aktuálne nachádza 320 našich firiem, vnímame v dôsledku opätovného zaradenia krajiny na zoznam nespolupracujúcich krajín v rámci Európskej únie.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov
Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom
tags: #bisnode #osobny #bankrot #slovensko #informácie