Dôchodkové a nemocenské dávky v Českej republike: Podmienky a nároky

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nárokoch na nemocenské a starobné dôchodkové dávky v Českej republike. Zameriava sa na podmienky nároku, valorizáciu dôchodkov, rodičovský dôchodok, predčasný starobný dôchodok, zmeny v dôchodkovom veku, pozostalostné dôchodky a vplyv "českej" doby poistenia na slovenský dôchodok.

Valorizácia dôchodkov od 1. januára 2023

Sociálna poisťovňa od 1. januára 2023 automaticky zvýšila (valorizovala) dôchodky o 11,8 %. Dôchodcovia nemuseli o nič osobitne žiadať. O zvýšení dostali písomné rozhodnutie a dôchodky vo vyššej sume im boli prvý raz vyplatené vo výplatnom termíne v januári 2023 aj s doplatkom zvýšenia od 1. januára 2023.

Valorizácia sa týka všetkých druhov dôchodkových dávok (starobné, predčasné starobné, invalidné a pozostalostné dôchodky). Presnú výšku valorizácie si môžu dôchodcovia vypočítať aj prostredníctvom informatívnej webovej kalkulačky, ktorá je zverejnená na webovej stránke Sociálnej poisťovne.

Pri valorizácii minimálnych dôchodkov sa v roku 2023 nič nemení. Pre tento druh dôchodku platí osobitný mechanizmus. Na valorizáciu dôchodku od 1. januára 2023 sa zo zákona neprihliada na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Ak suma dôchodku bude aj po valorizácii nižšia ako minimálny dôchodok, Sociálna poisťovňa ďalej zvýši sumu dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Keďže sa suma minimálneho dôchodku od 1. januára 2023 nemení, dôchodca bude naďalej dostávať dôchodok v nezmenenej sume (teda minimálny dôchodok, ktorý je pre neho po valorizácii dôchodku finančne výhodnejší). Ak bude suma dôchodku po valorizácii vyššia ako suma minimálneho dôchodku, nárok na minimálny dôchodok zaniká a Sociálna poisťovňa bude dôchodcovi vyplácať jeho dôchodok v novej, vyššej sume.

Rodičovský dôchodok od 1. januára 2023

Novela zákona o sociálnom poistení zavádza od 1. januára 2023 nový inštitút - tzv. rodičovský dôchodok. Sociálna poisťovňa ho prizná poberateľovi starobného dôchodku, invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.

Prečítajte si tiež: Starobní dôchodcovia a nemocenské dávky

Rodičovský dôchodok biologickému rodičovi alebo osvojiteľovi poistenca automaticky prizná bez toho, aby bolo potrebné podať akúkoľvek žiadosť alebo vyhlásenie. Poistenec (dieťa poberateľa dôchodku), ktorý však chce prispievať „náhradným“ rodičom* alebo si želá vylúčiť priznanie rodičovského dôchodku svojim rodičom, musí svoj úmysel oznámiť Sociálnej poisťovni. Urobí tak prostredníctvom formulára Vyhlásenie fyzickej osoby na účely nároku na rodičovský dôchodok. Následne ho doručí Sociálnej poisťovni do 28. februára prostredníctvom pošty, pričom podpis klienta na vyhlásení overuje notár, resp. matrika - klient formulár vyplní na webe Sociálnej poisťovne, vytlačí ho, podpíše a s prípadnými prílohami (rozsudok súdu o zverení do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov*) pošle poštou na adresu: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava.

Ak dieťa nevyhlásilo, že nárok na rodičovský dôchodok nemá rodičovi vzniknúť, čiže nedoručí žiadne vyhlásenie, Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku nároku na tento dôchodok automaticky a sumu rodičovského dôchodku za rok 2023 následne vyplatí jednorazovo.

Predčasný starobný dôchodok

Od 1. novembra 2022 vzniká nárok na predčasný starobný dôchodok iba vtedy, ak je suma predčasného starobného dôchodku (alebo súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení) vyššia ako 1,6 - násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je 375,10 eur mesačne (do 31. októbra 2022 to bola suma 281,40 eur mesačne).

Od 1. januára 2023 sú podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok alternatívne v závislosti od toho, či poistenec získal najmenej 40 odpracovaných rokov. Ak poistenec získal najmenej 40 odpracovaných rokov, nebude sa na neho vzťahovať podmienka chýbajúcich najviac dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku. To znamená, že ak poistenec bude žiadať o priznanie predčasného starobného dôchodku viac ako dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku, bude na posúdenie nároku na dôchodok potrebné posúdiť, koľko odpracovaných rokov získal.

Suma predčasného starobného dôchodku, ak poistenec získal najmenej 40 odpracovaných rokov (bez ohľadu na to, koľko mu chýba do dovŕšenia dôchodkového veku), bude znížená o 0,3 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku.

Prečítajte si tiež: Výhody cestovania pre seniorov v Českej republike

Zmeny v dôchodkovom veku

Od ročníka narodenia poistenca v r. 1967 sa opätovne zvyšovanie dôchodkového veku naviaže na strednú dĺžku života.

Právna úprava týkajúca sa zníženia dôchodkového veku o šesť mesiacov za každé vychované dieťa, maximálne však o 18 mesiacov, ostáva zachovaná.

Dôchodkový vek ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na päť rokov dopredu. Prvýkrát sa tak stane v roku 2025 a ustanoví sa dôchodkový vek poistencov narodených v roku 1967.

Pozostalostné dôchodky

Vdove alebo vdovcovi, ktorí vychovali jedno dieťa, sa od 1. januára zníži veková hranica opätovného vzniku nároku na výplatu na pozostalostný dôchodok z doterajšieho dovŕšenia dôchodkového veku na vek 57 rokov.

Zároveň sa od roku 2023 predĺži poberanie vdovského a vdoveckého dôchodku. Pozostalej manželke alebo manželovi, ktorým bola výplata vdovského alebo vdoveckého dôchodku zastavená po uplynutí jedného roka od smrti zomretého manžela alebo manželky a ešte neuplynulo obdobie dvoch rokov, Sociálna poisťovňa od 1. januára 2023 za zostávajúce obdobie uvoľní výplatu pozostalostného dôchodku.

Prečítajte si tiež: Cestovanie vlakom pre dôchodcov v Česku

Zohľadňovanie "českej" doby poistenia

Od 1. januára 2023 bude Sociálna poisťovňa zohľadňovať „tzv. českú” dobu poistenia, ktorú poistenec získal pred 1. januárom 1993 a jej vplyv na slovenský dôchodok.

V Slovenskej republike platia skoršie termíny odchodu do dôchodku než v Českej republike. Ak takýto žiadateľ odchádzal do dôchodku, musel následne čakať (mesiace až roky), kým získal nárok na dôchodok z Českej republiky. Po odstránení tejto diskriminácie od roku 2023 žiadateľovi, ktorému za „tzv. českú” dobu poistenia nárok na starobný alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky nevznikol, dobu poistenia získanú pred 1. januárom 1993 na dôchodok zohľadní Sociálna poisťovňa.

Rozšírenie rozsahu poistencov štátu na dôchodkové poistenie

Na prechodné obdobie (rok 2023) sa novelou zákona o sociálnom poistení rozšíri rozsah poistencov štátu na dôchodkové poistenie o členov cirkví, reholí, charitatívnych spoločenstiev vykonávajúcich pracovnú činnosť bez práva na príjem. Takto sa rozšíri kategória osôb, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát. V roku 2023 tak bude v Sociálnej poisťovni povinne dôchodkovo poistená aj fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá je členom cirkevného, rehoľného alebo charitatívneho spoločenstva, vykonáva pre spoločenstvo pracovnú činnosť bez práva na príjem a podala prihlášku na dôchodkové poistenie.

Zmeny týkajúce sa II. dôchodkového piliera

Aktuálne platná sadzba príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (II. dôchodkový pilier), ktorú sporiteľ odvádza zo svojich odvodov prostredníctvom Sociálnej poisťovne do svojej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, vo výške 5,50 % zostáva zachovaná aj v rokoch 2023 a 2024. Sadzba príspevkov do II. piliera sa pôvodne mala postupne zvyšovať: od roku 2023 na 5,75 % a v roku 2024 na 6 % hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby. Na základe novely príslušného zákona sa však sadzba do II. piliera zvýši na 5,75 % až od roku 2025 a bude platná aj v roku 2026. Primerane tomu sa upravilo aj znižovanie sumy starobného dôchodku z I. piliera. V praxi to znamená, že sporiteľom, ktorým sa pre nižšiu sadzbu príspevkov postúpia do ich dôchodkovej správcovskej spoločnosti príspevky v nižšej sume, sa bude aj starobný dôchodok z I. piliera, na ktorý im v budúcnosti vznikne nárok, znižovať o menšiu pomernú časť.

S účinnosťou od 1. januára 2023 zaniká povinnosť požiadať Sociálnu poisťovňu o vydanie akceptačného listu tým sporiteľom, ktorí majú záujem v rámci II. dôchodkového piliera prestúpiť do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Od roku 2023 táto administratívna podmienka odpadne a sporiteľ bude môcť prestúpiť do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti len na základe prestupovej zmluvy.

Sociálna poisťovňa už stanovila referenčnú sumu pre výplatu dôchodku z II. dôchodkového piliera na rok 2023. Jej výška bude 521,30 eura. Referenčná suma je hodnota priemerného mesačného starobného dôchodku vyplácaného zo Sociálnej poisťovne, teda z I. dôchodkového piliera. Táto suma je zároveň podmienkou výplaty starobného dôchodku zo starobného sporenia (z II. piliera) formou programového výberu. Programový výber sa z II. piliera uskutočňuje formou dohody, v ktorej si sporiteľ s príslušnou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou určí mesačnú sumu dôchodku, obdobie vyplácania alebo aj jednorazový výber celej nasporenej sumy príspevkov. V praxi to znamená, že ak sporiteľovi v II. pilieri budú v roku 2023 vyplácané dôchodky, napríklad starobný dôchodok z I. piliera, invalidný dôchodok, pozostalostný dôchodok vrátane výsluhového dôchodku, či dôchodok vyplácaný z cudziny v úhrne prevyšujúcej sumu 521,30 eura, bude môcť požiadať dôchodkovú správcovskú spoločnosť o výplatu celej svojej nasporenej sumy príspevkov v II. pilieri jednorazovo.

Od 1. januára 2024 dôjde k úprave výplatnej fázy II. piliera, pričom možnosť jednorazového výberu príspevkov zostane zachovaná. Toto jednorazové vyplatenie príspevkov však bude od 1. januára 2024 podliehať daňovej povinnosti. Na žiadosti o starobný dôchodok z II. piliera podané do 31. decembra 2023 sa bude na spôsob vyplácania dôchodkov z II. piliera vzťahovať právny režim účinný do 31. decembra 2023.

Nemocenské dávky v roku 2023

Ak sa poistenec stane dočasne práceneschopným v roku 2023, maximálna výška jeho nemocenského na deň bude predstavovať 43,79507000 eura. Maximálne denné materské dosiahne hodnotu 59,72055000 eura. Podobne vzrastie aj maximálna výška dávky tehotenské. Maximálne denné ošetrovné v roku 2023 predstavuje hodnotu 43,79507000 eura. Dávka ošetrovné (nie pandemické ošetrovné), ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 613,20 eura.

Sociálna poisťovňa už od 1. novembra 2022 poskytuje svojim poistencom nový typ dávky materské, tzv. „otcovské“ a môžu o ňu žiadať aj v roku 2023. Dávka je určená pre oteckov a po splnení zákonných podmienok ju môžu poberať najviac 14 kalendárnych dní v období šiestich týždňov po narodení dieťaťa. Po dvojtýždňovom poberaní dávky „otcovské“ môžu otcovia tak ako doteraz (po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu) poberať aj dávku materské. Na jej čerpanie pre to isté dieťa im zostane v zásade 26 týždňov (pri starostlivosti o jedno narodené dieťa) a uplatniť si ju môžu do troch rokov veku dieťaťa. Dávka materské sa tak pre otcov rozdeľuje na dve časti - obdobie max. 2 týždňov v období 6 týždňov po narodení dieťaťa (tzv. „otcovské“), ktoré môže otec poberať bez ohľadu na to, či matka v tomto období poberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok a ďalších v zásade 26 týždňov pri starostlivosti o jedno dieťa do troch rokov veku dieťaťa. Ak si otec nárok na „otcovské“ neuplatní, môže po splnení zákonných podmienok čerpať dávku materské na celé obdobie 28 týždňov tak ako doteraz (resp. 37 týždňov, ak ide o osamelého otca).

Nová žiadosť k dávke otcovské/materské má názov Žiadosť iného poistenca o materské, tlačivo je k dispozícii na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Žiadosť tak klient vybaví aj bez kontaktovania pobočky. Ak je poistenec zamestnancom a chce si uplatniť nárok na tzv. otcovské, tlačivo Žiadosť iného poistenca o materské je potrebné najskôr predložiť zamestnávateľovi na potvrdenie. Vyplnenú a podpísanú žiadosť následne doručí príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva jeho nemocenské poistenie. Ak ide o zamestnanca, tak príslušnou je v zásade pobočka podľa sídla zamestnávateľa. Ak ide o zamestnanca v ochrannej lehote (teda spravidla do 7 sedem dní po zániku nemocenského poistenia), tak žiadosť predkladá v pobočke podľa sídla posledného zamestnávateľa.

Úrazové dávky od 1. januára 2023

Od 1. januára 2023 vzrastú aj úrazové dávky - úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa zvýšia o 10,9 %. Tieto dávky sú zo zákona obmedzené maximálnou sumou, ktorá sa tiež každý rok valorizuje. Maximálna výška náhrady nákladov spojených s liečením bude v roku 2023 predstavovať 33 077,40 eura. Maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom v roku 2023 bude vo výške 3 308,80 eura.

Hodnota bodu, ktorá je potrebná na výpočet sumy úrazových dávok v roku 2023 je 26,08 eura. Hodnota bodu je dôležitá pri určení sumy úrazových dávok - náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Hodnotu jedného bodu určuje opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR, pričom vychádza z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Novú hodnotu bodu určenú pre tento rok použije Sociálna poisťovňa len pri tej náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, na ktorú poškodenému zamestnancovi vznikol nárok po 31. decembri 2022.

Dávky v nezamestnanosti a garančné dávky

Maximálne sumy garančnej dávky a dávky v nezamestnanosti sa v roku 2023 zmenia až od 1. júla 2023, dovtedy platia sumy, ktoré sú stanovené od 1. júla 2022 do 30. júna 2023. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti je aktuálne pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci 1 234,30 eur a pri 30-dňovom mesiaci 1 194,50 eur.

Nárok na dávku v nezamestnanosti majú po splnení zákonných podmienok povinne poistené osoby v nezamestnanosti, t. j. zamestnanci na základe trvalého pracovného pomeru alebo zamestnanci/ dohodári na základe dohody o pracovnej činnosti, dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktoré viedli k poisteniu v nezamestnanosti.

Na garančnú dávku má po splnení zákonných podmienok nárok zamestnanec, ktorý je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu (pracovný pomer, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študenta, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce) a člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu u zamestnávateľa, ktorý sa stal platobne neschopným a neuspokojoval jeho nároky z týchto vzťahov. Ak platobná neschopnosť zamestnávateľa vznikne v období od 1. júla 2022 do 30. júna 2023, maximálna suma garančnej dávky je 794 eur.

Minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre SZČO a DPO

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) budú od roku 2023 platiť nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie. Podobne čaká zmena v platení poistného od 1. januára 2023 aj zamestnávateľov a zamestnancov, pre ktorých sa mení výška maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného.

Systém sociálneho zabezpečenia v Českej republike

Systém sociálneho zabezpečenia na Slovensku má tri základné úrovne, ktoré tvoria sociálne poistenie, sociálna pomoc a sociálna podpora.

Z nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky napríklad v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Ak je dočasne pracovne neschopný bežný zamestnanec, ten počas prvých 10 dní neschopnosti dostáva náhradu príjmu od zamestnávateľa.

Vyrovnávacia dávka je určená pre ženy, tehotné alebo počas materstva do konca 9. mesiaca po pôrode, ktoré boli preradené na inú pracovnú činnosť, z ktorej dosahujú nižší príjem. Táto dávka je vyplatená len tým ženám, ktoré boli preradené na inú prácu z dôvodu, že nimi dovtedy vykonávané pracovné činnosti sú zakázané tehotným ženám a matkám (do konca 9. mesiaca po pôrode). Príkladom môže byť situácia, ak došlo k oslobodeniu tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca 9. mesiaca po pôrode od vykonávania nočnej práce.

Z dôchodkového poistenia sa vypláca starobný dôchodok, ktorý je vyplácaný zo starobného poistenia a má poistencovi zabezpečiť príjem počas jeho staroby. Nárok na starobný dôchodok ma každý poistenec, ktorý získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, a ktorý dovŕšil dôchodkový vek (súčasne stanovený jednotne na 62 rokov u mužov aj žien).

Predčasný starobný dôchodok predstavuje dôchodkovú dávku poskytovanú zo starobného poistenia za účelom zabezpečenia príjmu v starobe poistenca. Nárok na predčasný starobný dôchodok má poistenec, ktorý získal aspoň 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu max. 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma tohto dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. Predčasný dôchodok môže získať aj sporiteľ, ktorý spĺňa vyššie uvedené podmienky, získal min. 3 roky sporenia v II. pilieri a suma jeho dôchodku je vyššia ako 0,6-násobok sumy životného minima.

Invalidný dôchodok je dôchodková dávka poskytovaná z invalidného poistenia, ktorej účelom je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Nárok na invalidný dôchodok má ten poistenec, ktorý je invalidný, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Vo výnimočných prípadoch môže invalidný dôchodok poberať aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, príp. v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom. Nárok na tento dôchodok však vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.

Na vdovský dôchodok, ktorý sa poskytuje zo starobného alebo z invalidného poistenia, sa vypláca za účelom zabezpečiť vdove príjem v prípade úmrtia jej manžela. Na vdovecký dôchodok, ktorý sa poskytuje buď zo starobného alebo z invalidného poistenia, sa vypláca za účelom zabezpečenia príjmu vdovcovi v prípade úmrtia jeho manželky.

Sirotský dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje zo starobného alebo z invalidného poistenia, pričom jeho účelom je zabezpečiť sirote príjem v prípade smrti jej rodiča alebo osvojiteľa. Podľa právnej úpravy platnej od 1. januára 2004 môže dieťaťu vzniknúť nárok na sirotský dôchodok po každom z rodičov alebo osvojiteľov. To znamená, že dieťa môže mať nárok na dva sirotské dôchodky. V prípade, že je nezaopatrené dieťa v pestúnskej starostlivosti a pestún, príp. manžel pestúna má povinnosť vyživovať toto dieťa, vzniká mu nárok na sirotský dôchodok po zomretom rodičovi alebo osvojiteľovi dieťaťa.

Úrazová renta je pravidelná peňažná dávka úrazového poistenia, ktorá má poškodenému poistencovi zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu. Má tiež kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, teda činnosť, ktorú vykonával pred vznikom choroby z povolania alebo pracovného úrazu. Na úrazovú rentu má nárok zamestnanec zamestnávateľa (podľa § 16) a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia (podľa § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Účelom dávky jednorazového vyrovnania je kompenzovať finančnou náhradou pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Pokles pracovnej schopnosti sa pohybuje v rozsahu minimálne 10 % a maximálne 40 %. § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Pozostalostná úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia zabezpečujúca osoby, ktorým poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu. Na pozostalostnú úrazovú rentu má nárok fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný dôchodok. Výnimku tvoria osoby, ktorým z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie, t. j. manžel a nezaopatrené deti, ktoré majú nárok na jednorazové odškodnenie bez ohľadu na to, či poberajú alebo majú nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.

Jednorazové odškodnenie je dávka, ktorá sa slúži na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny spôsobená stratou príjmu poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Pracovná rehabilitácia je vecná dávka poskytovaná fakultatívne z úrazového poistenia na podporu snahy poškodeného o pracovnú a sociálnu reintegráciu. (§ 95 ods. 3) ako výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti. § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Dávkou finančného charakteru je rehabilitačné, ktoré je poskytované z úrazového poistenia v prípade, že sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia.

Rekvalifikácia je vecnou dávkou poskytovanou na podporu snahy poškodeného o pracovnú a sociálnu integráciu. Za rekvalifikáciu sa považuje zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti. § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Náhrada za bolesť je dávkou, ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo (podľa osobitného predpisu), a ktorej účelom je kompenzovať bolesť, ako aj ujmu spôsobenú poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Na náhradu za bolesť má po splnení podmienok ustanovených zákonom NR SR č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia nárok zamestnanec zamestnávateľa a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia. § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávka, ktorá sa poskytuje jednorazovo podľa osobitného predpisu, a ktorej účelom je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia, ako ujmu spôsobenú stavom súvisiacim s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Náhrada nákladov spojených s liečením je dávka, ktorej účelom je nahradiť poškodenému náklady spojené s liečením následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktoré mu nemôžu byť uhradené zo zdravotného poistenia.

Na náhradu nákladov spojených s pohrebom poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má nárok ten, kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil.

Dávka garančného poistenia je dávka vyplácaná po splnení zákonných podmienok zo základného fondu garančného poistenia, slúžiaca na uspokojenie nárokov z pracovnoprávneho vzťahu v dôsledku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. S účinnosťou od 1. mája 2004 sa slobodný pohyb pracovníkov na vnútornom trhu Európskej únie stal skutočnosťou aj pre občanov Slovenskej republiky.

tags: #ceska #republika #narok #nemocenske #starobny #dochodca