
Systém sociálneho zabezpečenia na Slovensku prechádza v súčasnom období významnou transformáciou. Cieľom tejto transformácie je postupná zmena terajšieho systému dôchodkového zabezpečenia na systém dôchodkového poistenia, ktorý bude založený najmä na princípe osobnej zodpovednosti občana za úroveň svojho zabezpečenia aj po skončení aktívnej zárobkovej činnosti. Táto zmena má za cieľ motivovať občanov k aktívnejšiemu prístupu k plánovaniu a zabezpečeniu svojej budúcnosti.
Jedným z prvých krokov, ktorý bol vykonaný v súlade s koncepciou transformácie sociálnej sféry, bolo vytvorenie doplnkového dôchodkového poistenia, ktoré umožní občanovi získať doplnkový príjem. Doplnková dôchodková poisťovňa je povinná hospodáriť so zverenými finančnými prostriedkami a investovať ich tak, aby neboli ohrozené práva poistencov a nároky príjemcov dávok.
Účelom zákona č. 123/1996 Z. z. je vytvorenie právneho rámca pre formu získania vyšších dôchodkových nárokov zamestnancov, a to prostredníctvom doplnkového dôchodkového poistenia ako systému utváraného, spravovaného a financovaného spoločne zamestnávateľom a zamestnancami. Prostredníctvom zhromažďovania príspevkov zamestnancov a zamestnávateľov a hospodárenia s týmito príspevkami sa umožňuje získať poistencom v určených sociálnych situáciách (staroba, invalidita) doplnkový dôchodkový príjem.
Systém doplnkového dôchodkového poistenia je založený na princípe dobrovoľnosti. To znamená, že zamestnanci sa môžu slobodne rozhodnúť, či sa do tohto systému zapoja alebo nie.
Výhodou systému doplnkového dôchodkového poistenia je daňové zvýhodnenie príspevkov zamestnancov a zamestnávateľov, pričom vyplácané dávky sa zdaňujú ako ktorýkoľvek iný príjem. Príspevky, ktoré platí poistenec na doplnkové dôchodkové poistenie, sú položkou znižujúcou základ dane (vo výške 10 % ročného príjmu, maximálne 24 000 Sk ročne). Cieľom takejto motivácie je, aby sa poistenci ekonomicky postarali vlastným pričinením o doplnkový príjem v starobe.
Prečítajte si tiež: Prenájom vs. kúpa nehnuteľnosti
Príspevky zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové poistenie sú zahrnuté do nákladov, ktoré sú daňovým výdavkom zamestnávateľa, (v sume 3 % úhrnu zúčtovaných miezd poistencov a do 6 % úhrnu zúčtovaných miezd poistencov vykonávajúcich práce, ktoré na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia sú zaradené do kategórie rizika práce 3 alebo 4).
Doplnkové dôchodkové poistenie je financované kapitalizačným systémom. Investovanie doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa musí realizovať čo najmenej riskantnou formou. Sociálna dimenzia systému je vyjadrená na rozdiel od dôchodkového pripoistenia realizovaného komerčnými poisťovňami v tom, že doplnkové dôchodkové poisťovne sú neziskovým subjektom, a tým je neziskový aj celý systém.
Doplnková dôchodková poisťovňa má svoje prostriedky uložené v banke, ktorá plní funkciu jej depozitára. Formou kapitalizácie finančných prostriedkov v doplnkových dôchodkových poisťovniach dochádza ročne k trvalému rastu peňažných prostriedkov, ktoré sa investujú prevažne do nákupu tuzemských cenných papierov, najmä štátnych dlhopisov, štátnych pokladničných poukážok, vkladových listov a depozitných certifikátov a zahraničných cenných papierov.
Doplnkové dôchodkové poistenie vykonáva doplnková dôchodková poisťovňa ako osobitný právny subjekt - sui generis, ktorý je založený na neziskovom princípe. Doplnková dôchodková poisťovňa síce môže podnikať v rozsahu ustanovenom zákonom, v zásade však hospodársky výsledok doplnkovej dôchodkovej poisťovne musí byť rozdelený na tvorbu rezervného fondu a v prospech poistencov a príjemcov dávok.
Do konca roku 2000 nebol umožnený vstup do systému doplnkového dôchodkového poistenia všetkým ekonomicky aktívnym občanom.
Prečítajte si tiež: Starobné dôchodkové sporenie Aegon
Dávkový plán je základným normatívnym aktom doplnkovej dôchodkovej poisťovne, v ktorom sa upravujú právne vzťahy účastníkov doplnkového dôchodkového poistenia. Právna úprava doplnkového dôchodkového poistenia je založená na princípe príspevkovo definovaného dávkového plánu, podľa ktorého výška dávky závisí od stavu peňažných prostriedkov na dôchodkovom účte poistenca.
Druhý spôsob ochrany peňazí poistencov je založený na kapitalizačnom princípe, pričom zameranie, spôsob a rozsah použitia peňažných prostriedkov zamestnávateľa a zamestnanca - poistenca sú zákonom upravené tak, aby ich investovanie zabezpečilo trvalé zhodnotenie týchto príspevkov.
Tretí spôsob ochrany peňazí poistencov vyplýva z vykonávania doplnkového dôchodkového poistenia podľa zákona, dávkového plánu, zamestnávateľských zmlúv, zamestnaneckých zmlúv, poisteneckých zmlúv, na ktorých základe sa upravujú právne vzťahy jednotlivých účastníkov doplnkového dôchodkového poistenia.
Štvrtý spôsob ochrany peňazí poistencov zabezpečuje doplnková dôchodková poisťovňa, ktorá je povinná zabezpečiť práva poistencov vyplývajúce z ich účasti na doplnkovom dôchodkovom poistení a nároky príjemcov dávok podľa dávkového plánu rozložením rizika investovania, podľa pravidiel použitia peňažných prostriedkov.
Piaty spôsob ochrany peňazí poistencov, vzhľadom na obsah doplnkového dôchodkového poistenia, spočíva vo výkone štátneho dozoru nad doplnkovým dôchodkovým poistením, ktorý je zverený Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstvu financií Slovenskej republiky.
Prečítajte si tiež: Vzor evidenčného listu
Rodina je miestom vzniku života, formácie charakteru človeka, osvojenia hodnôt ako najcennejšieho potenciálu človeka. Pri podpore stability rodiny nemožno podceňovať, ale ani preceňovať, ekonomické faktory. Ekonomické zmeny, rozvoj podnikania, reštruktualizácia a modernizácia sektorovej štruktúry národného hospodárstva a ďalšie skutočnosti sú na jednej strane základom pre zvýšenie ekonomickej nezávislosti rodiny, na druhej strane zvyšujú riziko ekonomickej nestability až sociálnej odkázanosti rodín.
Nové spoločensko-ekonomické pomery si vyžadujú niektoré korekcie v doterajšej rodinnej politike. Socialistický štát si osoboval vykonávať niektoré funkcie, ktoré prislúchajú rodine a v ktorých je nezastupiteľná. Štátne vlastníctvo nebolo optimálnym ekonomickým základom pre uplatňovanie sebestačnosti občanov a realizáciu ich zodpovednosti za seba a svoju rodinu.
Podstata novej rodinnej politiky, konzistentnej s demokratickým, politickým a hospodárskym systémom, spočíva v prístupe k rodine ako k inštitúcii s nezastupiteľnými spoločenskými funkciami, ako k relatívne autonómnej základnej spoločenskej jednotke s vlastnou dynamikou, súdržnosťou vnútorných vzťahov a s vlastným sebaregulačným mechanizmom. Prístup k jednotlivým členom rodiny v rámci novej rodinnej politiky, zameraný na vytváranie priestoru pre realizáciu ich životných cieľov, sa musí uskutočňovať primárne cez ich rodinnú zakotvenosť.
Zo zásadných systémových zmien vyplývajú nové atribúty vzťahu štátu k rodine v nových politických a ekonomických pomeroch. To sú systémové základy k vytváraniu podmienok pre relatívnu autonómiu rodiny, pre zohľadnenie jej potrieb a nárokov na životné podmienky na miestnej aj celospoločenskej úrovni a pre dokonalejšie plnenie jej funkcií.
Rešpektovanie zodpovednosti rodín za seba zo strany štátu znamená uplatňovanie princípu subsidiarity v štátnej rodinnej politike. Úlohou demokratického štátu voči rodinám je vytvárať rámcové právne, ekonomické a inštitucionálne podmienky a vytvárať tak rodinám priestor pre uplatnenie ich vlastnej zodpovednosti. Miera zasahovania štátu do sféry rodiny podlieha politickému konsenzu.
Pôsobenie štátu v prospech plnenia rodinných funkcií, podpora relatívnej ekonomickej nezávislosti rodín, stability a kvality vnútrorodinných vzťahov má mať nepriamy a prierezový charakter. Preto všetky vecne príslušné rezorty štátnej správy majú za povinnosť orientovať svoje politiky v prospech rodín a koordinovať svoje postupy s vecne súvisiacimi rezortmi.
Väčšina opatrení politík, týkajúcich sa rozvoja spoločnosti, ako ukazujú skúsenosti sociálneho štátu, má priamy alebo nepriamy dopad na rodinu, pretože rodina je priesečníkom väčšiny vzťahov v spoločnosti. Môže to byť pôsobenie pozitívne, ale nemožno vylúčiť, že pri svojich dlhodobých účinkoch môže pôsobiť rozporne až negatívne na rodinu a výkon jej funkcií.
Pri tvorbe opatrení rodinnej politiky je potrebné rešpektovať vzájomné súvislosti medzi spoločenskými procesmi a ich dôsledkami na život rodín a ich jednotlivých členov. Úlohou štátu je systematicky sledovať a analyzovať ekonomické, demografické a hodnotové aspekty správania rodín. V prípade potreby a na základe spoločenského konsenzu prijímať opatrenia korigujúce sociálnu a ekonomickú situáciu rodín. Zásadné zmeny v rodinnej politike štátu sú možné iba za predpokladu súhlasu občanov s ich obsahom a aktívnej občianskej účasti na ich realizácii. Demokratická rodinná politika poskytuje občanom väčšie práva a vyžaduje od nich právam prislúchajúcu zodpovednosť, nemôže sa však zaobísť bez ich spolupráce.
Od roku 1993, dochádza na Slovensku k výraznejším zmenám vo vývoji viacerých demografických ukazovateľov. Skutočné a predpokladané makrospoločenské trendy prírastkov obyvateľstva a úmrtnosti sú základnou informáciou pre budovanie účinného systému sociálneho zabezpečenia, pre zdravotnícku politiku a najmä pre ekonomickú politiku.
Úbytok počtu obyvateľstva bez výraznejšieho technického pokroku môže byť z dlhodobého hľadiska problémom pre rovnovážny ekonomický rast na báze vlastných pracovných síl. Pokles pôrodnosti vedie k rastu podielu obyvateľov v poproduktívnom veku, čo je náročnou úlohou pre budovanie systémov sociálneho zabezpečenia, najmä dôchodkového poistenia. Zmeny v štruktúre domácností kladú pred vládu úlohu dodatočne korigovať dôsledky prostredníctvom rodinnej a sociálnej politiky. Vývoj počtu obyvateľov na Slovensku a jeho vekovú štruktúru je treba vidieť v európskom kontexte.
Ciele štátnej rodinnej politiky v oblasti populačného vývoja sú budované na vedeckom zdôvodnení, pričom základným cieľom je zachovanie rovnováhy vo vekovej štruktúre obyvateľstva a zachovanie rastu obyvateľstva.
tags: #podstata #socialneho #poistenia #a #dochodkoveho #systemu