
Finančný majetok v súčasnej ekonomickej praxi podnikov nezahŕňa len peniaze, ale aj rôzne druhy cenných papierov a podiely v obchodných spoločnostiach. Tieto aktíva sú v účtovníctve zaraďované do tzv. dlhodobého finančného majetku. Cieľom tohto článku je zhrnúť vecnú úpravu finančného majetku s cieľom poskytnúť podnikateľom ucelený materiál v súlade s účtovaním a daňovým vplyvom.
V účtovníctve bola zavedená definícia majetku od roku 2003 zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Konkrétne postupy účtovania vydané pre podnikateľov, ktorí sú účtovnými jednotkami, vydané MF SR podľa § 2 ods. Finančný majetok v podvojnom účtovníctve je vymedzený v opatrení MF SR č. 23 054/2002-92 zo dňa 16. 12. 2002, ktorým sa upravujú postupy účtovania a rámcová účtová osnova pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, v znení opatrenia MF SR č. 25167/2003-92 a opatrenia MF SR č. MF/10069/2004-74. PÚP v nadväznosti na ZÚ konkretizujú majetok a upravujú metódy jeho oceňovania, obstarávania, zobrazovania v účtovníctve a vyraďovania.
V jednoduchom účtovníctve upravuje členenie majetku opatrenie MF SR č. 23586/2002-92, v znení opatrenia MF SR č. 25 167/2003-92 a opatrenia č. MF/11158/2004-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov, ktorí preukazujú pre daňové účely skutočne vynaložené výdavky na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov.
Základným právnym predpisom, ktorý komplexne upravuje cenné papiere (CP), je zákon č. 566/2001 Z. z. Podľa § 2 ods. Cennými papiermi sú len tie, ktoré sú v ZCP taxatívne vymenované. Zo sústavy cenných papierov vymenovaných v § 2 ZCP upravuje zákon len pokladničné poukážky a kupóny. Ostatné cenné papiere sú upravené osobitnými zákonmi.
Medzi cenné papiere patria:
Prečítajte si tiež: Spoluvlastníctvo a Cenné Papiere
Pokladničná poukážka (§ 3 ZCP) je cenný papier so splatnosťou najviac do jedného roka, ktorý oprávňuje jej majiteľa požadovať pri splatnosti výplatu peňažných prostriedkov vo výške menovitej hodnoty pokladničnej poukážky. Pokladničné poukážky sú diskontované CP, ich emisný kurz je nižší ako menovitá hodnota. V nadväznosti na zákon o rozpočtových pravidlách ide o štátne pokladničné poukážky, ktoré vo svojej podstate majú charakter krátkodobých dlžobných úpisov vlády, predávajú sa v aukciách vopred určenému okruhu záujemcov. Obsahové náležitosti pokladničných poukážok sú v ZCP stanovené taxatívne.
Kupóny (§ 4 ZCP) sú listinné CP vydávané na rad alebo na meno a vydávajú sa na uplatnenie práva na výnos z akcie, dočasného listu, dlhopisu alebo podielového listu. Vydávajú sa v kupónovom hárku, ktorého súčasťou môže byť aj talón, ktorý zakladá právo na vydanie nového kupónového hárku. Talón nie je cenný papier.
Definícia cenného papiera podľa § 2 ods. Cenný papier je vydaný okamihom, keď má všetky náležitosti ustanovené ZCP alebo osobitným zákonom (napr. zákon zmenkový a šekový, zákon o dlhopisoch) a keď sa stane zákonom stanoveným spôsobom majetkom prvého majiteľa (§ 8 ZCP). Dôležitou náležitosťou každého CP je označenie jeho druhu podľa ZCP.
Cenné papiere možno členiť z rôznych hľadísk:
Akcie sú upravené v § 155 až 161f Obchodného zákonníka (OZ). Stanovy akciovej spoločnosti musia určiť menovitú hodnotu všetkých druhov akcií, ktoré sa majú vydať. Súčet menovitých hodnôt všetkých akcií sa musí rovnať výške základného imania. Menovitá hodnota akcie musí byť vyjadrená kladným celým číslom. Emisný kurz vydaných akcií nesmie byť nižší ako je menovitá hodnota akcie. Akciová spoločnosť nemôže vydávať hromadnú akciu, t. j. akciu, ktorá nahrádza viac akcií toho istého druhu spoločnosti s rovnakou menovitou hodnotou.
Prečítajte si tiež: Všetko o zmenkách
Akcia môže byť vydaná v podobe listinného cenného papiera alebo v podobe zaknihovaného cenného papiera. Akcie na meno (au nom) môžu byť vydané ako listinné alebo zaknihované. Akcia na meno môže znieť aj na viac osôb. Práva spojené s takouto akciou môže vykonávať ktorákoľvek z osôb alebo osoba splnomocnená ostatnými osobami.
Pri listinných akciách na meno je akciová spoločnosť povinná viesť zoznam akcionárov. Práva spojené s akciami voči spoločnosti môže vykonávať len akcionár, ktorý je zapísaný v zozname akcionárov. Listinné akcie na meno sú prevoditeľné rubopisom a odovzdaním. Akciová spoločnosť nemusí viesť zoznam akcionárov, ak boli vydané akcie na meno ako zaknihované a ich evidencia sa vedie v centrálnej evidencii zaknihovaných CP u centrálneho depozitára. Na účinnosť prevodu zaknihovaných akcií sa vyžaduje zápis v centrálnej evidencii zaknihovaných cenných papierov. Akcie na doručiteľa (au porteur) môžu byť vydávané len ako zaknihované a ich evidencia sa vedie v evidencii zaknihovaných CP u centrálneho depozitára.
Najbežnejšie sú vydávané obyčajné, tzv. kmeňové akcie, s ktorými sú spojené všetky zákonne uvedené práva bez obmedzenia. Akciová spoločnosť môže vydať aj akcie, s ktorými sú spojené prednostné práva na výplatu dividend (prioritné akcie). Akciová spoločnosť v zásade neúčtuje o akciách, ktoré sama vydala. Účtuje len o akciách iných emitentov, ak ich má v držbe.
Ak akcionár nesplatil pred zápisom do obchodného registra celý emisný kurz akcií, vydá spoločnosť bezodkladne po zápise do obchodného registra akcionárovi dočasný list, ktorý môže byť vydaný v listinnej alebo zaknihovanej podobe. Dočasné listy sú prevoditeľne obdobným spôsobom ako akcie na meno. S prevodom dočasného listu sa prevádza aj záväzok splatiť celú hodnotu upísaných akcií. Dočasný list môže znieť aj na viac osôb, pričom práva z dočasného listu si môže uplatniť ktorákoľvek z uvedených osôb.
Sú to cenné papiere, s ktorými je spojené právo podielnika na podiel majetku v podielovom fonde a právo podieľať sa na výnose z tohto majetku podľa štatútu podielového fondu. Podielovým fondom sa rozumie spoločný majetok podielnikov zhromaždený správcovskou spoločnosťou vydávaním podielových listov a investovaním tohto majetku. Podielový fond je subjektom kolektívneho investovania, ale nie je právnickou osobou. Je to zoskupenie majetku, ktoré patrí podielnikom. Majetok podielového fondu nie je majetkom správcovskej spoločnosti, tá ho len spravuje a vo svojom účtovníctve účtuje osobitne o majetku každého podielového fondu.
Prečítajte si tiež: Ako sa starať o kabelku?
Podielové fondy vytvárajú správcovské spoločnosti podľa zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní, a to na základe povolenia Úradu pre finančný trh. Každý podielový fond musí mať svoj štatút, ktorý sa prikladá k žiadosti o povolenie na vytvorenie podielového fondu.
Správcovská spoločnosť je povinná vyplácať podielnikom výnosy z majetku v podielovom fonde vo výške výnosov z cenných papierov, nástrojov peňažného trhu a vkladových účtov vyplatených správcovskej spoločnosti za príslušný kalendárny rok.
Dlhopisy sú dlžnícke CP upravené samostatným zákonom č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch (ďalej ZOD) v znení neskorších predpisov. Dlhopis je definovaný ako CP, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitých hodnotách a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (emitenta) tieto záväzky splniť.
Úrokové výnosy z dlhopisov sa môžu vyplácať spolu s istinou alebo priebežne. Dlhopisy môžu byť vydávané v zaknihovanej alebo listinnej podobe, na doručiteľa alebo na meno (na majiteľa). Listinné dlhopisy na meno sú prevoditeľné rubopisom. Emitent môže pri dlhopisoch na meno vylúčiť prevod na inú osobu, čo je uvedené priamo v texte dlhopisu. V tom prípade ide o tzv. neprevoditeľné dlhopisy.
Dlhopisy sú základným predstaviteľom dlžníckych CP. Finančným majetkom charakteru CP sa stávajú vtedy, ak ich účtovná jednotka obstará odplatne.
Vkladové listy a vkladné knižky sú upravené v OBZ a majú rovnakú právnu podstatu. Vkladový list je potvrdením peňažného ústavu o pevnom jednorazovom vklade. Výška vkladu je uvedená vo vkladovom liste. Môžu ich nakupovať rôzne ekonomické subjekty aj fyzické osoby, občania. Sú vydávané v rôznych menovitých hodnotách. Vkladná knižka je potvrdenie prijatého vkladu peňažným ústavom. Môžu byť vystavené len na meno.
Náložné listy vrátane konosamentov (upravené v § 612 OZ) sú listiny vydávané individuálne dopravcom odosielateľovi. Náložný list je tzv. tovarovým cenným papierom, s ktorým sú spojené práva požadovať od dopravcu vydanie zásielky v súlade s obsahom náložného listu. Náložný list môže byť vydaný vo viacerých rovnopisoch, pričom sa na každom rovnopise vyznačí ich počet.
Dopravca je povinný vydať zásielku osobe oprávnenej v náložnom liste. Prevzatie zásielky sa v náložnom liste potvrdí podpisom. Konosament je osobitný druh náložného listu používaný v námornej doprave.
Podľa zmluvy o skladovaní (§ 257 a nasl. OZ) je skladovateľ povinný pri prevzatí veci na skladovanie vydať ukladateľovi písomné potvrdenie. Takéto potvrdenie môže mať aj povahu cenného papiera, s ktorým je spojené právo požadovať vydanie skladovanej veci. Aj v tomto prípade ide o tovarový cenný papier. Skladiskový list môže znieť na meno alebo na doručiteľa. Ak znie na doručiteľa, je skladovateľ povinný vydať skladovaný tovar osobe, ktorá skladiskový list predloží.
Sú upravené samostatným zákonom č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste a tovarovom záložnom liste. Skladiskové záložné listy a tovarové záložné listy sú cenné papiere, pomocou ktorých možno získať úver, zabezpečiť záväzok a zriadiť záložné právo k hnuteľným veciam (k tovaru), na ktoré záložný list znie.
Skladiskový záložný list je potvrdením o prevzatí tovaru na skladovanie vo verejnom sklade na základe zmluvy o skladovaní (§ 4 zákona č. 144/1998 Z. z.). Je s ním spojené právo nakladať s tovarom, na ktorý znie, a to bez obmedzenia. Skladá sa z dvoch častí spojených, ale oddeliteľných. Prvá časť je potvrdenie o prevzatí tovaru - majetkový list, s ktorým je spojené právo nakladať s tovarom, na ktorý znie, v rozsahu obmedzenom záložným právom majiteľa záložného listu. Skladiskový záložný list môže vydávať len právnická osoba, ktorá prevádzkuje verejný sklad podľa citovaného zákona č. 144/1998 Z.
Tovarový záložný list je potvrdením o tom, že vystaviteľ dal tovar do zálohu na zabezpečenie peňažného záväzku.
Spoluvlastníctvo je právny inštitút, ktorý upravuje vzťahy medzi viacerými osobami, ktoré spoločne vlastnia jednu vec. Občiansky zákonník rozlišuje dva základné typy spoluvlastníctva: podielové a bezpodielové.
V podielovom spoluvlastníctve má každý spoluvlastník určený podiel na veci, ktorý vyjadruje mieru jeho práv a povinností vo vzťahu k celej veci. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú, môže o spôsobe hospodárenia rozhodnúť súd.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniká uzavretím manželstva a zaniká jeho zánikom. Predmetom BSM je všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom, darom alebo reštitúciou, ako aj vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe jedného z manželov alebo výkonu jeho povolania.
Spoluvlastníctvo môže byť zrušené dohodou spoluvlastníkov alebo rozhodnutím súdu. Pri zrušení podielového spoluvlastníctva má každý spoluvlastník právo na vyporiadanie, t. j. na vyplatenie hodnoty svojho podielu. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú na spôsobe vyporiadania, rozhodne o ňom súd.
V kontexte cenných papierov a spoluvlastníctva je dôležité rozlišovať medzi rôznymi situáciami, ktoré môžu nastať. Napríklad, ak manželia nadobudnú cenné papiere počas trvania manželstva, tieto cenné papiere môžu patriť do ich bezpodielového spoluvlastníctva. V takom prípade majú obaja manželia rovnaké práva k týmto cenným papierom.
Dôležitou otázkou je, či obchodný podiel v spoločnosti patrí do BSM. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že obchodný podiel nadobudnutý úkonom jedného z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov nie je súčasťou BSM a preto sa na jeho prevod nevyžaduje súhlas druhého manžela.
V praxi sa často vyskytujú situácie, keď dvaja alebo viacerí spoluvlastníci vlastnia nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú na spôsobe užívania nehnuteľnosti alebo na jej predaji, môže nastať spor, ktorý je potrebné riešiť súdnou cestou.
Žena kúpila dom, z ktorého 2/3 vlastnila ona a 1/3 vlastnil jej bývalý priateľ. Hypotéku na kúpu domu brala ona a dodnes ju spláca. Okrem toho zaplatila v hotovosti určitú sumu peňazí. Jej priateľ odišiel a uplatňuje nárok na určitú sumu peňazí. Otázkou je, či si môže nárokovať takúto sumu a skutočne ju aj dostane.
V takomto prípade je dôležité posúdiť, na základe akej zmluvy vzniklo spoluvlastníctvo, ako sa dohodli na úhrade ceny za nehnuteľnosť, kto a v akom rozsahu splácal úver od počiatku, aký bol vklad podielového spoluvlastníka v podiele 1/3 k celku na úhradu kúpnej ceny, resp. či existuje písomné usporiadanie vzťahov medzi spoluvlastníkmi.
Súd pri vyporiadaní prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
tags: #cenný #papier #a #spoluvlastníctvo #definícia