
Tento článok sa zameriava na práva zamestnancov, podmienky ročného zúčtovania dane a s tým súvisiace aspekty, ktoré by mal poznať každý zamestnanec na Slovensku.
Po nástupe do zamestnania má zamestnanec určité práva, ktoré sú rámcovo upravené v Zákonníku práce. Mnohí zamestnávatelia vydávajú aj "pracovný poriadok", ktorý aplikuje všeobecné právne predpisy na konkrétne podmienky danej firmy.
Ak existuje "pracovný poriadok", zamestnávateľ je povinný s ním oboznámiť každého nového zamestnanca a zabezpečiť, aby bol zamestnancom kedykoľvek voľne prístupný. Ak zamestnávateľ túto povinnosť neplní, zamestnanec by sa mal domáhať nápravy.
Vo firmách, kde pôsobí odborová organizácia, uzatvára odborový orgán so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu. Táto zmluva upravuje pracovné a mzdové podmienky a podmienky zamestnávania výhodnejšie ako všeobecne platné právne predpisy. Kolektívna zmluva sa vzťahuje na všetkých zamestnancov firmy, nielen na členov odborov, a je prospešné sa s ňou oboznámiť.
Je dôležité nebrať práva zamestnanca "ad absurdum". Hoci sa zamestnávatelia môžu niekedy javiť ako tí, ktorí zneužívajú zamestnancov, nie vždy je to tak. Trh práce určuje pomer druhu práce a ceny za ňu. Zamestnávateľ sa snaží zaplatiť čo najmenej, zamestnanec sa zas snaží získať čo najviac.
Prečítajte si tiež: Dovolenka so psom bez stresu
Ak zamestnanci majú pocit, že majú príliš veľké práva a zanedbávajú svoje povinnosti, môže to viesť k problémom. Často sa stáva, že zamestnanci sa dožadujú rôznych práv, ale nedôsledne používajú ochranné pomôcky alebo nevyužívajú dané zabezpečenie.
Najväčšie problémy v oblasti práv zamestnancov vznikajú v komunikácii. Zamestnanec má na niečo právo, ale zamestnávateľ o tom nevie. Dôležité je o problémoch komunikovať a hľadať dohodu. Ak sa nedarí, niekedy je jednoduchšie firmu opustiť.
Je lepšie pokúsiť sa riešiť problémové situácie mimo zákonnú cestu, komunikáciou a dohodou. Ak sa nedarí, býva jednoduchšie firmu opustiť.
Ročné zúčtovanie dane (RZD) je proces, pri ktorom zamestnávateľ zohľadní všetky príjmy zamestnanca za uplynulý rok a vypočíta daň.
O ročné zúčtovanie dane môže požiadať zamestnanec, ktorý mal v zdaňovacom období len príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania) a nie je povinný podať daňové priznanie.
Prečítajte si tiež: Práceneschopnosť a invalidný dôchodok
Zamestnanec musí najneskôr do 15. februára po skončení zdaňovacieho obdobia požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane. Zároveň je povinný predložiť všetky potrebné doklady, ako napríklad potvrdenia o príjmoch od predchádzajúcich zamestnávateľov. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania dane možno podať v listinnej alebo elektronickej forme.
Ak zamestnávateľ obdrží všetky potrebné doklady, je povinný urobiť RZD do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí roka, za ktorý sa RZD vykonáva. Následne zamestnancovi doručí do 15. apríla potvrdenie o zaplatení dane.
Ak zamestnanec mení zamestnávateľa k 1. januáru nasledujúceho roka, môže požiadať o vykonanie RZD ktoréhokoľvek zamestnávateľa, ktorý mu v predchádzajúcom roku vyplácal zdaniteľné príjmy.
Zamestnanec predkladá:
Nepredkladá sa:
Prečítajte si tiež: Prihlásenie na dôchodkové poistenie
Medzi najčastejšie nezdaniteľné časti základu dane patrí:
Manžel má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela len od základu dane z príjmov zo závislej činnosti. Výška nezdaniteľnej časti závisí od vlastného príjmu manželky. Do vlastného príjmu manželky sa nezapočítava rodičovský príspevok, ale materské sa započítava.
Príklad: Ak bola manželka evidovaná na úrade práce a neskôr poberala starobný dôchodok, nezdaniteľná časť sa uplatní v pomernej sume za mesiace, kedy bola evidovaná na úrade práce.
Daňový bonus je daňové zvýhodnenie pre rodičov alebo iné osoby, ktoré vyživujú dieťa. Na rozdiel od nezdaniteľných častí, daňový bonus neznižuje základ dane, ale až samotnú vypočítanú daň.
Daňový bonus si môže uplatniť daňovník, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR za daný rok tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov.
Výška daňového bonusu závisí od veku dieťaťa a počtu detí.
Ak je základ dane z príjmov vyšší ako určitá suma (1,5-násobok 12-násobku priemernej mesačnej mzdy), suma daňového bonusu sa znižuje.
Príklad: Ak zamestnankyňa dosiahla základ dane 27 500 eur a má jedno dieťa do 15 rokov, suma daňového bonusu sa zníži o 1/10 rozdielu medzi 27 500 eur a sumou 25 740 eur.
Živnostníci a iné SZČO si uplatňujú daňový bonus len na ročnej báze, v daňovom priznaní. Štát bonus vyplatí najneskôr do 40 dní od termínu na podanie daňového priznania.