Brezno: História a súčasnosť Synagógy a iných významných pamiatok

Mesto Brezno, nachádzajúce sa v malebnom údolí horného toku rieky Hron na strednom Slovensku, je známe svojou bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Historické jadro mesta bolo vyhlásené za pamiatkovú zónu, ktorá láka množstvo turistov zaujímavými objektmi. Medzi tieto pozoruhodné pamiatky patria sakrálne stavby, ako napríklad piaristický kláštor, kostoly a v neposlednom rade aj synagóga, ktorá prešla kompletnou rekonštrukciou v roku 2015. Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť synagógy v Brezne, ako aj na ďalšie významné sakrálne a kultúrne pamiatky v meste.

Sakrálne pamiatky Brezna

Brezno sa môže pochváliť viacerými sakrálnymi pamiatkami, ktoré svedčia o jeho bohatej minulosti a duchovnom živote. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Kostol Povýšenia Svätého Kríža - Kaplnka Svätého Kríža: Pôvodne jednoloďový kostol z roku 1517, z ktorého sa po požiari zachovala len kaplnka.
• Rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie: Neskorobarokový kostol postavený v rokoch 1781-1785.
• Evanjelický kostol: Postavený po vydaní tolerančného patentu Jozefom II.
• Synagóga: Sakrálna pamiatka židovskej komunity, ktorá bola kompletne zrekonštruovaná v roku 2015.
• Piaristický kláštor: Stavba, ktorá sa začala v roku 1694 a bola dokončená v roku 1713.

Piaristický kláštor: Miesto duchovného a kultúrneho rozvoja

Výstavba piaristického kláštora v Brezne sa začala v roku 1694 a bola dokončená v roku 1713. Ide o dvojpodlažnú budovu s excentricky umiestnenou kaplnkou. Kláštor má nepravidelný štít priečelia, za ktorým sa nachádza baroková strešná vežička. Neskoršie úpravy dali stavbe klasicistický ráz.

V kaplnke bývalého kláštora sa dnes nachádza najstarší oltárny obraz v Brezne - tabuľová maľba sv. Barbory z neskorogotického krídlového oltára kostola Na bráničke, pochádzajúca z konca 15. storočia. Okrem toho je tu umiestnená aj najstaršia hnuteľná pamiatka mesta Brezna - plastika Madony s dieťaťom, polychrómovaná drevorezba z konca 15. storočia, umiestnená na neogotickom oltári. Kostolík (kaplnka) pôvodne slúžil ako domáca kaplnka piaristov a pre školskú mládež. V roku 1906 kostolík dostal gotický drevený oltár s novými bočnými sochami - archanjela Michala a svätého Jána Nepomuckého. Do stredu oltára bola umiestnená socha Madony s dieťaťom. Socha Madony s dieťaťom znázorňuje Pannu Máriu s Ježiškom. Bola zachránená pri požiari v roku 1517 a patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie pamiatky mesta.

Zakladateľom rehole piaristov bol sv. Jozef Kalazanský. Piaristi vychovali slovenskému národu významné osobnosti, ako napr. biskupov: J. Vojtaššák, M. Bubnič, K. Kmeťko; kňazov - národovcov: A. Hlinka, Dr. J. Tiso; spisovateľov: J. Nižňanský; maliarov: F. Belopotocký, Ľ.

Prečítajte si tiež: Výhody obedov pre dôchodcov

Príchodom piaristov do Podolínca v roku 1642 sa na Slovensko dostala rehoľa, ktorá najmä v 18. a 19. storočí významne prispela k duchovnému, kultúrnemu, ale aj technickému rozvoju v celej Európe. Celkovo riadili piaristi na Slovensku 11 gymnázií a krátky čas aj Collegium oeconomicum v Senci. Mnohí z nich prednášali na univerzitách a v kňazských seminároch.

Po príchode piaristov do Podolínca v roku 1642 patril kláštor nemeckej provincii. Prvým provinciálom sa stal rímsky rodák a priamy spolupracovník sv. Jozefa Kalazanského Ján Dominik Franko, ktorý priviedol piaristov zo Stážnice do Podolínca. Postupne boli založené ďalšie domy: Prievidza (1666), Brezno (1673), Svätý Jur (1685), Nitra (1701), Krupina (1720).

Rehoľa sa prudko rozvíjala a preto sa viceprovincia zmenila na samostatnú provinciu, stalo sa tak v roku 1721. Vďaka početnému dorastu bolo možné otvárať ďalšie kolégiá na Slovensku a to v mestách Ružomberok, Sabinov, Senec, Trenčín, Banská Štiavnica.

Po roku 1864 rastie počet gymnázií na osem a posledné obnovuje svoju činnosť gymnázium v Podolínci v roku 1867. V roku 1930 prišlo k rozdeleniu bývalej Uhorskej provincie. Slovenská provincia bola kanonicky zriadená 9. júla 1930. Prvým provinciálom sa stal páter A. Czerhelyi. V roku 1934 vedenie prešlo do rúk pátra J. Braneckého.

V roku 1950 boli rehoľníci internovaní, väčšinou vo Svätom Beňadiku. V 50-tych rokoch aj piaristov stihol osud všetkých reholí. Boli odvlečení do koncentračných táborov a kláštory boli zatvorené. Zásluhou pátra Horvátika však rehoľa nevymerela.

Prečítajte si tiež: Význam Sociálneho Taxíka v Brezne

V súčasnosti sú na Slovensku štyri kláštory, a to v Nitre, Prievidzi, Trenčíne a vo Svätom Jure. V Nitre je Piaristické gymnázium sv. Jozefa Kalazanského spolu s provincialátom a študentátom. V Prievidzi je Základná škola Františka Hanáka a v Trenčíne je Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého. Pri zriaďovaní týchto škôl bol provinciálom P. J. Horvátik Sch.P., neskôr ho vystriedal P. E. Švec Sch.P. a v súčasnosti je provinciálom P. J.

História a súčasnosť synagógy v Brezne

Brezno bolo významným mestom banskej oblasti, a preto mali Židia zakázané sa v ňom usadiť až do roku 1859, kedy bol tento zákaz zrušený. V roku 1869 malo Brezno 32 židovských obyvateľov a ich počet postupne narastal, takže v roku 1900 žilo v meste 172 Židov. V tom čase sa rozhodlo o výstavbe synagógy. Miestna komunita patrila k neologickému smeru.

Vzhľadom na relatívne malý počet členov, nemala židovská obec v Brezne spočiatku vlastného rabína a tak využívala služby rabínov z okolitých miest, ako Tvrdošín, Rimavská Sobota a Banská Bystrica. Vlastný rabinát mala obec zriadený v 20. rokoch 20. storočia. Pred tragickými udalosťami 2. svetovej vojny žilo v Brezne viac než 200 židovských obyvateľov, zatiaľ čo v roku 1948 už iba 48. V súčasnosti už v meste nie je aktívna židovská komunita.

Základný kameň tejto jedinej židovskej sakrálnej pamiatky v regióne bol slávnostne položený v roku 1901. Projekt a výstavbu realizoval banskobystrický staviteľ Alojz Payerberger. Situovanie stavby do bočnej ulice sa dá vysvetliť tým, že v blízkosti katolíckej stavby v tom čase nesmela byť postavená žiadna iná stavba, ktorá by ju prevyšovala výškou alebo významom.

Synagóga je charakteristická elegantnou oktogonálnou vežou s cibuľovitým ukončením, ktorou miestna komunita demonštrovala príslušnosť k neologickému hnutiu. Interiér synagógy je riešený podľa tradičných noriem. Schodisko na ženskú galériu nesenú liatinovými stĺpmi sa nachádza v západnej časti a trojosová dispozícia vstupného priečelia plynule prechádza do trojlodia hlavnej modlitebne. Pôvodný svätostánok sa nachádza vo východnej apside. V roku 1902 bola synagóga vysvätená.

Prečítajte si tiež: Správa daní pre živnostníkov v Brezne

Po deportácii Židov z mesta v roku 1942, prestala slúžiť svojmu účelu a neskôr tam zriadili sklad obilia. V roku 1972 bola budova zapísaná do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok.

V roku 2015 prebehla v synagóge kompletná rekonštrukcia. Interiér i exteriér tejto jedinej sakrálnej židovskej stavby v našom regióne sa za niekoľko mesiacov zmenil na nepoznanie. Celková cena za rekonštrukciu bola 1 060 012,13€, pričom 85 % z tejto sumy tvoril príspevok z Európskeho fondu sociálneho rozvoja, 10 % bol príspevok zo štátneho rozpočtu a zvyšných 5 % predstavovali vlastné zdroje mesta.

Z pohľadu návštevníkov je zrejme najväčšou novinkou sprístupnená kupola budovy, kam sa dostanú po zaujímavých presklených schodoch. V týchto nových priestoroch veže pod kupolou je umiestnená stála expozícia venovaná histórii synagógy a životu židovskej komunity.

Zrekonštruovaná synagóga už neplní primárne náboženskú úlohu, no jej prínos v kultúrnej či spoločenskej oblasti je nespochybniteľný.

Miestny židovský cintorín sa nachádza v najvyššie položenej časti mestského cintorína. Rozprestiera sa na malebnom terasovitom úbočí nad mestom. Sú tam aj výtvarne hodnotné náhrobníky s komplexnou symbolikou miestneho spoločenstva. Nápisy sú prevažne v nemčine a hebrejčine, ale nájdu sa aj maďarské a slovenské.

Kostol Povýšenia Svätého Kríža - Kaplnka Svätého Kríža

Bol v poradí druhým postaveným kostolom v Brezne. Keď v roku 1517 pri veľkom požiari zhorel prvý drevený kostol, ktorý bol postavený na námestí, obyvatelia Brezna si čoskoro postavili nový svätostánok na severovýchodnej strane mesta, pod Dúbravkou - na "Bráničke". Bol postavený v rokoch 1517-1519 ako jednoloďový kostol s polygonálne ukončenou svätyňou. Zo severnej strany k nej bola pristavaná sakristia, sprístupnená lomeným neskorogotickým portálom. Na východnom štrbinovom okne sa zachovala pôvodná kovaná mreža. V roku 1746 dali piaristi pod svätyňou vymurovať kryptu, do ktorej pochovávali členov piaristického rádu. Krypta je zaplnená a už dávno zatvorená. Na železných dverách krypty je nápis: "Bud' že jsme živí, buď že umírame. Paně sme!"

Koncom 18. storočia, popri sociálnych ťažkostiach zavinených vojnovými udalosťami, Brezňanov ničili aj živelné pohromy a časté požiare. Najpamätnejší zúril 9. apríla 1779. Zhorelo 113 domov a aj kostol na "Bráničke", ktorého loď mala drevenú povalu. Táto sa s celou loďou zrútila, zanechajúc len stopy základov. Zhoreli tri oltáre, štyri zvony a cirkevné veci. Po požiari už kostol neobnovili, ale zbúrali múry lode a svätyňu vo víťaznom oblúku zamurovali. 30. mája 1783 rektor piaristického kláštora oznámil, že banskobystrický biskup nesúhlasí so zbúraním svätyne zhoreného kostola, ale žiada, aby bola premenená na kaplnku. Z kostola teda ostala len kaplnka sv.

Rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie

V roku 1780 magistrát mesta rozhodol o vybudovaní nového kostola, nakoľko predchádzajúci bol zničený pri požiari. Kostol bol postavený z príspevku mesta, občanov a miest horného Uhorska. Jednoloďová budova s neskorobarokovými prvkami bola postavená v rokoch 1781 - 1785 podľa staviteľa Petra Grosmanna. V rokoch 1792 - 1793 bola pristavená veža. Kostol má jednoloďový pôdorys a interiér v barokovom poňatí s nikami a prehýbanými stenami. Južná fasáda s predstavanou vežou má vo vstupnom portáli pôvodné kované dvere. V interiéri sa zachoval pôvodný neskorobarokový mobiliár. Hlavný oltár vyhotovil rezbár Andrej Marušiak za 37 zlatých a tabernákulum za 60 zlatých. Oltár a tabernákulum maľoval a pozlátil Václav Zettler za 150 zlatých. Obraz nad hlavným oltárom maľoval viedenský akademický maliar Jozef Fischer. Večnú lampu a šesť svietnikov na hlavný oltár vyhotovil zlatník Samo Vozáry. Kazateľnicu zhotovil v roku 1787 rezbár Anton Seratovič. Organ s 20 mutáciami dodal v roku 1787 Ján Pažický, známy staviteľ organov z Rajca. Za I. svetovej vojny z tohto organu bolí zobraté píšťale vo váhe 100 kg na strelivo. Vnútro kostola ozdobil akademický maliar Andor Dutits šiestimi maľbami v al secco štýle. Vo svätyni je obraz svätého Štefana, prvého kráľa v Uhorsku a svätého Ladislava. V lodi je obraz Narodenia Pána - obraz pokoja, radosti a obraz Golgoty. Pri vchode naľavo je obraz kráľa Ľudovíta Veľkého, povyšujúceho osadu Brezna do radu miest, dávajúc mu právo voliť si richtára a kňaza.

Evanjelický kostol

V roku 1781 požiadali občania mesta magistrát a neskôr cisára o povolenie verejných evanjelických bohoslužieb. V roku 1783 povolenie získali a zároveň požiadali o povolenie na výstavbu drevenej modlitebne. 319 evanjelických rodín uskutočnilo zbierku na dôkaz solventnosti vydržiavať farára a učiteľa. 14.3.1785 získali povolenie na stavbu kostola. Tento kostol patrí medzi prvé kostoly na Slovensku, ktoré sa začali stavať po vydaní tolerančného patentu Jozefom II., ktorý povolil výstavbu protestantských chrámov mimo hlavných ulíc, bez veže a presbytéria. Základný kameň bol položený 4.júna 1785. V tom čase bol v Brezne farárom Ján Kuzmány. V roku 1787 bol kostol vysvätený. V roku 1841 kostol a starú faru poškodil požiar. Za účinkovania Jána Chalupku bol kostol obnovený a zväčšený, postavená empora, kazateľnica a nový oltár. Oltár so stĺpovou architektúrou pochádza z roku 1865, oltárny obraz Krista na Hore Olivetskej vyhotovil levočský maliar Zapletal. V roku 1866 bola osadená kazateľnica, v jej blízkosti kamenná krstiteľnica s medeným tepaným vekom. V roku 1883 kostol opäť vyhorel aj spolu s farou a farskými budovami. Pri príležitosti 100. výročia založenia kostola bol v roku 1887 zakúpený nový trojmanuálový organ so 42 registrami od firmy Rieger z Krnova, ktorý je druhým najväčším organom z evanjelických kostolov na Slovensku. V roku 1906 bola k východnej strane kostola pristavaná veža. V roku 1925 bola plytká sedlová strecha kostola prerobená na manzardovú, pokrytú medeným plechom. Interiérovú výmaľbu v pastelových tónoch tvoria široké monochrómne pásy, lemujúce jednotlivé polia klenieb. V nábehoch klenieb nad festónmi sú kresťanské symboly - alfa a omega na otvorenej knihe, kríž s kotvou, tŕňová koruna s krížom, kalich a biblia. Na južnom prístennom pilieri je obraz Ukrižovaný, olejomaľba na plátne od Jakuba Stundera zo začiatku 19.

Ďalšie pamiatky a zaujímavosti Brezna

Okrem sakrálnych pamiatok ponúka Brezno aj ďalšie zaujímavosti, ktoré stoja za návštevu:

• Mestská veža: Klasicistická stavba z roku 1830, ktorá v minulosti slúžila ako strážna veža a zvonica.
• Bývalá radnica: Renesančná stavba z roku 1589, obnovená v roku 1770 a prestavaná po požiari v roku 1779.
• Námestie M. R. Štefánika: Obdĺžnikové námestie, ktoré patrí medzi ojedinelé na Slovensku.
• Mestský park: Historický park, ktorý sa začal budovať v roku 1884.
• Zvyšky mestského opevnenia: Zachované na SZ strane historického jadra mesta.

Kultúrny a spoločenský život v Brezne

Brezno je nielen mestom s bohatou históriou a pamiatkami, ale aj centrom kultúrneho a spoločenského života. Mesto každoročne usporadúva mnohé podujatia, medzi ktoré patria Dni mesta Brezno, Breznianske kultúrne leto a Bomburove slávnosti. V meste pôsobí Horehronské múzeum, ktoré ponúka expozície zamerané na históriu a kultúru regiónu.

tags: #brezno #synagoga #história #a #súčasnosť