
Vlastníctvo nehnuteľnosti so sebou prináša nielen práva, ale aj povinnosti. Jednou z komplikovanejších situácií nastáva, keď vlastník potrebuje prístup na svoj pozemok cez cudzí pozemok. Tento článok podrobne rozoberá podmienky a možnosti riešenia prístupu na súkromný pozemok, pričom zohľadňuje rôzne právne aspekty a praktické situácie, ktoré môžu nastať.
Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak potrebujete vstúpiť na susedný pozemok za účelom údržby alebo obhospodárovania vlastnej parcely, sused vám to musí umožniť. Toto zahŕňa aj pobyt na ňom potrebný na vykonanie týchto činností, ako napríklad pokosenie trávy. Dôležité je, že túto možnosť máte len vtedy, ak nemáte inú možnosť, ako sa k svojmu pozemku dostať a vykonať potrebné práce bez toho, aby ste museli využiť susedný pozemok. Ak by obmedzenie suseda dosahovalo úroveň zaťaženia vecným bremenom, ktoré je možné zriadiť len za náhradu, súd nemusí žalobe vyhovieť.
Ak potrebujete svoju nehnuteľnosť využívať aj nad rámec nevyhnutnej údržby a obhospodárovania a prístup k nej vedie len cez cudzí pozemok, môžete naraziť na problém. Zákon umožňuje uplatniť nárok na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok. Tento nárok si však môže uplatniť len vlastník stavby, nie vlastník pozemku. Ak sa so susedom neviete dohodnúť na povolení cesty, môžete sa obrátiť na súd.
Obmedzenie vlastníckeho práva suseda, spočívajúce v nutnosti znášať prechod a prejazd cez jeho pozemok, musí byť finančne kompenzované. Výšku náhrady ovplyvňujú viaceré faktory, ako napríklad obvyklá cena zaťaženého pozemku, okolnosti, za ktorých stavba zostala bez prístupu k verejnej komunikácii, a negatívne dopady, ktoré bude mať povolenie cesty na suseda.
Súd nárok na zriadenie vecného bremena neumožní, ak máte zabezpečený prístup k vašej nehnuteľnosti inými spôsobmi, alebo ak máte zabezpečený prístup z verejnej komunikácie, ale problémom je, že občas nebýva zjazdná alebo je prístup sťažený kvôli jej opraviteľnej vade. Skutočnosť, že vecné bremeno by pre vás bolo pohodlnejšie alebo výhodnejšie, nie je podstatná.
Prečítajte si tiež: Vecné bremeno: Sprievodca
K žalobe o zriadenie vecného bremena by ste mali priložiť geometrický plán, v ktorom bude zakreslená časť pozemku, cez ktorú prechod či prejazd navrhujete. Návrh trasy by mal čo najmenej zasahovať do súkromia suseda a zároveň ho čo najmenej obmedzovať v užívaní jeho pozemku. Ak má mať právo cesty povahu vecného bremena, nestačí zmluvu len spísať, ale je potrebný aj vklad do katastra nehnuteľností.
Ak nesúhlasíte so znením zmluvy o súkromnej ceste, nepodpisujte ju. Navrhnite ostatným účastníkom zmluvného vzťahu podmienky, za ktorých takúto zmluvu podpíšete. Nie je podmienkou vydania stavebného povolenia to, aby ste ako stavebník boli vlastníkom prístupovej cesty k pozemku, na ktorom sa má realizovať stavba.
Riešenie prístupu na váš pozemok v čase realizácie stavby je dané v ust. §§ 66 a 135 stav. poriadku. Stavebný úrad v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí okrem iných aj podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135 stav. zákona. Odporúčame vám v tejto situácii kontaktovať stav. úrad a poukázať na možnosť riešenia prístupu na pozemok určeného na výstavbu podľa ust. § 135 stav. zákona.
Po ukončení výstavby, ak sa nedohodnete so spoluvlastníkmi prístupovej cesty mimosúdne, v súlade s ust. § 151o/ ods. 3 Obč. zákonníka, môžete sa obrátiť na súd. Ak by vám spoluvlastníci prístupovej cesty bránili v jej používaní na prístup k vašej nehnuteľnosti, potom možnosťou je obrátiť sa na súd v súlade s ust. § 151o ods. 2. Ďalšou možnosťou je dohodnúť sa s podielovými spoluvlastníkmi na odpredaji časti prístupovej cesty podľa dohodnutého pomeru, ktorý by fakticky zodpovedal pomeru veľkosti vášho pozemku k ostatným pozemkom vo vzťahu k prístupovej ceste, prípadne od podiel. spoluvlastníka odkúpiť jeho podiel.
Ak by malo dôjsť k zmene účelu využitia dotknutého pozemku, o tejto zmene by ste sa museli dohodnúť so spoluvlastníkmi. Ak cesta slúži aj pre ostatných vlastníkov priľahlých nehnuteľností, je potrebné vec preskúmať aj v týchto súvislostiach. Ak by došlo k zrušeniu cesty a zrušeniu podiel. spoluvlastníctva, platí aj ust. zákona. Cestou súdu, v prípade, že by ste sa nedohodli, mohlo by dôjsť k zriadeniu vecného bremena - právo prechodu a prejazdu k vášmu domu cez susedov pozemok.
Prečítajte si tiež: Postup pri zápise vecného bremena
V prípade, že chcete meniť zmluvu, ktorú podpísali všetky zmluvné strany, tak je to možné dodatkom k zmluve, ktorý však tiež musia podpísať všetky zmluvné strany. Predmetom dedičstva je všetko, čo v čase smrti poručiteľa bolo v jeho vlastníctve, t.j. aj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti poručiteľa zapísaný na liste vlastníctva.
Ak je jediný prístup k domu cez súkromné pozemky a neexistuje vecné bremeno, existuje zákonný spôsob zriadenia vecného bremena súdom. Ide o tzv. nevyhnutnú cestu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Toto právo má však prísne podmienky:
Vlastník domu podáva na príslušný okresný súd žalobu o zriadenie vecného bremena - práva cesty podľa § 151o ods. 3 OZ. V žalobe musí opísať situáciu, preukázať vyššie uvedené podmienky a navrhnúť konkrétnu trasu cesty cez susedný pozemok. Súd obvykle prizve znalca (geodeta), aby navrhol optimálne umiestnenie a rozsah vecného bremena. Ak sú splnené podmienky nevyhnutnej cesty, súd rozsudkom zriadi vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, opíše jeho rozsah a stanoví povinnosť navrhovateľa zaplatiť náhradu vlastníkovi zaťaženého pozemku.
V praxi často vzniká otázka, či dlhodobo využívaná cesta cez súkromný pozemok nie je už verejnou komunikáciou. Slovenské právo pozná kategóriu verejne prístupnej účelovej komunikácie. Ak určitá cesta na súkromnom pozemku slúži verejnosti alebo aspoň širšiemu okruhu užívateľov na prístup a vlastník pozemku ju dlhodobo umožňoval využívať bez obmedzenia, môže taká komunikácia nadobudnúť charakter verejnej účelovej cesty.
Pre posúdenie, či konkrétny chodník alebo príjazd je verejnou účelovou komunikáciou, sú rozhodujúce fakty:
Prečítajte si tiež: Dôsledky obráteného dôkazného bremena
Ak áno, môže mať štatút cesty, ktorá síce nie je v správe obce, ale právne je komunikáciou s všeobecným užívaním. Vlastník takého pozemku nemôže svojvoľne uzavrieť alebo zatarasiť cestu tak, aby znemožnil prístup iným, pokiaľ táto cesta slúži ako jediný prístup k nehnuteľnostiam.
V takom prípade má cesta de facto verejnoprávnu ochranu: obec ani vlastník nesmú svojvoľne cestu zrušiť alebo zneprístupniť bez náhrady iného prístupu. Pokiaľ by sa sused pokúsil zablokovať takúto verejne prístupnú cestu, dotknuté osoby sa môžu obrátiť na cestný správny orgán (obec alebo okresný úrad, odbor dopravy) so žiadosťou o prešetrenie. Neoprávnené zatarasenie verejnej cesty môže byť priestupkom.
Máte dve paralelné možnosti, ako zabezpečiť oficiálny prístup:
Tieto prístupy sa nevylučujú - môžete súbežne napr. iniciovať konanie o zriadení vecného bremena a zároveň argumentovať existenciou verejnej účelovej komunikácie.
Povinnosť obce aktívne vyriešiť problém prístupovej cesty, ktorá nie je oficiálne evidovaná, ale dlhodobo sa využíva, nie je výslovne stanovená. Prístupová cesta k súkromnej nehnuteľnosti je primárne vecou vlastníckych vzťahov medzi súkromnými osobami.
Podľa stavebných predpisov každá nová stavba musí mať zabezpečený prístup z cesty, miestnej komunikácie alebo aspoň z verejne prístupnej účelovej komunikácie. Stavebný úrad pri kolaudácii overuje, či je prístup vyriešený. Ak nie je, nemal by stavbu povoliť alebo by mal vyžadovať napr. zriadenie vecného bremena.
Obec je cestným správnym orgánom pre miestne a účelové cesty na svojom území. Ak je táto prístupová cesta fakticky využívaná verejnosťou, obec môže posúdiť, či ju nezaradí do siete miestnych komunikácií. To by znamenalo odkúpenie alebo vyvlastnenie pozemku pod cestou a zriadenie oficiálnej obecnej cesty. Obec však spravidla k vyvlastneniu pristupuje len vo vyššom verejnom záujme (napr. prístup k viacerým domom alebo celým obývaným lokalitám).
Ak cesta spĺňa znaky verejnej účelovej komunikácie, obec by mala dbať, aby zostala priechodná. Obec síce nemá povinnosť automaticky legalizovať každú vyšliapanú cestičku, ale pokiaľ ide o etablovanú prístupovú cestu k obydliam, môže vyvinúť aktivitu. Napríklad môže s vlastníkom rokovať o odkúpení alebo zriadení nájmu/predkupného práva na pozemok pod cestou. Tiež môže formálne označiť cestu za verejne prístupnú účelovú komunikáciu na základe súhlasu vlastníka.
Ak by hrozilo, že obyvatelia domu nebudú mať žiadny prístup, obec zo zásady musí zabezpečiť, aby sa k nim dostali záchranné zložky, smetiari a pod. V skratke, obec má záujem a čiastočne aj právnu povinnosť dohliadať na dostupnosť komunikácií, ale pri už postavených domoch bez prístupu nemá priamu zákonnú povinnosť vyriešiť to na svoje náklady. Očakáva sa skôr spolupráca súkromných strán. Obec môže pôsobiť ako mediátor - napríklad zvolať stretnutie so susedom, navrhnúť kompromis.
Ak sused používa roh vášho pozemku ako prejazd na svoj pozemok bez existencie vecného bremena, nemáte povinnosť ho naďalej umožňovať. Podľa § 127 Občianskeho zákonníka, vlastník nehnuteľnosti je povinný zdržať sa konaní, ktoré by obťažovali nadmieru iného vlastníka. Preto by bolo vhodné obrátiť sa aj na miestny stavebný úrad, aby ste získali jednoznačné písomné stanovisko k tejto otázke. Odporúča sa tiež skúsiť sa dohodnúť so susedom o tom, že k postaveniu plotu máte právo aj bez akéhokoľvek udelenia práv na prejazd vašim pozemkom. Ak by s dohodou nesúhlasil, nájdite si právneho zástupcu, ktorý vám pomôže tento spor vyriešiť súdnou alebo mimosúdnou cestou.
Užívanie pozemku, či už na poľnohospodárske účely, na bývanie alebo na iný účel, samo o sebe nezakladá vlastníctvo tohto pozemku, a to ani v prípade, ak tento pozemok užívate aj po viacero generácií. Ak nie ste v katastri zapísaný ako vlastník pozemku, prípadne ako spoluvlastník pozemku, užívate cudzí majetok.
Ak je vlastníkom cudzia osoba, môžete túto osobu osloviť a pokúsiť sa dohodnúť na usporiadaní vlastníckych práv. Ak sa na usporiadaní vlastníckych práv nedohodnete, môžete sa teoreticky domáhať určenia vlastníckeho práva k danému pozemku prostredníctvom súdu. Ak je ako vlastník pozemku evidovaný nejaký váš predok, je možné požiadať o dodatočné prededenie novoobjaveného majetku.
Je dôležité posúdiť, či bola kúpna zmluva uzatvorená platne, či má teda všetky zákonné náležitosti. Ak zmluvu nie je možné považovať za platnú, tak vlastnícke právo na základe takejto zmluvy vzniknúť nemôže. Zmluva, ktorou sa prevádzajú nehnuteľnosti, musí mať písomnú formu. Ak bola kúpna zmluva uzatvorená ústne, tak takáto zmluva bez ďalšieho v podstate nemôže mať žiadne účinky, keďže nie je dodržaná predpísaná písomná forma zmluvy na prevod nehnuteľnosti.
Ak bola kúpna zmluva uzatvorená ústne už dávnejšie a od tejto doby užívam pozemok ako vlastný bez prerušenia viac ako 10 rokov, je možné sa domáhať napr. vydržania takéhoto pozemku. Ak užívam pozemok bez akejkoľvek zmluvy so skutočným vlastníkom, a viem, že pozemok nepatrí mne, nemôžem tento pozemok nadobudnúť do vlastníctva napr. vydržaním.
Môže sa stať, že prarodič postavil napr. chatku niekde v záhradkárskej osade na pozemku, ktorý mu nepatril. V tej dobe mohol mať napr. ústne povolenie majiteľa pozemku avšak vlastnícke právo k pozemku sa nijako neriešilo ani v nasledujúcom období. V takom prípade máte možnosť komunikovať a dohodnúť sa s vlastníkom pozemku na odpredaji pozemku pod chatkou. Ak vlastník pozemku pozemok predať nechce, tak máte ešte možnosť obrátiť sa na súd s návrhom na zriadení tzv. vecného bremena k časti pozemku, na ktorom chatka stojí.
Pri spoločnostiach, ktoré zasielajú listy s návrhom na odkúpenie ich podielov k pozemkom, treba byť obzvlášť opatrný a pred podpisom akejkoľvek zmluvy si treba najskôr naozaj overiť o aké pozemky ide a či ponúkaná cena je primeraná. Prísť sa poradiť je vždy lepšie pred podpisom akejkoľvek zmluvy. Po podpise to už môže byť neskoro.