
V roku 2002 prebral Július Šáray, skúsený vyšetrovateľ odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, prípad vraždy Róberta Remiáša. Tento prípad, ktorý rezonoval v slovenskej spoločnosti, sa stal pre Šáraya jednou z najväčších výziev jeho kariéry. Hoci bol prípad zložitý a plný prekážok, Šáray veril, že nie je nevyšetriteľný.
Július Šáray, ročník 1971, začínal svoju kariéru ako vyštudovaný strojár. Vzhľadom na úpadok strojárskych fabrík po revolúcii, rozhodol sa pre prácu v policajnom zbore. Ako sám hovorí, nešlo o žiadnu romantickú predstavu, ale skôr o pragmatické rozhodnutie. Po vojne, keďže jeho mama pracovala na policajnom okrese v Trenčíne, sa rozhodol ísť do policajného zboru.
V Žiline, kde začínal v roku 1996 na okresnom úrade vyšetrovania, rýchlo napredoval. Jeho analytické myslenie a schopnosť riešiť prípady aj napriek snahám o ovplyvňovanie mu priniesli úspech. Spomína si na prípady ako nástražný výbušný systém v telefónnej búdke alebo výbuch auta s policajtom Hlinicom. Ukázal to napríklad na prípade, keď chlapec zrazil na aute otca policajta a ušiel z miesta činu. Napriek snahe rodičov a svedectvám dvoch policajtov, Šáray prípad zadokumentoval a svedčil aj proti zasahujúcim policajtom.
Jeho úspechy v Žiline sa však niekomu prestali páčiť a začal pociťovať tlak. Preto sa rozhodol prijať ponuku od Jozefa Šáteka na odbore vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti v Bratislave. Vedel, že tam vzniká tím. U Šáteka mi povedali: dobre, budeš sem chodiť na služobky, potom uvidíme, či si ťa necháme. Hoci to znamenalo najhoršie služby a najmenšie odmeny, videl v tom príležitosť pre svoj rast.
Práca u Šáteka bola pre neho "ďalšou vysokou školou". Hovorí, že keď prišiel do Bratislavy, myslel si, že je kráľ, a nevedel o vyšetrovaní vôbec nič. Všetko sa učil odznova. Naučil sa veľa od skúsených kolegov, ktorí mu pomáhali orientovať sa v zložitých spisoch, najmä v ekonomických kauzách. Šátek mu poskytoval slobodu a zároveň bol pre neho mentorom. Naučil ho sedieť na zadku, študovať a písať.
Prečítajte si tiež: Nárok na dôchodok po zahraničnej misii
Po odchode kolegu Fera Egriho do civilu zdedil Šáray prípad vraždy Róberta Remiáša. Po prečítaní spisu dospel k záveru, že obvinenie Jozefa Roháča a Imricha Oláha je postavené "trochu na vode". Oláh mu tam prekážal. Začal pracovať so svedkom, ktorý to týmto smerom viedol. Zistil, že prípad je veľmi zložitý a niekto sa do neho snaží neustále montovať. Pri každom dôkaze musel preverovať jeho pozadie a hľadať skryté motívy.
Šáray sa zameral na zaistené stopy, ktoré však, ako zistil, "putovali" a neboli riadne zdokumentované. Na mieste činu bol veľký neporiadok. Dokonca ani takú jednoduchú udalosť, ktorú si všimol, že okolo miesta činu chodí električka, nezistili. Zistil, že električka mala prasknuté sklo po výbuchu a vodič to nahlásil. Prvý, kto vypočul vodiča, som bol ja. Kriminalisticko-expertízny ústav od začiatku policajtom hovoril, že to bol nástražný výbušný systém.
Šáray s tímom preverovali rôzne stopy a svedectvá. Ivan Mello bol napríklad ústretový, Karol nás poslal hneď preč. Postupne skladali mozaiku udalostí, ktorá smerovala k záveru, že objednávka na vraždu existovala. Objednávka tak putovala ďalej a nakoniec hlavný objednávateľ Miroslav Sýkora vykrikoval, že si to musel urobiť sám. Hoci aj vrabce čvirikali, že to robil sám Roháč, v tom čase to však bola nešťastná záležitosť, už to vôbec nebolo potrebné, asi si niečo dokazoval, kto je tu kráľ.
Na základe dôkazov a výpovedí svedkov obvinil Šáray z objednávky vraždy Ivana Lexu. Dôkazov bolo viac, bola to súhra viacerých vecí, výpovede viacerých svedkov. Prokurátor s tým súhlasil a súd vzal Lexu do väzby. Špeciálny prokurátor v roku 2006 zastavoval stíhanie Lexu, povedal, že výpovede svedkov boli len o tom, aby pomohli sami sebe, a že sú nedôveryhodné a obvinenie na vode. Šáray však trvá na tom, že v čase obvinenia mal na to dôkazy.
Vo vyšetrovaní narážal na rôzne prekážky. Veľa vecí bolo aj skartovaných. Našli názov správy, koľko mala listov, ale správa tam nebola. Svoju robotu si pri takomto prípade musia urobiť všetci a tu stále niekto a s nejakým zámerom zlyhal. Bol presvedčený, že nová SIS mohla spraviť ešte viac.
Prečítajte si tiež: Sprievodca: Náhradné výživné pri výkone trestu
Počas vyšetrovania dostal Šáray aj výhražný list v ruštine: Zdelaj vsjo, zač si vzal dengi. Sprav všetko, za čo si zobral peniaze. List bol napísaný z povystrihovaných písmenok, normálne azbukou. Napriek tomu vo vyšetrovaní pokračoval.
Na otázku, kedy bude vražda premlčaná, odpovedá, že v trestnom poriadku je napísané, že premlčacia lehota sa prerušuje prerušením trestného stíhania. Vie, že sú výklady o tom, či sa to preruší len vtedy, keď je vznesené obvinenie, ale podľa jeho názoru stíhanie nebude po 20 rokoch premlčané.
Šáray nakoniec z polície odišiel. Nezapadal som zrejme svojou povahou a skúsenosťami do jeho konceptu budovania útvaru. Dvakrát ma poslali na detektor, obviňovali ma, že som komunikoval s podsvetím, a nedokázali pochopiť, že som s ním musel komunikovať, a podobné úplne trápne záležitosti. Po skúsenostiach v Martine, kde bol riaditeľom na vyšetrovačke, sa rozhodol pre odchod. Uvedomil si, že robiť policajnú robotu a nemať pocit, že ste finančne zabezpečený, je problém.
Po odchode z polície si spravil civilné právo a stal sa koncipientom. Aby som dusil tých policajtov, ktorí si nerobia dobre svoju robotu. Veď aj advokát má svoje ideály, keď zastupuje klienta. Za vlády Ivety Radičovej bol šéfom bezpečnosti letiska.
Šáray kriticky vníma politické vplyvy na prácu polície. Poukazuje na to, že policajný prezident má absolútny personálny vplyv na všetko a minister vnútra má absolútny personálny vplyv na policajného prezidenta. Veď to je tragédia, že politik rozhoduje o tom, kto bude riadiť policajný zbor.
Prečítajte si tiež: Kedy môže policajt nosiť uniformu?
Súčasnú situáciu v polícii vníma ako prehru nás všetkých. Niektorí kolegovia sú dnes v NAKA (Národná kriminálna agentúra) a veľmi tomu neublížili. Niektorí si popri práci stihli urobiť aj advokátske skúšky, mne vtedajší riaditeľ sekcie vyšetrovania Peter Šimko nepodpísal ani školu, keď som si chcel popri práci na akadémii urobiť právo.