Starostlivosť o bonsaje a opadávanie listov: Príčiny a riešenia

Opadávanie listov je častým problémom, s ktorým sa stretávajú pestovatelia bonsajov, najmä začiatočníci. Tento jav môže mať rôzne príčiny, od bežnej reakcie na zmenu prostredia až po vážnejšie problémy s polievaním, svetlom, škodcami alebo chorobami. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad príčin opadávania listov na bonsajoch a ponúknuť praktické rady, ako týmto problémom predchádzať a ako ich riešiť.

Úvod do problematiky opadávania listov bonsajov

Prvým problémom, na ktorý každý začiatočník narazí, je opadávanie listov stromčeka pár týždňov po kúpe. Opadávanie listov je štandardný prejav stromčeku pri zásadnejšej zmene podmienok. Nezáleží pritom veľmi na tom, či sa jedná o zlepšenie alebo zhoršenie. Zhodené listy by mali byť nahradené do dvoch týždňov novými, ktoré majú presne toľko chlorofylu, koľko svetla je na novom mieste. Ak sú listy svetlejšie, má stromček menej svetla. Ďalším dôvodom býva "ofúknutie" pri prevoze v zimných mesiacoch.

Interiérové bonsaje môžu byť celoročne vnútri bytu či domu. Majú tak oproti exteriérovým zásadnú nevýhodu cudzieho prostredia a poloha zohráva výraznejšiu úlohu. Hovorí sa, že každý meter od okna je o polovicu menej slnečných lúčov. Fyzik by v tomto tvrdení našiel viacero nepresností, ale s myšlienkou by súhlasil. Našim okom síce nevnímame túto zmenu, no stromčeky áno kvôli fotosyntéze.

Komplikáciu môže spôsobiť aj sálavé teplo z radiátora alebo konvektora. Rýchlejšie vysušuje a vytvára prúdenie vzduchu, ktoré znemožňuje vytvorenie vlhkejšej mikroklímy. Riešením je širšia podmiska so štrkom a vodou tak, aby miska bola položená nad hladinou vody. Ak okná dobre netesnia, alebo sú používané na na vetranie, prievan môže v zime spôsobiť spŕchnutie listov. Ako už bolo spomenuté vyššie, fikus reaguje na ofúknutie najhoršie. Zákernosťou tejto situácie je, že opad nastane asi o dva dni. Po opadnutí listov treba upraviť zálievku. Posledným dôvodom môže byť nedostatočné polievanie. Nestáva sa veľmi, je to skôr následok zlého zástupcu na polievanie počas dovolenky a ako príčina sa dá ľahko identifikovať. Strom zistí, že nemá dosť vody a jediné čo môže spraviť na zniženie spotreby je zbaviť sa častí, ktoré ju spotrebovávajú. Začne listami, neskôr jemnými výhonkami alebo poškodenými vetvami. Ak sa v dostatočnej dobe nedostane k vode, celé to končí odschnutím veľkých častí kmeňa.

Veľmi dobrá je analógia s človekom, keď je vystavený zime. Telo primárne chráni vnútorné orgány dôležité pre život (korene), ak ich nedokáže udržať v teple, prestáva sa starať o tie menej dôležité (nadzemné výrastky). Preto najskôr omrznú končatiny. Z nášho pohľadu sú ruky a nohy nemenej dôležité. Veď ako sa bez nich o seba máme postarať, že áno? Keď sa na to pozrieme racionálne, ľudí bez končatín bežne stretávame. Evolúcia asi usúdila, že nie je dôležitý.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Bežné príčiny opadávania listov

Zmena prostredia a stres

Rastlinky sú na prvý pohľad odlišné, ale spája ich veľa spoločných znakov. Obe sa napríklad zle adaptujú na zmenu prostredia, čo sa prejavuje zhadzovaním listov. Premiestnenie rastliny alebo zmena prostredia môže spôsobiť dočasné opadávanie listov - v takých prípadoch počkajte niekoľko dní, kým sa rastlina prispôsobí. Ak si kvet dostala z obchodu, nevieš čo mohol zažiť. Ak je to následok stresu nie je to žiadna tragédia. Vtedy mu môžu opadnúť aj všetky listy, ale na koncoch sa vytvárajú nové výhonky a tie už neopadnú. Kvety je najlepšie kupovať na jar, alebo v jeseni. V lete pri prevoze sa v autách "zaparia" a v zime zmrznú.

Nesprávne polievanie

Jednou z najčastejších príčin žltnutia listov je nadmerné zalievanie. V prípade nadmernej zálievky sú listy jasne žlté a mäkké. Ak je pôda príliš mokrá, korene rastliny nemajú prístup k dostatočnému množstvu kyslíka, čo vedie k ich duseniu a následne k hnilobe. Keď pôda ostáva príliš dlho mokrá, korene nemôžu dýchať, môže sa na nich objaviť hniloba a rastlina postupne stráca schopnosť prijímať živiny a jej listy tak žltnú. Je dôležité pred zálievkou kontrolovať vlhkosť pôdy napríklad prstom - ak je pôda suchá na dotyk, je čas na polievanie. Ak je pôda ešte mokrá, ešte nepolievame, aby sme sa vyhli preliatiu. Pokiaľ voda v kvetináči nemôže voľne odtekať, začína sa hromadiť a korene rastlinky sa v nej priam topia. Vždy sa uistite, že váš kvetináč má dostatočné odtokové otvory, aby prebytočná voda mohla odtekať. Ak máte podozrenie, že substrát v sebe veľmi zadržiava vlahu zvážte presadenie do kvalitnejšej pôdy s lepšou priepustnosťou.

Rovnako aj nedostatok vlahy môže viesť k opadávaniu listov. Nepríjemným dôsledkom nedostatku vlahy môže byť zhadzovanie listov a postupné vysychanie rastliny, opačnou situáciou je premočený substrát, vtedy môžu začať korene zahnívať. Bonsaje treba pravidelne zalievať, to znamená dopriať im výdatnú zálievku a nechať deň-dva, aby ju absorbovali (frekvencia zalievania závisí od viacerých faktorov, napríklad od svetla, umiestnenia, vlhkosti vzduchu, ročného obdobia a podobne). Ako spoznáte, že rastlinu treba zaliať? Keď je substrát na dotyk mierne vlhký, je ten správny čas.

Polievanie kazdej rastliny, nielen kvetov, odtecenou studenou vodou je pre rastlinu tepelny sok. Ale odstatie vodovodnej vody pred zalievkou je dolezite aj preto, ze statim vyprchaju z vody rozne plynne latky, ktore rastlinkam "nesedia". Je to hlavne chlor, ktory vdaka chlorovaniu pitnej vody je v nej vzdy. Takze odstat vodu nenechavajte napr. A rada o pouzivani teplej vody z nasich kohutikov na kvety, priamu konzumaciu: na ine pouzitie ako umyvanie si ju radsej zohrejte na potrebnu teplotu. Preco? : tepla voda sa musi z dovodu ochrany potrubi a kotlov chemicky upravovat na urcite parametre - dolezita je tvrdost vody. Pridavane chemicke zluceniny nie su pravdaze toxicke, ale ich davkovanie sa robi doslova vedrami a ci potrebne mnozsto=dodane mnozstvo zalezi hlavne od "ludskeho faktora".

Nedostatok alebo prebytok svetla

Svetlo je pre fotosyntézu kľúčové a jeho nedostatok môže spôsobiť, že listy rastlinám začnú žltnúť. Naopak, aj príliš veľa priameho slnečného svetla môže spôsobiť problémy. Spálenie listov sa prejavuje ich žltnutím a blednutím. Pokiaľ je na tienistom mieste a žltne, skúste ju presunúť na svetlejšie miesto, napríklad bližšie k oknu. Ak je vaša rastlina vystavovaná intenzívnemu slnku a jej listy žltnú, skúste ju umiestniť na miesto s množstvom rozptýleného svetla. Na otázku, kam umiestniť bonsaj v interiéri, je len jedna správna odpoveď - tam, kde bude mať dostatok denného svetla. Čím viac luxov, tým lepšie pre rastlinu. Ak stromček umiestnite niekde do kúta hoci aj svetlej izby, nemusí to byť práve najšťastnejšie riešenie. Bonsaj by mal byť čo najbližšie k oknu.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Škodcovia a choroby

Žltnutie listov môže byť spôsobené rôznymi škodcami ako sú smútivky, strapky, vošky a ďalšie. Prevencia škodcov prírodným postrekom, napríklad nimbovým olejom, je efektívny a šetrný spôsob, ako ochrániť vaše izbové rastliny pred napadnutím. Pravidelné postrekovanie rastlín roztokom nimbového oleja pomáha zabraňovať výskytu škodcov. Ak zistíte napadnutie škodcami, okamžite zakročte. V zhoršených podmienkach sa vynikajúco darí rôznym škodcom. Na záhrade sú to vo veľkej miere hubové choroby pre dostatočnú vlhkosť.

Škodce a choroby môžu nečakane ohroziť zdravie vašich izbových rastlín a spôsobiť frustráciu aj skúseným pestovateľom. Malé listy môžu naznačovať nedostatok živín alebo svetla. Čierne fľaky na listoch, často s žltými okrajmi, sú zvyčajne príznakom bakteriálneho ochorenia alebo hubových infekcií spôsobených nadmernou vlhkosťou. Aplikujte fungicíd na boj proti hubovým infekciám a odstrihnite poškodené listy, aby sa rastlina mohla sústrediť na zdravý rast nových listov.

Škodce sú častým problémom pri pestovaní izbových rastlín a môžu spôsobovať rôzne typy poškodení. Vlnatka je škodca, ktorý sa prejavuje ako biele chumáčiky na rastline a zanecháva voskové výlučky. Na jej likvidáciu sú efektívne prírodné ošetrenia ako NeemAzal alebo chemické postreky ako Mospilan. Strapky sa identifikujú podľa žltých fľakov, strieborných cestičiek a typických drobných žltých lariev na listoch. Účinné sú na ne napríklad postreky NeemAzal, Spintor, Mospilan alebo Karate. Roztočce spôsobujú žltnutie listov a jemné pavučinky. Mušky smútivky sú malé čierne mušky s larvami, ktoré poškodzujú korene.

Nevhodné pH pôdy a nedostatok živín

Nevhodné pH pôdy môže ovplyvniť schopnosť rastliny prijímať živiny. Väčšina izbových rastlín uprednostňuje mierne kyslú pôdu s pH medzi 6,0 až 7,0. Najjednoduchším riešením je vykonať test pH pôdy a podľa potreby ju upraviť. Ak je pH pôdy správne a rastlina stále žltne, môže ísť o nedostatok niektorých živín. Bonsaje rastú v obmedzenom priestore, z ktorého dokážu veľmi rýchlo vyčerpať živiny, preto sú odkázané na ich pravidelný prísun. Interiérové bonsaje treba prihnojovať približne každých 14 dní v období od jari do jesene, cez zimu stačí raz mesačne. Pri exteriérových bonsajoch platí iný postup: v zime sa neprihnojujú. Výber hnojiva záleží na druhu pestovaného bonsaja. Sú totiž hnojivá, ktoré podporujú kvitnutie, iné zasa tvorbu plodov. Rozdeľujú sa na organické a chemické. Organické hnojivá sa od chemických líšia tým, že v pôde nezabíjajú mikroorganizmy, ktoré sú pre rastlinu prínosom. Pri chemických je to opačne - síce dodajú bonsaju potrebné živiny, ale na druhej strane môžu zničiť aj niektoré prospešné mikroorganizmy.

Prirodzený cyklus a staroba listov

Listy rastlín majú prirodzenú životnosť a postupom času tie najstaršie z nich začnú žltnúť a opadávať.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Ako predchádzať opadávaniu listov

  1. Správna zálievka: Polievajte bonsaj pravidelne, ale neprelievajte ho. Pred ďalšou zálievkou nechajte vrchnú vrstvu pôdy preschnúť. Vždy sa uistite, že kvetináč má dostatočné odtokové otvory.
  2. Dostatočné svetlo: Umiestnite bonsaj na miesto s dostatkom rozptýleného svetla. Vyhnite sa priamemu slnečnému žiareniu, ktoré môže spôsobiť spálenie listov.
  3. Pravidelné hnojenie: Hnojte bonsaj pravidelne počas vegetačného obdobia (jar a leto) hnojivom určeným pre bonsaje. V zime hnojenie obmedzte.
  4. Ochrana pred škodcami a chorobami: Pravidelne kontrolujte bonsaj na prítomnosť škodcov a chorôb. V prípade napadnutia použite vhodné prípravky.
  5. Správne pH pôdy: Uistite sa, že pH pôdy je vhodné pre daný druh bonsaja. V prípade potreby upravte pH pôdy.
  6. Pravidelné presádzanie: Presádzajte bonsaj každé 2-3 roky do čerstvého substrátu. Pri presádzaní skráťte korene a odstráňte odumreté časti.
  7. Vhodná teplota a vlhkosť: Udržujte bonsaj v prostredí s vhodnou teplotou a vlhkosťou. Vyhnite sa extrémnym teplotám a prievanu.
  8. Používajte odstátu vodu: Polievanie kazdej rastliny, nielen kvetov, odtecenou studenou vodou je pre rastlinu tepelny sok. Ale odstatie vodovodnej vody pred zalievkou je dolezite aj preto, ze statim vyprchaju z vody rozne plynne latky, ktore rastlinkam "nesedia". Je to hlavne chlor, ktory vdaka chlorovaniu pitnej vody je v nej vzdy.

Ako riešiť opadávanie listov

  1. Identifikujte príčinu: Zistite, čo spôsobuje opadávanie listov. Skontrolujte polievanie, svetlo, škodcov, choroby a pH pôdy.
  2. Upravte podmienky: Upravte podmienky pestovania podľa zistenej príčiny. Zmeňte frekvenciu polievania, premiestnite bonsaj na svetlejšie miesto, ošetrite ho proti škodcom alebo chorobám, upravte pH pôdy alebo ho presaďte do čerstvého substrátu.
  3. Odstráňte poškodené listy: Odstráňte žlté, hnedé alebo inak poškodené listy.
  4. Znížte zálievku a obmedzte rosenie listov: Ak sú fľaky mäkké a vodnaté, znížte zálievku a obmedzte rosenie listov.
  5. Používajte vyvážené hnojivo pre kvitnúce rastliny: Uistite sa, že vaša rastlina dostáva dostatočné prirodzené svetlo alebo použite rastlinné lampy.
  6. Skontrolujte korene: Ak si všimnete, že vaša rastlina má žlté listy, jemne ju vyberte z kvetináča a skontrolujte korene.

Špecifické druhy bonsajov a ich náchylnosť na opadávanie listov

Niektoré druhy bonsajov sú náchylnejšie na opadávanie listov ako iné. Medzi najčastejšie pestované druhy v interiéri patria figovník lesklý (Ficus benjamina) a figovník kaučukový (Ficus elastica).

Figovník lesklý (Ficus benjamina)

Tento druh figovníka je známy hlavne pod skráteným a zľudoveným menom Benjamín. Vyznačuje sa drobnými listami, ktoré sú buď zelené alebo strakaté (panašované). Vo svojej domovine dorastá až do tridsiatich metrov. V interiéroch sa pestuje ako krík, vysoký od 20 cm do 1-2 metrov. Figovník lesklý vyžaduje dostatok jasného a rozptýleného svetla. Umiestniť ho treba tak, aby naň nesvietilo priame slnečné svetlo. Rastliny je dobré zalievať odstátou vodou až po čiastočnom obschnutí substrátu. Silná zálievka a premokrenie substrátu totiž spôsobuje opadávanie listov. V zime fikus zalievame len v nevyhnutnej miere. Fikusom prospieva teplo a vzdušná vlhkosť, v lete milujú rosenie vodou. Na pestovanie v lete je ideálna teplota do 24 ° C, v zime naopak nesmie klesnúť pod 15 ° C. Myslite na to, že rastlina veľmi zle znáša veľké teplotné zmeny a rozdiely. Rastlina nie je náročná na pôdu. Na pestovanie je vhodný ľahký a dobre priepustný rašelinový substrát. Na presádzanie sú vhodné skôr mladé rastliny, najlepšie vždy na jar. Staršie figovníky presádzame len zriedkavo, pretože zle reagujú na zmeny. Rastlinu možno, od jari do jesene, prihnojovať raz za dva týždne tekutým hnojivom na izbové zelené rastliny. Figovník možno rozmnožovať na jar a v lete stonkovými, mäkkými odrezkami, ktoré vďačne pustia korene aj v pohári vody. Ideálna teplota pre odrezkovanie je v rozpätí od 24° C do max. 29° C.

Figovník kaučukový (Ficus elastica)

Figovník kaučukový je charakteristický veľkými, oválnymi, kožovitými a sýto zelenými listami. Aj figovník kaučukový vyžaduje dostatok rozptýleného svetla. Vydrží aj v menej osvetlených miestnostiach, čo však môže spôsobiť jeho nedostatočný rast. Naopak v dobrých podmienkach môže tento fikus narásť 60 až 100 cm. V lete treba figovník zalievať minimálne 2x do týždňa a udržiavať pôdu dostatočne vlhkú. Z zime stačí zalievať obmedziť na raz týždenne, dbajte aby ste ich v tomto období príliš nepreliali. Figovníky milujú vzdušnú vlhkosť, ktorú im možno zabezpečiť jemným striekaním nadzemných častí. Kožovité listy tiež môžete ručne utrieť aj navhlčenou hubkou. Pri pestovaní v lete by teplota nemala presahovať 29° C. V zime by ste mali udržiavať teplotu minimálne 15 stupňov celzia. Tomuto figovníku sa výborne darí v rašelinovej alebo v hlinitej zemine. Je dobré po zakúpení rastlinky namiešať nový substrát, ktorý bude mať vyšší podiel organickej výživnej hmoty. Na zloženie zeminy však nie sú fikusy náročné, postačí ak si zakúpite hotovú namiešanú zmes pre izbové rastliny. V lete môžete do vody pridať každé 2 týždne tekuté hnojivo. Fikus možno presádzať v prípade ak voda presakuje zhora dole, čo je znakom vyčerpanosti pôdy, alebo vtedy aj je rastlina veľká a má vysoko ťažisko. Ak chcete figovník rozmnožiť odpočítajte 2 až 3 listy zhora a na kmeni spravte hladký rez. Z vrcholového odrezku vypestujete novú rastlinku. Ak sa figovníku v byte nedarí, väčšinou za tým stojí nesprávna starostlivosť. Figovníky ohrozujú najmä strapky, roztoče, puklice, vošky a škodlivé huby, na ktoré môžeme použiť bežné chemické prostriedky.

Predchádzanie presadením

Každý strom, ktorý nebol presádzaný pred kúpou vždy po kúpe presádzam hneď ako sa dá. Pri interiérovkách to je kedykoľvek, pri exteriérovkách treba počkať na jar, prípadne na leto, kedy sa dajú presádzať ihličnaté stromy. Presádzam do substrátu, ktorý mám otestovaný a viem ako sa v ňom strom bude správať čo sa týka "pitného režimu". Veľmi často sú zakúpené stromy pôvodom z Číny. Odtiaľ cestujú v tmavých kontajneroch do Európy kľudne aj mesiac. Sú preto v substráte, ktorý udrží veľa vody. Najčastejšou zložkou je kokosové vlákno. Takéto stromčeky vydržia bez poliatia týždeň až dva.

Prehnaná starostlivosť a premokrenie

Prehnaná starostlivosť je synonymom zlého polievania. Ako už bolo spomínané v predchádzajúcej časti, polievať treba podľa potreby a nie pravidelne. Samozrejme, istá pravidelnosť sa dá nájsť. Tak ako preschnutie, aj premokrenie spôsobuje odumieranie koreňov. Keď nie sú korene, nie sú ani živiny a voda. Málokto si uvedomuje, že rastliny sú korene, ktoré nevidíme. Ako už bolo napísané vyššie, bez koreňov strom optimalizuje a začne zhadzovať listy. Treba mu pomôcť. Netreba na to elixíry alebo iné špeciálne "zachraňovače" či hnojivá. Najviac mu pomôžeme úpravou prostredia, čiže prestať polievať. Je dôležité dodať, že v stave ako na obrázku už stromčeku nepomôže ani presadenie.

Bonsaj ako štýl pestovania, nie druh rastliny

Bonsaj je štýl pestovania rastlín, nie „druh rastliny“, ako si niektorí pestovatelia často mylne myslia. Môžeme ho spraviť z obrovského množstva druhov rastlín. Pestovatelia bonsajov, ktorí sa vyznačujú špecializáciou a značnou odbornosťou, sú veľmi špecifickou skupinou medzi pestovateľmi rastlín. Bonsaj je malý preto lebo má málo zeminy okolo koreňov. Tie nemajú dostatočnú výživu a tak stromček zakrpatie a nerastie do výšky. Ale málo zeme rýchlo uschne a tak polievanie je nutnosť, aby korene stročeka nevyschli.

tags: #bonsaje #starostlivost #opadavanie #listov #príčiny