Náhrada nemajetkovej ujmy blízkej osobe: Podmienky a aspekty

Stratou blízkej osoby vzniká pozostalým nielen hlboký žiaľ, ale aj množstvo právnych otázok týkajúcich sa náhrady nemajetkovej ujmy. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach a aspektoch náhrady nemajetkovej ujmy blízkej osobe v slovenskom právnom poriadku.

Úvod do problematiky náhrady nemajetkovej ujmy

V oblasti deliktného práva, tak na domácej scéne, ako aj na európskej úrovni, sa v ostatnom období venuje zvýšená pozornosť problematike nemajetkovej ujmy pozostalých blízkych osôb. Dôvodom je narastajúci počet súdnych sporov o náhradu nemajetkovej ujmy a zároveň nižšia miera rozpracovanosti tejto problematiky v porovnaní s inými oblasťami deliktného práva.

Autorka sa v článku zaoberá podstatou náhrady nemajetkovej ujmy sekundárnych obetí a najmä otázkou, ujmu na akom právnom statku má náhrada nemajetkovej ujmy kompenzovať. Kriticky sa snaží dôvodiť, prečo sa peniazmi vyvažuje nie smútok, emocionálna bolesť a utrpenie zo straty blízkeho, ale zásah do absolútneho osobnostného práva. V článku sa autorka takisto zamýšľa nad tým, ako sa má právne posúdiť situácia, ak sekundána obeť utrpí v dôsledku zásahu aj vážnu psychickú ujmu, a argumentuje v prospech existencie samostatného nároku na náhradu ujmy na zdraví, ktorý obstojí vedľa nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej ako následok straty blízkeho. V závere sa snaží vysporiadať s procesnými súvislosťami uplatňovania obidvoch druhov týchto práv v súdnom konaní.

Čo má náhrada za nemajetkovú ujmu v peniazoch kompenzovať?

Postupná tvorba odbornej mienky doma aj v zahraničí naznačuje, že v procese hľadania riešení na konkrétne problémy spojené s náhradou, zodpovedanie toho, čo sa vlastne náhradou sleduje, a zásah do akého práva sa peniazmi vyvažuje, ukazuje ako stále podstatnejší krok v uvažovaní.

Hľadanie úderných adjektív čo najviac vystihujúcich ujmu utrpenú blízkymi osobami primárnej obete sa však vždy koncentruje okolo pocitov patriacich do citovej, emočnej sféry dotknutých osôb. Zdôraznime však, že pri strate blízkeho človeka ide o ujmu utrpenú vo vnútornej citovej sfére, ktorá môže následne nadobúdať u každého jednotlivca rôznu formu vonkajšieho prejavu. Inými slovami, smútok, pocit prázdnoty, pocit hlbokej a nenapraviteľnej či neodvrátiteľnej straty sa u každého môže navonok prejavovať úplne iným spôsobom. Sú typy ľudí, pre ktorých vo všeobecnosti nie je typické, aby dávali najavo svoje vnútorné prežívanie. Iné osoby, majúce skôr povesť otvorenej knihy, svoje pocity nechcú, prípadne nevedia pred vonkajškom skrývať a ich forma prežívania je oveľa viac čitateľná. Toto rozličné a najmä výhradne subjektívne vonkajšie prejavovanie citovej ujmy začína byť problémom v právnej rovine v momente, kedy tieto vonkajšie formy prežívania majú slúžiť ako ukazovateľ utrpenej ujmy, ktorá inak nie je (resp. objektívne vôbec nie je) merateľná, a tým ani kvantifikovateľná pre účel ocenenia jej náhrady v peniazoch.

Prečítajte si tiež: Ochrana veriteľa pri neúčinnosti právneho úkonu

Právny rámec náhrady nemajetkovej ujmy

Slovenský Občiansky zákonník a ani iný civilnoprávny predpis neobsahujú explicitnú úpravu náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej pozostalým príbuzným a iným blízkym osobám, ak bola smrť primárnej obete dôsledkom protiprávneho konania. ktoré sa dostávajú do postavenia tzv. sekundárnej obete protiprávneho zásahu. Náhlou stratou blízkej osoby dochádza k pretrhnutiu existujúcich citových, sociálnych, morálnych a kultúrnych vzťahov a sekundárna obeť prichádza o možnosť ich ďalšieho rozvíjania. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy sekundárnych obetí je v slovenských podmienkach formálno-právne nárokom ochrany osobnosti.

Ochrana osobnosti a nemajetková ujma

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom (§ 15 OZ).

Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka hovorí, že fyzická osoba má právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti a aby sa odstránili následky týchto zásahov. Rovnako má právo na primerané zadosťučinenie, a ak by toto nebolo postačujúce, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Právo na ochranu osobnosti je právom osobnej povahy, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza na dedičov. Osobám uvedeným v ustanovení § 15 OZ vzniká právo na ochranu osobnosti smrťou fyzickej osoby, do práv ktorej sa zasiahlo.

Uplatňovanie ochrany v zmysle ustanovenia § 15 OZ je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom vzťahu k zomrelému, že ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti je aj ich osobným záujmom. Ide o najbližších príbuzných, a to manžela a deti, a ak ich niet, o rodičov.

Prečítajte si tiež: Skúsenosti s vymáhaním dlhov

Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie totiž zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, predovšetkým v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie týchto vzťahov zo strany iného predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby.

Zníženie dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere nie je jediným prípadom, kedy postihnutej fyzickej osobe vznikne právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ. Podmienky pre vznik tohto práva sú splnené vo všetkých prípadoch neoprávnených zásahov do osobnostných práv, kedy sa nejaví postačujúcim zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 OZ.

Kto môže uplatniť nárok na nemajetkovú ujmu?

Právo na nárokovanie si nemajetkovej ujmy nie je otvorené pre každého. Zákon jasne definuje, kto je považovaný za blízku osobu zosnulého.

• Manžel/-ka: Najbližší člen rodiny.
• Rodičia: Zahŕňa biologických aj adoptívnych rodičov.
• Deti: Zahŕňa biologické aj adoptívne deti.
• Súrodenci: Bratia a sestry zosnulého.

Pri vzdialenejších príbuzných je to komplikovanejšie.

Podmienky vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

Pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy musia byť splnené nasledovné podmienky:

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad ŤZP

1. Protiprávny zásah: Musí dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv zomretej osoby. Za neoprávnený zásah sa považuje konanie alebo nekonanie, ktoré je v rozpore s platným právom. O protiprávny zásah nepôjde vtedy, ak iná fyzická osoba plní svoju povinnosť alebo využíva svoje právo.
2. Ujma: Musí vzniknúť nemajetková ujma pozostalým. Nemajetková ujma predstavuje stratu na takých hodnotách, ktoré svojou povahou nepatria do majetkovej sféry, ako napr. život, zdravie, súkromie, rodinný život.
3. Príčinná súvislosť: Medzi protiprávnym zásahom a vzniknutou ujmou musí existovať príčinná súvislosť (kauzálny nexus). To znamená, že ujma musí byť priamym následkom protiprávneho zásahu.
4. Aktívna legitimácia: Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy môže uplatniť manžel, deti alebo rodičia zomretej osoby (§ 15 OZ).

Charakteristika nemajetkovej ujmy pozostalých

• Reflexná povaha: Ide o ujmu, ktorá vzniká ako následok zásahu do práv inej osoby (zomretého).
• Nemožnosť kvantifikácie: Na rozdiel od škody na majetku, nemajetkovú ujmu nie je možné presne vyčísliť.
• Ochrana osobnosti: Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy sekundárnych obetí je v slovenských podmienkach formálno-právne nárokom ochrany osobnosti.
• Náhrada bolestného za smútok: Nahraditeľnosť tohto druhu nemajetkovej ujmy dnes v zásade nikto nerozporuje napriek tomu, že nepatríme medzi štáty so špeciálnou skutkovou podstatou zahrnutou do rámca úpravy deliktuálnych vzťahov (ako napr.

Ako postupovať pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

Keď pozostalý zažije stratu blízkej osoby, predstava administratívy a vybavovania papierov môže byť zastrašujúca. Napriek tomu, že žiadosť o náhradu nemajetkovej ujmy nezmierni bolesť, jej správne podanie môže priniesť pocit spravodlivosti a čiastočne zmierniť dôsledky tragédie. K uplatneniu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je kľúčové mať pripravené všetky potrebné dokumenty. Ich presnosť a úplnosť sú rozhodujúce, aby proces prebiehal hladko.

Potrebné dokumenty

• Úmrtný list zosnulej osoby: Základný dokument, ktorý dokazuje úmrtie blízkej osoby.
• Doklad o vzťahu k zosnulému: Ide napríklad o rodný, sobášny alebo iný doklad, ktorým sa preukazuje, že pozostalý bol blízkou osobou (napr. manžel, dieťa, rodič).
• Dôkaz o utrpenej psychickej ujme: Napríklad správy od psychológa, psychiatra alebo iného odborníka, ktoré dokumentujú vplyv straty na psychický stav pozostalého.

Všetky dokumenty by mali byť v originálnych alebo overených kópiách.

Kam adresovať žiadosť

Keď máte dokumenty pripravené, ďalším krokom je vedieť, kam adresovať svoju žiadosť.

• Poisťovne: Ak k úmrtiu došlo v dôsledku dopravnej nehody alebo inej poistnej udalosti, prvým krokom je podať žiadosť poisťovni vinníka.
• Súd: Ak nie je náhrada dobrovoľne poskytnutá zo strany zodpovednej osoby alebo subjektu, zostáva možnosť obrátiť sa na súd.

Podať žiadosť je možné osobne, poštou, a čoraz častejšie aj elektronicky. Elektronická podateľňa je moderná možnosť, ktorá šetrí čas a uľahčuje administratívny proces, ak subjekt zodpovedný za náhradu tento spôsob prijíma. Dôležité je dodržiavať všetky termíny a sledovať, či boli dodané všetky potrebné doklady.

Pri podaní žiadosti je kľúčová presnosť. Neúplná alebo nesprávna dokumentácia môže viesť k zbytočným prieťahom. Ak si pozostalý nie je istý, ako presne postupovať, je vždy lepšie konzultovať situáciu s právnikom alebo odborníkom na danú oblasť.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy

Občiansky zákonník žiadnu maximálnu ani minimálnu hranicu výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch neurčuje. Určenie výšky náhrady v peniazoch je vecou súdu. Súd sa musí riadiť dvoma zákonne taxatívne stanovenými kritériami, a to závažnosťou vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo. Vzhľadom na to, že ide v rôznych prípadoch o rôzne ujmy, je na úvahe samotného súdu, aby túto výšku ad hoc stanovil a odôvodnil na základe konkrétnych skutočností prípadu. Základom úvahy súdu je potom zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť svoju úvahu na určitom kvalitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu. V rámci svojej úvahy súd prihliada taktiež na okolnosti prípadu, napríklad na podiel poškodeného (žalobcu) na priebehu vzniknutého incidentu, ktorý viedol k neoprávnenému zásahu.

Faktory ovplyvňujúce výšku náhrady

• Okolnosti úmrtia: Náhrada za náhlu a tragickú smrť (napr. dopravná nehoda) býva vyššia ako za úmrtie po dlhej chorobe.
• Intenzita vzťahu: Čím bližší bol vzťah medzi pozostalým a zosnulým, tým vyššia môže byť náhrada.
• Psychická ujma: Ak pozostalý trpí psychickými problémami (napr. depresia, úzkosť) v dôsledku straty, môže to zvýšiť výšku náhrady.
• Ekonomické dopady: Ak strata blízkeho negatívne ovplyvnila finančnú situáciu pozostalého (napr. strata živiteľa rodiny), môže to byť zohľadnené pri určení výšky náhrady.

Vo všeobecnosti sa výška náhrady pohybuje od niekoľko tisíc až po desiatky tisíc eur v závislosti od vyššie uvedených kritérií.

Príklady z judikatúry

V slovenskej justícii môžeme nájsť viacero prípadov, kde pozostalí úspešne získali náhradu nemajetkovej ujmy. Tieto prípady často pochádzajú z dopravných nehôd, trestných činov alebo pochybení v zdravotnej starostlivosti.

• Nehoda s tragickými následkami: V prípade dopravnej nehody, kde vodič pod vplyvom alkoholu zapríčinil smrť mladej rodiny, súd priznal pozostalým (rodičom a súrodencom) náhradu za psychickú a emocionálnu traumu. Psychologické správy potvrdili ich dlhodobý negatívny stav a zníženú kvalitu života.
• Lekárske pochybenia: Prípad, kde došlo k úmrtiu pacienta v dôsledku nesprávne stanovenej diagnózy, skončil priznaním náhrady nemajetkovej ujmy jeho manželke. Súd uznal, že tragédia spôsobila nielen emocionálne utrpenie, ale aj narušenie jej každodenného života.
• Násilný trestný čin: V prípade násilnej vraždy sa súdy zaoberali nielen trestom pre páchateľa, ale aj náhradou pre pozostalých.

Každý z týchto prípadov zdôrazňuje, že náhrada nemajetkovej ujmy nie je len o peniazoch.

V prípade úmrtia blízkej osoby pri dopravnej nehode v rozsudkoch pod sp. zn.

Zodpovednosť za spôsobenie ujmy

Nemenej dôležitou otázkou pri uplatňovaní práva na náhradu nemajetkovej ujmy je otázka zodpovednosti za spôsobenie tejto ujmy. Je potrebné vedieť, kto je pasívne legitimovaný t.j. voči komu bude smerovať návrh v konaní na súde.

Podľa platného práva SR platí, že fyzická osoba je deliktuálne spôsobilá, čiže spôsobilá na protiprávne konanie dosiahnutím 14 roku života v trestných veciach a 15 roku života v oblasti správneho práva. Ak sa teda fyzická osoba dopustí protiprávneho konania a spĺňa zákonom stanovené podmienky deliktuálnej spôsobilosti je zodpovedná za následky svojich činov, resp. tohto konania.

Čo však robiť v prípade, že sa protiprávneho konania dopustila právnická osoba? Právnická osoba má taktiež právnu subjektivitu. Tá jej v podmienkach Slovenskej republiky vzniká dňom zápisu do Obchodného registra SR, čo je okamih vzniku právnickej osoby. Týmto dňom právnickej osobe nevzniká len spôsobilosť na právne úkony, ale aj spôsobilosť byť zodpovedná za následky svojho protiprávneho konania, t.j. deliktuálna spôsobilosť. Keďže právnická osoba je umelý subjekt vytvorený právnym poriadkom, v jej mene musí vystupovať, resp. konať poverená osoba, nazývaná aj štatutár, či štatutárny orgán. Táto osoba v mene právnickej osoby prejavuje vôľu.

Často vznikala otázka či je v prípade porušenia platného práva zodpovedná konkrétna fyzická osoba poverená právnickou osobou, resp. jej štatutárom alebo samotný štatutár. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálil jednotne zastávaný názor, že pôvodcom zásahu môže byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba. Podľa NS SR je potrebné vyriešiť otázku, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za ktorý nesie zodpovednosť ona sama (bezprostredne konajúca fyzická osoba) alebo táto právnická osoba.

Následne Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Analogicky (§ 853 Občianskeho zákonníka v spojení s § 420 ods. 2 tohto zákonníka), pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. To znamená, že osoby, ktoré boli v rámci pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu poverené právnickou osobou na výkon určitej činnosti, nezodpovedajú za vzniknutú škodu. Naopak zodpovedá za ňu právnická osoba. Takto poverené osoby sú však podľa tohto výroku súdu zodpovedné podľa pracovnoprávnych predpisov.

NS SR sa jednoznačne vyjadril aj k tomu, či sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na spôsobenú nemajetkovú ujmu, a to nasledovne:podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri určení subjektu zodpovedného za zásah do osobnostných práv, ktorý bol spôsobený prevádzkou dopravných prostriedkov. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že tak, ako podľa okolností konkrétneho prípadu zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prevádzkovateľ vozidla poškodenému, zodpovedá tento prevádzkovateľ (aj) za nemajetkovú ujmu spôsobenú na chránených osobnostných právach fyzickej osobe.

Premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je veľmi dôležitým faktorom tzv. plynutie času. Všeobecne platí, že práva nie sú vymáhateľné donekonečna. Dostávame sa k otázke vzťahu premlčania a uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

Podľa § 101 OZ je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Čiže dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.

Vo všeobecnosti platí, že premlčaním právo oprávneného subjektu nezaniká, len sa oslabuje. To znamená, že v prípade konania pred štátnym orgánom vo veci, ktorá je premlčaná môže povinný subjekt vzniesť námietku premlčania tento orgán konanie zastaví, pretože právo je nevymáhateľné. Povinný subjekt však môže voči oprávnenému splniť svoju povinnosť dobrovoľne, vo forme tzv. naturálneho plnenia.

Súdna prax sa stretáva aj sa nárokmi pozostalých, ktorý žiadajú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch po uplynutí premlčacej lehoty. Vychádzajú pritom s domnienky, že premlčaniu nepodliehajú osobnostné práva a tým nepodlieha premlčaniu ani právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Tento problém však objasnil Najvyšší súd SR ale taktiež aj iné slovenské a české súdy pri rozhodovaní takýchto prípadov. Krajského súdu v Košiciach v odôvodnení vysvetlil, že aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, ktoré režimu premlčania nepodliehajú, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 OZ).

Podobne odôvodnil svoje rozhodnutie aj Vrchní soud v Olomouci sp. zn. 1 Co 63/2003 zo dňa 17. februára 2004, t.j.že ide o právo, ktoré sa premlčuje, keďže ide o majetkový nárok, ktorý sa odvíja od osobnostného nepremlčateľného práva.

Nejvyšší soud ČR v rozhodnutí sp. zn.

Krytie náhrady nemajetkovej ujmy z poistenia

Problematickou v rozhodovacej praxi slovenských súdov bola otázka krytia náhrady nemajetkovej ujmy z prostriedkov povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel. K prejudiciálnej otázke iniciovanej Krajským súdom v Prešove, ktorá sa týkala náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti so zodpovednosťou za škodu spôsobenú motorovými vozidlami, sa vyjadril Súdny dvor EÚ v rozsudku z 24. októbra 2013 vo veci Haasová, C-22/12.

Pani Haasová spolu so svojou dcérou podali na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej stratou manžela a otca podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ. Súdny dvor EÚ pri posudzovaní predmetnej otázky poukázal na ustálenú judikatúru prijatú vo veci Marques Almeida, C-300/10, podľa ktorej zámerom smerníc nie je harmonizácia režimov zodpovednosti za škodu, ale členské štáty sú stále oprávnené upraviť režim zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.

Podľa stanoviska Súdneho dvora EÚ sa pod pojmom ujma na zdraví má rozumieť akákoľvek ujma, ak jej náhrada vyplýva na základe zodpovednosti poisteného za škodu z vnútroštátneho práva uplatniteľného v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú traumu.

Následne v rozhodnutiach slovenských súdov bolo viackrát judikované, že v rámci náhrady škody sa odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody, za ktorú možno priznať náhradu peňažnou formou podľa § 13 OZ, ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Takáto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch preto spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia.

V tomto zmysle rozhodol aj Najvyšší súd SR v rozsudku pod sp. zn. 6MCdo/1/2016, V ňom konštatoval, že škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

tags: #blízka #osoba #nemajetková #ujma #podmienky