
Splnomocnenie je dôležitý právny inštitút, ktorý umožňuje jednej osobe (splnomocniteľovi) poveriť inú osobu (splnomocnenca), aby ju zastupovala v právnych úkonoch. Často sa v praxi stretávame s otázkou, kedy musí byť splnomocnenie vyhotovené písomne. Tento článok sa zaoberá problematikou formy splnomocnenia a poskytuje komplexný prehľad o situáciách, v ktorých je písomná forma nevyhnutná.
Splnomocnenie, známe aj ako plná moc, je listina preukazujúca, že medzi splnomocniteľom (osobou, ktorá splnomocnenie dáva a je zastúpená) a splnomocnencom (osobou, ktorá je na základe splnomocnenia oprávnená konať ako zástupca) bola uzatvorená dohoda o zastúpení. Predstavuje súhlas splnomocniteľa, že splnomocnenec môže v jeho mene konať v danej záležitosti. Splnomocniteľ je ten, kto udeľuje plnomocenstvo, a splnomocnenec je ten, kto ho prijíma.
Splnomocnencom môže byť fyzická aj právnická osoba. Ak je splnomocnenie udelené právnickej osobe, právo konať za splnomocniteľa vzniká štatutárnemu orgánu tejto právnickej osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo na daný účel.
Správne vyhotovené splnomocnenie by malo obsahovať nasledujúce údaje:
Splnomocniť možno aj viacerých splnomocnencov spoločne. Ak v splnomocnení nie je určené inak, musia konať všetci spoločne. Je však potrebné zohľadniť špecifiká súdneho, trestného, správneho alebo iného konania, na účely ktorého bolo splnomocnenie udelené. V takom prípade úkon jedného splnomocnenca (napríklad nahliadnutie do spisu) postačí na zachovanie zákonných práv zastúpeného, pričom ostatní splnomocnenci sa nemusia zúčastniť. Splnomocnenci sú povinní postupovať spoločne a zastupovať záujmy splnomocneného tak, aby smerovali v jeho prospech jednotne, najmä v prípade právneho zastúpenia.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Občiansky zákonník stanovuje, že ak sa má právny úkon vykonať v písomnej forme, aj splnomocnenie na tento úkon musí byť udelené písomne. Písomné splnomocnenie je tiež potrebné, ak sa splnomocnenie netýka len určitého právneho úkonu.
Častou otázkou je, či podpis na splnomocnení musí byť úradne overený (napríklad u notára alebo na matrike). K overeniu dochádza v dvoch prípadoch:
Napriek tomu, že úradné overenie splnomocnenia vo viacerých prípadoch nie je povinné, v praxi sa odporúča, pretože potvrdzuje jednoznačnosť a nespochybniteľnosť daného dokumentu. Ak sa podpis overuje v zahraničí, často je potrebný úradný preklad overovacej doložky podpisu do slovenčiny.
Ak splnomocnenec prekročí svoje oprávnenie vyplývajúce zo splnomocnenia, splnomocniteľ je takým úkonom viazaný, len ak toto prekročenie schváli. Ak splnomocniteľ nesúhlasí s postupom splnomocnenca, musí to bez zbytočného odkladu oznámiť osobe, s ktorou splnomocnenec konal. V opačnom prípade sa má za to, že prekročenie schválil. Ak splnomocnenec koná bez splnomocnenia alebo prekročí svoje oprávnenie, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže by ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne schválil.
Plnomocenstvo zaniká:
Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958
Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo.
Zastúpenie na základe splnomocnenia je upravené v § 31 - 33b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
S príchodom elektronizácie súdnictva sa objavili nové otázky týkajúce sa formálnych náležitostí plnomocenstiev. Jednou z nich bola otázka zaručenej konverzie plnomocenstva. V súčasnosti sa presadzuje názor, že na podanie dovolania postačuje plnomocenstvo udelené na „podávanie opravných prostriedkov“, bez výslovnej zmienky o dovolacom konaní.
Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule
tags: #kedy #musí #byť #plnomocenstvo #písomné