Bytie Srdca, Starostlivosť a Definícia: Komplexný Pohľad

Srdce, symbol života, lásky a odvahy. Orgán, ktorý neúnavne pracuje, aby udržal naše telo v chode. Ale čo to vlastne znamená, keď hovoríme o "bytí srdca", "starostlivosti o srdce" a aká je definícia srdca v kontexte zdravia a emócií? Tento článok sa pokúsi preskúmať tieto otázky komplexne, od medicínskeho hľadiska až po emocionálne a sociálne aspekty.

Srdce ako Centrum Bytia a Emócií

V bežnej reči používame množstvo metafor spojených so srdcom, ktoré odrážajú naše emocionálne prežívanie. Srdce môže byť zlomené, odvážne, chladné, horúce, ťažké alebo zranené. Tieto prívlastky poukazujú na hlboké prepojenie medzi srdcom a našimi emóciami. Starovekí Gréci dokonca považovali srdce za centrum bytia.

Srdce z Pohľadu Modernej Medicíny

Dnes už vieme, že hlavným riadiacim orgánom v našom tele je mozog. Napriek tomu srdce zostáva životne dôležitým orgánom, ktorý zabezpečuje obeh krvi a tým aj prísun kyslíka a živín do celého tela. Moderná medicína zaznamenala obrovský pokrok v diagnostike a liečbe srdcových ochorení, no napriek tomu zostávajú ochorenia srdca a obehového systému jednou z hlavných príčin úmrtí na Slovensku aj vo svete.

Chronické Neinfekčné Ochorenia Srdca

Zhruba od polovice 20. storočia sa prudko rozšírili chronické neinfekčné ochorenia, najmä ochorenia srdca a obehového systému - ischemická choroba srdca, hypertenzia, infarkt myokardu, mozgová porážka. Ich zákernosť spočíva v tom, že nepoznáme ich presnú príčinu. Ochorenia prebiehajú často celé roky skryto, bez bolesti či viditeľných prejavov.

Každý tretí Slovák trpí na niektoré ochorenie srdca alebo obehového systému. Úmrtia na spomínané ochorenia tvoria viac ako 50 % zo všetkých úmrtí na Slovensku. Podobná je situácia v Európe. Vo svete zomiera v dôsledku daných ochorení cca 15 miliónov ľudí ročne, pričom existuje predpoklad nárastu. Pred tridsiatimi rokmi bolo bežné, že uvedené ochorenia postihovali najmä ľudí po šesťdesiatke. Dnes sa v rizikovej skupine ocitajú už aj štyridsiatnici.

Prečítajte si tiež: Diabetici a Zdravie Srdca

Rizikové Faktory a Multifaktoriálna Podmienenosť

Aj napriek mimoriadnemu úsiliu odborníkov sa dodnes nepodarilo nájsť jednu centrálnu príčinu ochorení srdca a obehového systému. Predpokladá sa, že ich vznik zapríčiňuje viacero faktorov biologickej, psychickej či sociálnej povahy. Hovoríme o ich multifaktoriálnej podmienenosti. Namiesto pojmu príčina sa používa pojem rizikový faktor. Pri srdcovo-cievnych ochoreniach dodnes venovali odborníci pozornosť približne 300 rizikovým faktorom. Ich charakteristikou je synergické pôsobenie, čo znamená, že ich účinok sa zosilňuje, čím viac sa kumulujú.

Stres ako Rizikový Faktor

Často skloňovaným slovom vo vzťahu k srdcovo-cievnym ochoreniam, ale aj k bežnému životu je stres. Rozumieme ním vnútorný stav človeka, ktorý sa ocitá v ohrození, a pritom sa domnieva, že jeho možnosti na zvládnutie danej situácie nie sú dostatočné. Ide o nervovo-hormonálnu reakciu. Stres sa stal každodennou súčasťou života. Je rizikovým faktorom pri vzniku a priebehu takmer všetkých ochorení. Jeho negatívne dôsledky sa prejavujú na činnosti imunitného systému.

Výskumy ukazujú, že výskyt stresu v zamestnaní môže ovplyvňovať vznik ischemickej choroby srdca. Každý druhý Slovák pociťuje silný stres v práci (neistota v zamestnaní, práca v noci, nevhodné prostredie, vysoké nároky, práca pod tlakom, dlhá pracovná doba…) Najmä muži prežívajúci stres v práci sú ohrozenou skupinou populácie, náchylnou ku vzniku ischemickej choroby srdca. Ženy pociťujú stres najmä v súvislosti s rodinným životom. Na Slovensku je až jedna tretina žien vystavená riziku vzniku spomínaného ochorenia práve z dôvodu prežívania stresu v rodine.

Osobnosť D Typu a Emocionálne Faktory

Riziko chorobnosti sa zvyšuje, ak je človek typom náchylným k neustálemu prežívaniu negatívnych emócií, je plný strachu, obáv, nešťastia, má depresívny pohľad na budúcnosť. Svoje prežívanie navonok neprejavuje, drží sa v ústraní od druhých ľudí, vyhýba sa spoločnosti. Typické je pre neho chronické prežívanie napätia a podráždenosti a takmer nepretržite zlá nálada. Osobnosť s takýmito vlastnosťami odborníci pomenovali ako D typ osobnosti (distreseed personality). V poslednom desaťročí mnohé vedecké práce potvrdili, že ľudia D typu častejšie chorľavejú aj zomierajú na srdcovo-cievne ochorenia ako iní.

Depresia a Hnev ako Rizikové Faktory

Depresia zohráva podstatnú úlohu jednak pri vzniku, a tiež pri priebehu a liečbe srdcovo-cievnych ochorení nezávisle od iných rizikových faktorov. Jej základnými prejavmi sú: hlboký smútok, pesimizmus, strata záujmu o seba, neschopnosť robiť niečo s radosťou, neschopnosť tešiť sa, prežívať kladné emócie, strata chuti do jedla, nespavosť, nezáujem o okolie.

Prečítajte si tiež: Bypass srdca a invalidita

Ďalšou negatívnou emóciou do zoznamu významných nezávislých rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení je hnev, hostilita. Hnevlivý alebo hostilný človek je charakteristický celkovou podráždenosťou, popudlivosťou, nahnevanosťou, kritickosťou, vzťahovačnosťou, nedôverou, absenciou zmyslu pre humor. Prejavuje sa zlostným, nepriateľským až agresívnym správaním.

Správanie Typu A a Workoholizmus

V 50. rokoch minulého storočia si dvaja vtedajší významní kardiológovia všimli nápadne podobné správanie u svojich pacientov. Charakterizovala ho chronická netrpezlivosť a nervozita pri dlhšom čakaní v čakárni. Ray Rosenman a Meyer Friedman začali správanie svojich pacientov podrobnejšie študovať. Výsledkom ich práce bola Teória A typu správania u ľudí s kardiovaskulárnym ochorením. Správanie typu A je sa vyznačuje tromi základnými vlastnosťami: prežívaním časového stresu, hostilitou (spomínanou vyššie) a nadmernou súťaživosťou. Ľudia so správaním typu A majú vysoké pracovné nasadenie, pracujú veľa a neúnavne, sú orientovaní na úspech a výkon, neradi čakajú, chcú stihnúť všetko a čo najskôr, nezaoberajú sa vlastnými emóciami, ani prežívaním druhých, sú priebojní, často vo vysokých pozíciách, sú hostilní až agresívni, nepokojní, neobsedia na jednom mieste bez toho, aby nevykonávali minimálne jednu aktivitu, sú impulzívni, rýchlo a hlasno rozprávajú, nevedia sa uvoľniť a odpočívať.

Sociálna Podpora a Vzťahy

Vzťahmi s blízkymi ľuďmi v našom okolí vytvárame sociálnu sieť. Ukotvenie a fungovanie človeka medzi blízkymi ľuďmi má mimoriadny význam najmä pri zachovávaní zdravia. Nenadarmo sa sociálne väzby a vzťahy nazývajú sociálnym imunitným systémom. Sociálnou oporou rozumie psychológia silu, ktorú človeku v závažných životných situáciách dokáže poskytnúť okolie jemu blízkych ľudí. Nedostatok sociálnej opory sa spája so zvýšeným rizikom úmrtnosti v dôsledku srdcovo-cievnych chorôb. Týka sa to najmä ľudí osamelých, izolovaných, bez sociálnych vzťahov.

Regulácia Stresu a Stimulácia Blúdivého Nervu

Emócie nevieme ovládať vedome. V čase stresu, kríz, napätia a chaosu je veľmi náročné vedome zastaviť svoje emócie a upokojiť sa. A v podstate, nikdy nie sme schopní našou mysľou vedome necítiť. Aby sme už viac nepociťovali príznaky stresu, musíme vrátiť svoje telo do prirodzenejšieho pokojového stavu „odpočinku a trávenia“. Stimulácia blúdivého nervu môže „prebudiť“ parasympatikový nervový systém, čo je pre naše zdravie veľmi prospešné.

Blúdivý nerv (nervus vagus) je ako nervová diaľnica prebiehajúca po celej dĺžke nášho tela. Často sa označuje ako nerv starostlivosti o seba a pravdepodobne je budúcnosťou medicíny. Existuje mnoho spôsobov, ako stimulovať svoj blúdivý nerv:

Prečítajte si tiež: Pomoc deťom v núdzi

• Dýchanie: Znížiť frekvenciu dýchania na 5 až 7 nádychov za minútu.
• Vibrácie: Vylúdiť zo svojich hlasiviek hlásky “Om”.
• Studená voda: Ponoriť svoju tvár do studenej vody na 30 - 60 sekúnd.
• Produkcia slín: Vedome naplniť svoje ústa množstvom slín.
• Úsmev: Vedome sa usmiať na 30 sekúnd až minútu.
• Masáž: Hladenie alebo jemná masáž krku a tváre.

Variabilita Srdcovej Frekvencie (HRV)

HRV je skratka pre variabilitu srdcovej frekvencie. Čím vyššia je variabilita medzi jednotlivými údermi srdca, tým je to pre nás lepšia správa. Sme skrátka flexibilní a dokážeme pružne reagovať na všetky externé ako aj interné vstupy. Sme odolnejší voči stresu a rýchlejšie dokážeme vstúpiť do upokojujúceho systému a zvyšujeme svoju schopnosť regenerácie. Vyššia variabilita srdcovej frekvencie je vo všeobecnosti známkou dobrého zdravia.

Búšenie Srdca (Palpitácie)

Palpitácie je odborný pojem, ktorý sa používa na označenie pre búšenie srdca. Búšenie srdca je situácia, kedy máte pocit, že vaše srdce bije akosi silnejšie či nejako častejšie. Niekedy sa vám môže zdať, že zrazu aj nejaký úder „vynechalo“, alebo aj dokonca nečakane spomalilo. Takéto prejavy búšenie srdca nemusíte pociťovať len na hrudníku. Niekedy sú citeľné aj na krku či v hrdle. Búšenie srdca je pomerne častý jav.

Príčin, prečo sa objaví búšenie srdca, môže byť viacero. Búšenie srdca vo väčšine prípadov nevyžaduje žiadnu medikamentóznu liečbu. Ak je však spojené s iným ochorením, pristupuje sa k liečbe ochorenia samotného. V tradičnej čínskej medicíne sa na zastavenie búšenia srdca využíva extrakt z plodov hlohu. Pri búšení srdca, ale aj ako prevenciu, môžete užívať magnézium (horčík).

Arytmia

Arytmia je porucha srdcového rytmu, jeho frekvencie a šírenia. Tento pojem združuje viacero typov a klasifikuje sa na základe viacerých kritérií. V pokoji je srdcová frekvencia dospelého človeka 60 až 100 úderov za minútu. Ak je srdcová frekvencia nižšia, ide o bradykardiu, a ak je vyššia, ide o tachykardiu.

Na základe miesta, v ktorom vznikajú zmeny srdcovej frekvencie, rozlišujeme supraventrikulárne a ventrikulárne arytmie. Fibrilácia predsiení (FiP) je abnormálna elektrická činnosť, pri ktorej vznikajú elektrické vzruchy na viacerých miestach v horných dutinách srdca (predsiení). Komorová tachykardia (KT) vzniká, ak elektrické impulzy, ktoré vychádzajú z konkrétneho miesta prepážky medzi komorami srdca, vyvolajú v sérii najmenej tri po sebe idúce údery srdca s frekvenciou viac ako 100-120/min.

Starostlivosť o Terminálne Chorých a Etika Života

Paliatívna a hospicová starostlivosť rešpektuje individualitu každého človeka. Hospicová starostlivosť pomáha žiť umierajúcemu čo najlepšie až do poslednej chvíle. Neberie chorému nádej, naopak, pomáha mu hľadať zmysel života, pomáha mu uvedomiť si, kde je užitočný a kde môže byť užitočný. Starostlivosť o terminálne chorých určite nie je ľahká úloha a je jedno, či sa vykonáva doma, na oddelení paliatívnej starostlivosti alebo v hospici. Vždy je tu najdôležitejší humánny „eticko -morálny“ prístup v rámci ľudskej etiky a morálky.

Etika života v paliatívnej a hospicovej starostlivosti nadobúda zásadnú dôležitosť koordinovať etické postoje a vzájomné spolužitie podľa overených princípov spoločného dobra, solidarity a subsidiarity pre všetkých. Etickosť „života“ nadväzuje na morálnu skúsenosť, ktorá je závislá od formovania svedomia v súlade s poznaním, slobodou a najmä zodpovednosťou.

tags: #bytie #srdce #starostlivost #definicia