Odmietnutie zdravotnej starostlivosti: Aké sú práva pacienta?

Právo na ochranu zdravia je základným právom každého občana Slovenskej republiky, garantovaným Ústavou SR. Toto právo sa prejavuje aj v nároku na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, no nie je neobmedzené. Tento článok sa zaoberá právnou úpravou situácií, kedy môže zdravotnícky pracovník, najčastejšie lekár, odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

Právo na ochranu zdravia a bezplatnú zdravotnú starostlivosť

Článok 40 Ústavy Slovenskej republiky garantuje každému právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania garantované právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanovuje zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Zákon o zdravotnej starostlivosti

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je kľúčový pre pochopenie problematiky nároku pacienta na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a oprávnenia lekára odmietnuť jej poskytnutie.

Dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti

Právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a právo na výber poskytovateľa sú základnými právami pacienta. Predpokladom pre aplikovanie týchto práv je vznik a existencia právneho vzťahu medzi pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Právny vzťah pacienta a poskytovateľa vzniká uzatvorením dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Na základe tejto dohody poskytovateľ poskytuje pacientovi zdravotnú starostlivosť, vedie jeho zdravotnú dokumentáciu, predpisuje mu lieky alebo mu vydáva doklady o práceneschopnosti. Dohoda sa uzatvára pri prvej návšteve pacienta u poskytovateľa, pričom môže byť uzatvorená aj konkludentne, a to tak, že pacient sám a dobrovoľne príde do ambulancie, kde ho poskytovateľ vyšetrí. Písomná forma dohody je povinná iba, ak ide o všeobecnú ambulantnú starostlivosť.

Kedy sa uzatvorenie dohody nevyžaduje?

Pre účely poskytnutia zdravotnej starostlivosti v osobitných prípadoch podľa § 6 ods. 9 zákona č. 576/2004 sa uzatvorenie dohody nevyžaduje, ak ide o:

Prečítajte si tiež: Dopady novely zákona o opatrovaní

• Neodkladnú zdravotnú starostlivosť
• Ochranné liečenie
• Starostlivosť poskytnutá osobe ohrozujúcej svoje okolie šírením prenosnej choroby alebo osobe ohrozujúcej seba alebo svoje okolie v dôsledku duševnej choroby.

Neodkladná zdravotná starostlivosť je zákonom č. 576/2004 definovaná ako starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia ktorej hrozí vážne ohrozenie jej zdravia, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod vplyvom ktorých bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Za neodkladnú starostlivosť sa považuje aj starostlivosť pri pôrode alebo vyšetrenie osoby označenej za možný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy za účelom jej diagnostiky a liečby.

Kedy môže poskytovateľ odmietnuť poskytnúť starostlivosť?

Zákon č. 576/2004 v § 12 ods. 2 určuje situácie, kedy poskytovateľ môže odmietnuť uzatvorenie dohody, teda de facto odmietnuť poskytnutie starostlivosti. V prípade, že k uzatvoreniu dohody medzi poskytovateľom a pacientom už došlo, poskytovateľ má z rovnakých dôvodov právo od dohody odstúpiť. Poskytovateľ môže odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti pacientovi, ak:

• Jeho prijatie by znamenalo preťaženie poskytovateľa a zníženie úrovne poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre ostatných pacientov.
• Pacient sa správa hrubo alebo ohrozuje personál.
• Medzi ním a pacientom alebo jeho zákonným zástupcom existuje osobný vzťah, ktorý by mohol mať vplyv na objektivitu posudzovania zdravotného stavu pacienta.
• Poskytovateľ poskytujúci špecializovanú ambulantnú starostlivosť alebo ústavnú starostlivosť môže pacientovi odmietnuť poskytnutie starostlivosti uhrádzanej na základe zdravotného poistenia aj vtedy, ak pacient nedisponuje odporúčaním (tzv. výmenným lístkom).

Samozrejme, aj z tohto ustanovenia existujú viaceré výnimky, kedy je poskytovateľ povinný poskytnúť pacientovi starostlivosť napriek tomu, že pacient nedisponuje výmenným lístkom, viď § 8 ods. 5 zákona č. 576/2004 - ak ide o poskytovanie starostlivosti v odboroch psychiatria, psychológia a dermatovenerológia, predpísanie okuliarov, starostlivosť do 24 hodín od vzniku úrazu alebo náhlej zmeny zdravotného stavu, dispenzarizáciu, ochranné liečenie alebo v rámci doplnkových ordinačných hodín a domácej starostlivosti.

Neúnosné pracovné zaťaženie

Neúnosné pracovné zaťaženie ako dôvod odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti je výrazne subjektívnym prvkom, ktorého aplikácia poskytovateľom môže byť z právneho hľadiska komplikovaná a pomerne náročne preukázateľná. Vzhľadom na to, že únosnosť pracovného zaťaženia je ťažko určiteľným kritériom z objektívneho hľadiska, dôležité je, aby poskytovateľ aplikáciu tohto dôvodu vopred dobre zvážil, riadne ju komunikoval s pacientom a vyčerpávajúco a náležite ju odôvodnil v odmietnutí, ideálne aj v komparácii s inými poskytovateľmi.

Osobný vzťah

Poskytovateľ je taktiež oprávnený odmietnuť poskytnutie starostlivosti pacientovi, ak medzi ním a pacientom alebo jeho zákonným zástupcom existuje osobný vzťah, ktorý by mohol mať vplyv na objektivitu posudzovania zdravotného stavu pacienta.

Prečítajte si tiež: Viac o opatrovaní dôchodku

Výhrada vo svedomí

Pri uplatnení výhrady osobného presvedčenia, resp. výhrady vo svedomí ako dôvodu pre odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti je vhodné spomenúť aj zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne prílohu č. 4 tohto zákona, ktorá obsahuje Etický kódex zdravotníckeho pracovníka. Etický kódex stanovuje, že od zdravotníckeho pracovníka nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje jeho svedomiu alebo hodnotovému presvedčeniu s výnimkou bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia pacienta. Ak si zdravotnícky pracovník uplatní túto výhradu, je povinný o tejto skutočnosti informovať svojho zamestnávateľa (poskytovateľa) a tiež samotného pacienta a jeho zákonného zástupcu. Realizácia výhrady vo svedomí však nemôže prevážiť nad právom pacienta na ochranu zdravia a na život, preto je vylúčené uplatnenie výhrady pri neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Uplatnenie tohto dôvodu pre odmietnutie poskytnutia starostlivosti je viazané na konkrétneho zdravotníckeho pracovníka, nie na poskytovateľa, z čoho vyplýva, že poskytovateľ by mal zabezpečiť iného zdravotníckeho pracovníka, ktorý poskytne pacientovi zdravotnú starostlivosť, ak niektorý jeho zamestnanec využil výhradu vo svedomí.

Čo robiť, ak poskytovateľ odmietne poskytnúť zdravotnú starostlivosť?

Ak dôjde k odmietnutiu uzatvorenia dohody alebo písomnému odstúpeniu od dohody zo strany poskytovateľa, pacient je v záujme zachovania svojho práva na poskytnutie zdravotnej starostlivosti oprávnený podať podnet na samosprávny kraj. Samosprávny kraj je povinný určiť poskytovateľa, ktorý uzavrie s pacientom dohodu tak, aby neboli poškodené práva a nároky pacienta a tak, aby krajom určený poskytovateľ bol čo najmenej vzdialený od bydliska alebo pracoviska pacienta. Ak samosprávny kraj zistí, že odmietnutie zo strany poskytovateľa bolo neopodstatnené, okrem sankcie môže určiť, že poskytovateľ je povinný dohodu s pacientom uzatvoriť.

Práva pacienta

Každý pacient (osoba telesne alebo duševne chorá alebo postihnutá, prípadne týmto stavom ohrozená) má právo na preventívnu zdravotnú starostlivosť, diagnostiku a liečbu. Detailne vypracované základné práva pacientov žijúcich na Slovensku sú uvedené v Charte práv pacientov v SR, ktorá bola prijatá v roku 2001. Okrem Charty práv pacienta v SR existujú na Slovensku aj zákony upravujúce túto problematiku v širších súvislostiach a to napríklad pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Medzi základné práva pacienta patrí:

• Právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, akú si vyžaduje jeho zdravotný stav, vrátane preventívnej zdravotnej starostlivosti a aktivít na podporu zdravia.
• Právo na rovnaké zaobchádzanie bez diskriminácie kvôli chorobe, rase, farbe pleti, pohlaviu, náboženstvu, politickému alebo inému zmýšľaniu, národnostnému alebo sociálnemu pôvodu, majetku, rodu alebo inému postaveniu.
• Právo na výber ambulancie a jej zmenu.
• Právo zúčastňovať sa procesu zdravotnej starostlivosti, spolurozhodovať o jej poskytovaní a liečení.
• Právo byť informovaný o svojom zdravotnom stave, vrátane povahy ochorenia, potrebných zdravotných výkonoch a možnostiach liečby.
• Právo na informovaný súhlas s diagnostikou ochorenia, liečbou alebo iným úkonom.
• Právo odmietnuť liečbu alebo zdravotný výkon a rovnako právo rozhodnúť o ukončení liečby.
• Právo na poskytnutie/sprístupnenie zdravotnej dokumentácie.
• Právo na dôvernosť informácií o jeho zdravotnom stave.
• Právo na podávanie sťažností, ak sa domnieva, že bolo porušené jeho právo na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Súhlas s diagnostikou a liečbou

Pacient má právo zúčastňovať sa procesu zdravotnej starostlivosti, spolurozhodovať o jej poskytovaní a liečení. Pacient má právo byť informovaný o svojom zdravotnom stave, vrátane povahy ochorenia, potrebných zdravotných výkonoch a možnostiach liečby. Ak pacient nerozumie tomu čo lekár hovorí, tak je dôležité ho na to upozorniť a poprosiť, aby mu to vysvetlil ešte raz takým spôsobom, aby tomu porozumel. Informovaný súhlas pacienta s diagnostikou ochorenia, liečbou, iným úkonom je veľmi dôležitý! Informovaným súhlasom dáva pacient na javo, že bol informovaný o svojom zdravotnom stave vrátene povahy ochorenia, potrebných zdravotných výkonoch a možnostiach liečby, o následkoch a rizikách diagnostiky alebo liečby a možnostiach diagnostiky alebo liečby. Vždy má právo odmietnuť liečbu alebo zdravotný výkon a rovnako má právo rozhodnúť o ukončení liečby. O rizikách odmietnutia ho ošetrujúci zdravotnícky pracovník musí poučiť. Ak lekár nevie získať súhlas pacienta (napr. pacient odpadol) a zdravotný výkon je nevyhnutný a neodkladný, tak môže tento výkon lekár urobiť aj bez súhlasu pacienta. Ak pacient nedodržuje liečebný režim, tak sociálna poisťovňa mu môže prestať platiť nemocenské dávky a zdravotná poisťovňa môže od neho žiadať náklady na liečbu.

Prečítajte si tiež: Podmienky vdoveckého dôchodku

Zdravotná dokumentácia

Pacient alebo jeho zákonný zástupca má právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie a robiť si na mieste výpisky alebo kópie zo zdravotnej dokumentácie. Pri prepustení zo zdravotníckeho zariadenia má pacient právo vyžiadať si písomnú správu o diagnóze, o priebehu ochorenia a liečbe svojho ochorenia. V prípade úmrtia pacienta má právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie manžel, manželka, dieťa alebo rodič, ak takýchto osôb niet, tak plnoletá osoba, ktorá so zosnulým žila v čase úmrtia v spoločnej domácnosti. Všetky informácie o zdravotnom stave pacienta, diagnózach, liečbe a prognóze a aj všetky ostatné informácie osobného charakteru sú dôverné počas života pacienta aj po jeho smrti. Všeobecný lekár uchováva kompletnú zdravotnú dokumentáciu pacienta po dobu 20 rokov po úmrtí pacienta a špecialista po dobu 20 rokov od posledného poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

tags: #odmietnutie #zdravotnej #starostlivosti #práva #pacienta