Neúčinnosť právneho úkonu blízkej osoby: Podmienky a ochrana veriteľa

V snahe zabrániť veriteľovi vo vymožení pohľadávky sa dlžníci často uchýlia k prevodu majetku na blízke osoby, ako sú deti či manželka. Tento článok sa zameriava na možnosti, ktoré Občiansky zákonník poskytuje veriteľom na ochranu pred takýmto konaním, a na závery, ktoré v tejto súvislosti prijali slovenské a české súdy.

Odporovacia žaloba ako nástroj ochrany veriteľa

Konanie dlžníka, ktorým sa snaží znemožniť alebo sťažiť veriteľovi uspokojenie jeho pohľadávky zbavovaním sa majetku, je v rozpore so zákonom. Veriteľ má možnosť brániť sa proti takémuto právnemu úkonu dlžníka prostredníctvom odporovacej žaloby. Odporovacia žaloba je žaloba, ktorou sa veriteľ domáha na súde, aby súd vyslovil, že určitý právny úkon dlžníka (napríklad darovacia zmluva s treťou osobou) je voči veriteľovi právne neúčinný.

Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu nastáva stav relatívnej bezúčinnosti. To znamená, že odporovaný právny úkon zostáva platným, ale v pomere medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok, sa na neho hľadí, akoby nenastal. Právny úkon vyvolal všetky predvídané právne následky, napríklad prevod vlastníctva k veci, a len v pomere medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok, sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu nedošlo a jeho účinky, avšak len v tomto vzťahu, nenastali.

Inštitút odporovateľnosti slúži predovšetkým potrebám exekučného konania. Jeho účelom je umožniť veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia z majetku, ktorý ušiel dlžníkovi v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu. Rozhodnutie súdu, ktorým sa odporovacej žalobe vyhovie, je nevyhnutným podkladom na to, aby sa veriteľ mohol domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Návrh na vykonanie exekúcie v takomto prípade smeruje nie proti dlžníkovi, ale proti osobe, s ktorou alebo v koho prospech dlžník právny úkon urobil.

Rozdiel medzi neplatnosťou a neúčinnosťou právneho úkonu

Je dôležité rozlišovať medzi neplatnosťou a neúčinnosťou právneho úkonu. Ak sa vysloví neplatnosť právneho úkonu, jeho právne účinky vôbec nenastávajú a na právne vzťahy sa hľadí, akoby vôbec nebol urobený. Pri právnom úkone, ktorý je neplatný, nemožno vysloviť jeho neúčinnosť. Neplatnosť právneho úkonu má prednosť pred jeho odporovateľnosťou a odporovať možno len platnému právnemu úkonu.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o neúčinnosti právneho úkonu

Podmienky úspešnej odporovacej žaloby

Konanie o odporovacej žalobe môže začať len na návrh. Predmetom súdneho konania nie je vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale vzťah medzi veriteľom a osobou, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Odporcom v takomto konaní bude subjekt, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu dlžníka prospech (napríklad obdarovaný). Samotný dlžník nie je účastníkom konania.

Odporovacia žaloba musí obsahovať všeobecné náležitosti a musí byť z nej zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Petit odporovacej žaloby musí obsahovať určité a zrozumiteľné označenie odporovaného právneho úkonu, a to uvedením účastníkov zmluvy, jeho dátumu a predmetu.

V súdnej praxi sa možno stretnúť s prípadmi, kedy veritelia podávajú odporovaciu žalobu, ktorá neobsahuje údaje o konkrétnych odporovaných právnych úkonoch dlžníka. Vzhľadom na to, že právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, nemôže sa za právny úkon považovať faktická činnosť, ako napríklad výplata peňažných čiastok. Z uvedeného dôvodu treba takúto žalobu považovať za neurčitú a nezrozumiteľnú v časti žalobného petitu a nemožno ju vecne prejednať.

Vymáhateľná pohľadávka veriteľa

Veriteľom môže byť len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku. Táto pohľadávka musela aspoň vo forme budúcej pohľadávky existovať už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo. Pre uplatnenie odporu je významné len to, že veriteľ má skutočne voči dlžníkovi pohľadávku a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jej uspokojenie.

Pojem vymáhateľná pohľadávka, ktorý používa zákon, vyvolával v praxi problémy. Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal názor, že text zákona nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Vymáhateľná je pohľadávka, ktorá už dospela (je splatná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá však ani nezanikla.

Prečítajte si tiež: Právne úkony v konkurze

Požiadavka, aby pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná, nevymedzuje podmienku odporovateľnosti právnym úkonom dlžníka, ale aktívnu vecnú legitimáciu na podanie odporovacej žaloby. K tomu, aby žalujúci veriteľ bol vecne legitimovaný, postačí, aby jeho pohľadávka proti dlžníkovi bola vymáhateľná aspoň v čase rozhodnutia súdu o jeho podanej odporovacej žalobe.

V Českej republike zastáva Najvyšší súd iný názor, a to, že vymáhateľnou pohľadávkou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou exekúcie, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu.

Veriteľ môže právnemu úkonu dlžníka odporovať aj v prípade, že sa tento právny úkon stal predmetom súdneho konania medzi dlžníkom a osobou, ktorá s ním tento úkon uzavrela. Okolnosť, že odporovaný právny úkon bol predmetom iného konania, nemá na konanie o odporovacej žalobe žiadny vplyv, s výnimkou prípadu, kedy by v takomto konaní bola konštatovaná neplatnosť predmetného úkonu.

Ukrátenie uspokojenia pohľadávky

Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho…

Právne úkony medzi spriaznenými osobami

Obchody, pri ktorých dochádza k prevodu majetku medzi spriaznenými osobami, podliehajú sprísnenému režimu. V prípade, ak sa obchod realizuje medzi akciovou spoločnosťou (alebo spoločnosťou s ručením obmedzeným) alebo ňou ovládanou spoločnosťou na jednej strane a osobami, ktorých výpočet je obsiahnutý v ust. Súhlas valného zhromaždenia pri nadobudnutí majetku od týchto osôb môže byť poskytnutý i dodatočne a netvorí podmienku platnosti tohto úkonu, ale podmienku účinnosti zmluvy. Súhlas valného zhromaždenia, ktorý musí byť udelený pred uzavretím a podpisom zmluvy, je ako podmienka platnosti koncipovaný len v prípade uzavretia zmluvy o úvere alebo pôžičke medzi spoločnosťou a členom predstavenstva, dozornej rady, prokuristom alebo inou osobou, ktorá je oprávnená v mene spoločnosti takúto zmluvu uzavrieť, alebo osobami im blízkymi, alebo pri bezodplatnom prevode majetku spoločnosti na tieto osoby.

Prečítajte si tiež: Právny úkon a aktívna legitimácia

tags: #neúčinnosť #právneho #úkonu #blízka #osoba #podmienky