
Zamestnávanie zamestnancov a poskytovanie mzdy predstavuje pre zamestnávateľov komplexnú oblasť, ktorá si vyžaduje dôkladné poznanie a dodržiavanie množstva právnych predpisov. Tieto predpisy sa týkajú pracovného, sociálneho, daňového a iného práva. Plnenie týchto povinností zabezpečujú predovšetkým mzdoví účtovníci, ktorých práca je náročná, zodpovedná a vyžaduje si presnosť, dodržiavanie termínov, znalosť mnohých zákonov a neustále sledovanie legislatívnych zmien. Tento článok poskytuje komplexný prehľad povinností zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy a súvisiacimi oblasťami, s ohľadom na platnú legislatívu.
Činnosť zamestnávateľov v oblasti zamestnávania a odmeňovania upravuje množstvo právnych predpisov. Medzi najdôležitejšie patria:
Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľom upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.).
Zamestnávateľom je právnická osoba a fyzická osoba, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Za zamestnávateľa, ktorým je právnická osoba, právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva štatutárny orgán. Fyzická osoba ako zamestnávateľ koná osobne.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať prevádzkovanie svojej činnosti prednostne zamestnancami v pracovnom pomere. Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplývajú z pracovnej zmluvy, pracovných a mzdových podmienok, za ktorých bude prácu vykonávať. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou.
Prečítajte si tiež: Ako správne vyplniť čestné vyhlásenie ZŤP?
Podmienky, za ktorých môže byť prijatý do pracovnoprávneho vzťahu cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti, upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Pri zamestnávaní občanov z členských štátov Európskej únie sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje, Slovenská republika umožňuje od 1. 5. 2004 voľný prístup na trh práce týmto občanom. Na tieto osoby sa vzťahujú právne predpisy toho členského štátu, na území ktorého zárobkovú činnosť vykonávajú.
Právnická alebo fyzická osoba sa stane zamestnávateľom, ak začne zamestnávať prvého zamestnanca. Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca, je povinný sa registrovať v Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni.
V zmysle § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne, a to do 8 dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a to na predpísanom tlačive Registračný list zamestnávateľa. Nevyhnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. výpis z obchodného registra.
Pretože každý zamestnávateľ je povinný predkladať doklady prostredníctvom elektronických služieb Sociálnej poisťovne, pri registrácii zamestnávateľa je potrebné požiadať aj o vydanie prístupu do elektronických služieb a s príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne uzatvoriť Dohodu o používaní elektronických služieb pre odvádzateľov poistného.
Sociálna poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne identifikačné číslo zamestnávateľa - IČZ. Zamestnávateľ pridelené IČZ uvádza na tlačivách mesačného výkazu poistného a registračných listoch FO.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok a čestné vyhlásenie
V prípade, že dôjde k zmene názvu zamestnávateľa, jeho sídla a dňa určeného na výplatu príjmov, zamestnávateľ je povinný tieto zmeny oznámiť do 8 dní od tejto zmeny [§ 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení].
Zamestnávateľ pre účely zdravotného poistenia je špecifikovaný v § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Do 31. 12. 2012 sa zamestnávateľom rozumela osoba, ktorá mala trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky. S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa zamestnávateľom rozumie aj organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky miesto výkonu činnosti.
Zamestnávateľ je v zmysle § 23 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vznik, zmenu a zánik platiteľa poistného. dátum vzniku prihlasovacej povinnosti, resp. zániku tejto povinnosti, je zamestnávateľ povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala.
V prípade zmeny názvu zamestnávateľa, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu, zmeny dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, je zamestnávateľ povinný do 8 dní odo dňa zmeny tieto zmeny oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni (§ 23 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení).
Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. k) zákona o zdravotnom poistení povinný oznámiť vznik platiteľa poistného, resp. prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v pobočke príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistený zamestnanec, ktorého začal zamestnávať, a to na predpísanom tlačive do 8 pracovných dní od vzniku tejto skutočnosti. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil na tento účel tlačivo Oznámenia o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného. Nevyhnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. výpis z obchodného registra.
Prečítajte si tiež: Ako vyplniť čestné vyhlásenie pre dôchodcov a ZŤP?
Zdravotná poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne číslo zamestnávateľa odvodené od identifikačného čísla organizácie (IČO), ktoré zamestnávateľ uvádza na tlačivách mesačného výkazu a oznámeniach zamestnávateľa.
Registračnú a oznamovaciu povinnosť daňových subjektov upravuje § 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Každá právnická a fyzická osoba, ktorá získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať do 30 dní miestne príslušného správcu dane o registráciu pre konkrétne druhy dane. Správca dane registrovanému subjektu pridelí daňové identifikačné číslo a vydá osvedčenie.
Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá na území SR získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je v zmysle § 49a ods. 1 zákona o dani z príjmov povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Registračnú povinnosť k dani z príjmov daňový subjekt splní predložením žiadosti o registráciu podľa § 67 zákona o správe daní.
Základné zásady spracovania osobných údajov a zodpovednosť za bezpečnosť ich spracovania ustanovuje zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Zákon sa vzťahuje na každú právnickú aj fyzickú osobu, ktorá spracúva osobné údaje, pričom spracovaním osobných údajov rozumieme vykonávanie akýchkoľvek operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi, napr. zhromažďovanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, prepracúvanie, vyhľadávanie, prehľadávanie, preskupovanie, kombinovanie, premiestňovanie, využívanie, uchovávanie, blokovanie, likvidáciu, šírenie, sprístupňovanie alebo zverejňovanie.
Oprávnenou osobou je každá fyzická osoba, ktorá prichádza do styku s osobnými údajmi v rámci svojho pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru, členského vzťahu, na základe poverenia, zvolenia alebo vymenovania alebo v rámci výkonu verejnej funkcie, ktorá môže osobné údaje spracúvať len na základe pokynu prevádzkovateľa, zástupcu prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa. Oprávnené osoby sú zodpovedné za bezpečné spracovanie osobných údajov. Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je povinný v zmysle § 17 zákona o ochrane osobných údajov oprávnené osoby poučiť o právach a povinnostiach uložených zákonom o ochrane osobných údajov. Poučenie je potrebné vykonať pred vydaním prvého pokynu oprávnenej osobe na vykonanie spracovateľskej operácie s osobnými údajmi.
Dotknutou osobou je každá fyzická osoba, o ktorej sa spracúvajú osobné údaje, t.j. všetci zamestnanci zamestnávateľa a v niektorých prípadoch aj ich rodinní príslušníci, napr. pri uplatnení daňového bonusu na dieťa, odpočítateľnej položky na manžela alebo manželku a pod. Osobné údaje dotknutej osoby sa môžu spracúvať len so súhlasom dotknutej osoby. Súhlas sa nevyžaduje, ak sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona, ktorý ustanovuje zoznam osobitných údajov, účel ich spracovania a okruh dotknutých osôb. V prípade zamestnancov, ktorých osobné údaje sa spracúvajú výhradne na personálne a mzdové účely, súhlas nie je potrebný, pretože ich osobné údaje sa spracúvajú podľa osobitných zákonov, napr. Zákonníka práce, zákona o sociálnom poistení, zákona o zdravotnom poistení, zákona o dani z príjmov a pod.
Za výkon dohľadu nad ochranou osobných údajov zodpovedá prevádzkovateľ. V prípade, že zamestnáva viac ako 5 osôb, výkonom dohľadu poverí zodpovednú osobu alebo viaceré zodpovedné osoby, ktoré dozerajú na dodržiavanie zákonných ustanovení pri spracúvaní osobných údajov. Prevádzkovateľ je zároveň povinný o poverení písomne informovať Úrad na ochranu osobných údajov SR na úradom vypracovanom formulári, a to najneskôr do 30 dní odo dňa poverenia. Zodpovednou osobou môže byť len odborne vyškolená oprávnená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony a spĺňa podmienku bezúhonnosti preukázanú výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
Zákon o ochrane osobných údajov ukladá prevádzkovateľom povinnosť registrácie informačného systému alebo evidencie informačného systému, a to ešte pred začatím spracovania. Na registráciu sa použije formulár stanovený Úradom na ochranu osobných údajov SR. podliehajú osobitnej registrácii (podľa § 27 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov). O informačných systémoch, ktoré nepodliehajú registrácii, je prevádzkovateľ povinný viesť evidenciu, a to najneskôr odo dňa začatia spracúvania osobných údajov v informačnom systéme.
Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ, ktorý spracúva personalistiku a mzdy na samostatnom počítači, ktorý nie je prepojený na verejne prístupnú počítačovú sieť - na internet, nemá povinnosť vypracúvať bezpečnostný projekt. Jeho povinnosťou je vypracovať bezpečnostnú smernicu a o používanom informačnom systéme viesť evidenciu. V prípade spracúvania personalistiky a miezd na počítači, resp. v počítačovej sieti, ktorá je prepojená na verejne prístupnú počítačovú sieť - na internet, je zamestnávateľ povinný vypracovať bezpečnostný projekt a internú smernicu, ktorou upraví podrobnosti spracúvania osobných údajov. Personálny a mzdový informačný systém registrácii nepodlieha, lebo obsahuje osobné údaje fyzických osôb vrátane osobných údajov ich rodinných príslušníkov vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu a zároveň pri zamestnávaní viacerých ako piatich osôb podlieha dohľadu zodpovednej osoby.
Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou upravuje Zákonník práce v § 158 a § 159. Okrem Zákonníka práce upravuje povinnosť zamestnávateľa zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ pre účely zákona o službách zamestnanosti je špecifikovaný v § 3 zákona. Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihom sú vymedzené v § 63 zákona.
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihom, a to v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Občanom so zdravotným postihnutím je občan, ktorý je uznaný za invalidného v zmysle zákona o sociálnom poistení. Zamestnávateľ splnenie tejto povinnosti dokladuje podaním ročného výkazu na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku odviesť za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného počtu, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa odvod odvádza.
Vznik pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom preukazuje pracovná zmluva.
V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný oznámiť Sociálnej poisťovni vznik, zmenu a zánik pracovného pomeru zamestnanca, a to do 8 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. elektronicky prostredníctvom internetu využitím systému elektronického zberu údajov, pričom už registračný list v papierovej podobe predkladať netreba - túto formu je povinný od 1. 1. 2011 používať každý zamestnávateľ.
V priebehu trvania pracovného pomeru je zamestnávateľ, okrem prihlasovacích povinností, povinný [§ 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení] predkladať mesačný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote do dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (do 5 dní odo dňa výplaty príjmov).
V sociálnom poistení sa uplatňuje inštitút prerušenia poistenia. Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti (§ 26 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) napr. v období od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, počas čerpania rodičovskej dovolenky, ak sa zamestnankyňa alebo zamestnanec starajú o dieťa do troch rokov veku, ak sa fyzická osoba stará o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a vyžaduje si osobitnú starostlivosť, alebo ak sa fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo v súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia. Zamestnávateľ je povinný prerušenie poistenia oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do 8, resp. 30 dní od prerušenia poistenia na tlačive Registračný list FO. Vznik prerušenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinného poistenia a skončenie prerušenia sa posudzuje ako vznik povinného poistenia.
Registračný list FO je tak základným tlačivom, na ktorom zamestnávateľ oznamuje Sociálnej poisťovni postavenie zamestnanca ako poistenca k zamestnávateľovi ako platiteľovi poistného.
Zamestnanec pre účely zdravotného poistenia je špecifikovaný v § 11 ods. 3 a zamestnávateľ v § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.
Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení povinný prihlásiť zamestnanca do pobočky zdravotnej poisťovne, v ktorej je zamestnanec poistený, a to na tlačive predpísanom príslušnou zdravotnou poisťovňou do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil pre tento účel tlačivo Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie. Oznámenie má listinnú aj elektronickú formu. S účinnosťou od 1. 10. 2009 je v zmysle Metodického usmernenia UDZS č. 3/3/2009 povinné používať tlačivo Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie pri každej zmene platiteľa poistného, t. j. pri vzniku, zániku, zmene platiteľa poistného.
Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného v prípadoch, keď je platiteľom poistného štát [§ 24 písm. f) zákona o zdravotnom poistení], napr. u zamestnankyne, ktorej vznikol nárok na materské, u zamestnanca, ktorému vznikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa trvania potreby osobného a celodenného ošetrovania.
Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie je tak základným tlačivom, na ktorom zamestnávateľ oznamuje príslušnej zdravotnej poisťovni postavenie zamestnanca ako poistenca k zamestnávateľovi ako platiteľovi poistného.
V súvislosti so zlúčením zdravotných poisťovní k 1. 1. 2010 je potrebné, aby zamestnávatelia oznamovali príslušné zmeny na tlačivách príslušnej zdravotnej poisťovne, do ktorej zlúčením prešiel jeho zamestnanec.
V priebehu trvania pracovného pomeru je zamestnávateľ ako platiteľ poistného, okrem prihlasovacích a oznamovacích povinností, povinný [§ 24 písm. a) zákona o zdravotnom poistení] platiť preddavky na poistné za svojich zamestnancov a odvádzať ich príslušnej zdravotnej poisťovni v lehote splatnosti preddavkov na poistné (do 10 dní po dni výplaty miezd).
Právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti a v rámci nich aj zamestnávanie cudzincov upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Zamestnávanie cudzinca, ktorému bolo udelené povolenie na zamestnávanie, zamestnávateľ neoznamuje.
Zamestnávateľ musí byť u správcu dane registrovaný ako platiteľ dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti (pozri kapitolu II.3.). Daňová povinnosť mu vznikne zamestnaním prvého zamestnanca a vznik daňovej povinnosti je povinný písomne oznámiť daňovému úradu v zmysle § 31 ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov, a to do 15 dní odo dňa, keď povinnosť vznikla.
Každý zamestnanec má pri nástupe do zamestnania právo, nie povinnosť, podpísať Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ak má daňovník viacerých zamestnávateľov súčasne, vyhlásenie môže predložiť len jednému z nich. Ministerstvo financií SR odporučilo vzor tlačiva vyhlásenia v Oznámení MF SR č. MF/26840/2008-72 o uverejnení odporúčaných tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2008. V zmysle bodu 4 Oznámenia MF SR č. MF/28277/2009-72 o uverejnení vzoru odporúčaných tlačív uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 13/2009 sa tento vzor vyhlásenia použije aj pre zdaňovacie obdobie roku 2010. Zamestnávateľ by mal zabezpečiť, aby zamestnanci podpísali Vyhlásenie na zdanenie príjmov pre rok 2010 do 1. 2. 2010 (31. 1. 2010 pripadol na nedeľu).
Ministerstvo financií SR oznámením číslo MF/023096/2012-72 o uverejnení vzorov odporúčaných tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 1/2013 odporúča zamestnávateľom, ktorí sú platiteľmi dane, používať tlačivo „Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov“.
Ak zamestnávateľ zamestnáva fyzické osoby na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvorených pred 1. 1. 2013 a tieto osoby majú od 1. 1. 2013 na účely sociálneho poistenia postavenie zamestnanca, zamestnávateľ bol povinný prihlásiť ich na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. u zamestnancov s nepravidelným príjmom na dôchodkové poistenie najneskôr do 31. 1. 2013. Povinnosť prihlásenia zamestnanca do registra plní zamestnávateľ podaním Registračného listu FO. V súčasnej dobe sú zamestnávatelia povinní predkladať Registračné listy FO elektronicky.
Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. V zmysle § 118 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa považuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdou nie je plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa osobitných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť.
Mzdové podmienky, t. j. vymedzenie jednotlivých zložiek mzdy, ich výšku a podmienky poskytnutia, je zamestnávateľ povinný dohodnúť s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, v mzdovom poriadku alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda.
Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Podľa § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde vláda Nariadením vlády SR č. 441/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy, ustanovila s účinnosťou od 1. 1. 2010 sumu minimálnej mzdy na 317 € za mesiac a 1,820 € za hodinu. Nariadením vlády č. 326/2012 Z. z. ustanovila s účinnosťou od 1. 1. 2013 sumu minimálnej mzdy na 337,70 € za mesiac a 1,941 € za hodinu.
Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. a koeficientu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti stanoveného v § 120 ods. 4 Zákonníka práce.
Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný v zmysle § 120 Zákonníka práce poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Pracovné miesto je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.
#
tags: #cestne #vyhlasenie #vzor #zasielanie #mzdy #na