
Bývanie je základnou potrebou každého človeka. Poskytuje nám stabilitu, istotu a sebavedomie, umožňuje plnohodnotný život a budovanie vzťahov. Avšak, prístup k dôstojnému bývaniu nie je pre všetkých rovnaký. Často sa považuje za niečo, čo si treba zaslúžiť, alebo za komoditu, s ktorou je výhodné obchodovať. Tento článok sa zameriava na podmienky prenájmu pre Rómov na Slovensku, pričom zohľadňuje ich často sťažené podmienky a diskrimináciu, ktorej čelia.
V mnohých obciach a mestách na Slovensku žijú ľudia, ktorí sú často prehliadaní alebo dokonca opovrhovaní. Napriek všeobecnému presvedčeniu, títo ľudia nežijú v nevyhovujúcich podmienkach preto, že by boli leniví alebo neschopní, ale preto, lebo majú podstatne sťažené podmienky na uplatnenie sa. Medzi tieto znevýhodnené skupiny patria nielen Rómovia, ale aj osamelí rodičia, zdravotne ťažko postihnutí občania, dlhodobo chorí, mladí dospelí, seniori a dlhodobo nezamestnaní. Všetci títo ľudia potrebujú pomoc a podporu.
Problém s bývaním sa týka aj mnohých obcí a miest na Slovensku. Nedostatok núdzového a nájomného bývania je realitou, ktorej by sa mali samosprávy intenzívne venovať. Starosta jednej z obcí vyjadril názor, že ľudia by si mali problémy s bývaním riešiť v prvom rade sami a až potom oslovovať obec. Argumentoval tým, že obec by mala byť nápomocná hlavne v prípadoch živelných pohrôm.
V oblasti bývania existuje diskriminácia, ktorá bráni Rómom v prístupe k dôstojnému bývaniu. Aj tí Rómovia, ktorí by si mohli dovoliť platiť podnájom v iných, ako segregovaných lokalitách, narážajú na silné predsudky. Akonáhle prenajímateľ zistí, že sú Rómovia, už sa im neozve.
Pán Koloman Dinko, ktorý býva na Internátnej 12 v Banskej Bystrici, opísal, že pred rokom 1989 bola situácia v oblasti inklúzie bývania lepšia. Po revolúcii väčšina bytov prešla do súkromného vlastníctva a mnohí Rómovia tieto byty predali, ale nevedeli hospodáriť so získanými peniazmi. Bytový podnik mesta potom sústredil neplatičov práve do bytového domu na Internátnej 12.
Prečítajte si tiež: Komárno: Bývanie pre seniorov
Kamil Súkenička, Róm z Tisovca, ktorý pracuje v smetiarskej firme, sa snažil nájsť inú alternatívu bývania pre svoju rodinu. Kontaktoval množstvo inzerátov na prenájom bytov, ale pri osobnom kontakte na obhliadke sa situácia zmenila. Často dostal odpoveď "nie", bez udania konkrétneho dôvodu.
Helena Šimčíková, ktorá vyrástla v detskom domove, sa tiež snažila prenajať si byt v inej časti mesta. Na rozdiel od skúseností Súkeničkovcov, sa pri telefonickom dohodnutí obhliadky spýtala, či pre prenajímateľa nie je problém, že sú Rómovia.
Realitní makléri potvrdzujú, že otázka prenájmov je najviac diskriminačnou otázkou v oblasti bývania. Problémom nie je ani tak samotný prenajímateľ, ale celá susedská komunita. Rómovia sú často nežiadaní a musia čeliť predsudkom.
Vedúci Oddelenia sociálnej a krízovej intervencie Mestského úradu Banská Bystrica, Karol Langstein, navrhol vytvorenie agentúry, ktorá by si prenajímala byty, niesla zodpovednosť a garanciu za ich stav a následne ich prenajímala komukoľvek, kto to potrebuje, teda aj Rómom. Podobný spôsob funguje napríklad v Českej republike.
V takmer všetkých mestách a obciach, v ktorých žijú projektové komunity, patrí diskriminácia v bývaní medzi ich najvýraznejšie problémy, ktoré im bránia v ďalšej inklúzii. Riešenie tejto problematiky je kľúčové pre zlepšenie životných podmienok Rómov a ich integráciu do spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre nájomné byty pre seniorov
V Tornali finišujú s výstavbou sociálnych bytov nižšieho štandardu, ktoré sú financované z dotácií Štátneho fondu rozvoja bývania. Rómovia sa na stavbe podieľali vlastnou prácou. Mesto minulý rok odovzdalo do prenájmu 16 bytov za rovnakých podmienok.
Prípad Rómov v baníckych bytovkách v Nižnej Slanej poukazuje na problém presídľovania rómskych komunít. V roku 2007 investori z Popradu kúpili robotnícke baraky v Nižnoslanskej Bani a ponúkali ich do vlastníctva alebo do prenájmu popradským Rómom. Sľubovali, že kúpia aj ich popradské byty za výhodné ceny. Rómski obyvatelia tak mali možnosť dostať peniaze na ruku a aj lacné a lepšie bývanie, aj keď ďaleko od domova.
Podľa viacerých svedkov sa do procesu zapojila priamo popradská mestská rada, ktorá sa chcela zbaviť nepohodlných ľudí a vylepšiť tak situáciu na sídlisku. Vedenie mesta Poprad sa k tejto téme nechcelo vyjadriť.
Presťahovanie rómskych rodín z Popradu nebola náhoda, ale organizovaný plán. Ľudia napojení na vedenie mesta kúpili byty v Nižnej Slanej a Rómovia tam mohli mať nejaké dlhy, tak im kúpili tento lacný byt. Ich byt odkúpili za zostatkovú hodnotu.
Prípad Nižnej Slanej poukazuje na nevyrovnané mocenské pomery a presúvanie rómskych komunít z lukratívnych lokalít do chudobnejších oblastí.
Prečítajte si tiež: Seniori v Partizánskom: Kde bývať?
Častým cieľom organizovaného presídlenia marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku sú postindustriálne obce ako Nižná Slaná. Sú charakterizované chátrajúcou infraštruktúrou a občianskou vybavenosťou.
Tieto príbehy oponujú často skloňovanému príbehu, že rómske osady sú obrazmi ľahostajnej biedy. Predtým ako odsúdime obyvateľov bytoviek za podmienky, v ktorých žijú, mali by sme si dať námahu vykopať a spracovať ich príbehy.
V Záhorskej Vsi sa riešili otázky prenájmu obecných priestorov a bytov. Na zasadnutiach sociálnej, bytovej a školskej komisie a obecného zastupiteľstva sa diskutovalo o prenájme bývalého mäsiarstva neziskovej organizácii Depaul na komunitné centrum a o žiadosti o prenájom bývalej turistickej ubytovne.
Občania sa sťažovali na nedostatok informácií a verejnej diskusie o týchto otázkach. Rovnako kritizovali zastaranú webovú stránku obce a chýbajúci obojstranný komunikačný kanál medzi poslancami a občanmi.
Poslanci sa vyjadrovali k rôznym otázkam, ako napríklad prenájom komunitného centra, žiadosť o prenájom ubytovne, vykonávané práce v ubytovni a daň z ubytovania. Jeden z poslancov vyjadril názor, že peniaze od miestneho občana nie sú horšie ako peniaze od podnikateľa.
Je dôležité, aby obce zlepšili komunikáciu s občanmi a zabezpečili transparentnosť pri rozhodovaní o prenájme obecných priestorov a bytov. Zverejňovanie podkladov pred hlasovaním a vytvorenie obojstranného komunikačného kanálu by prispelo k zlepšeniu medziľudských vzťahov a eliminácii klebiet a klamstiev.