Charakteristika žiaka pre ÚPSVaR: Komplexný pohľad na hodnotenie a vzorový posudok

Školské hodnotenie zohráva kľúčovú úlohu pri posudzovaní žiaka pre účely Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na školské hodnotenie, s dôrazom na rozdiely medzi sumatívnym a formatívnym hodnotením, a ich význam pre hodnotenie žiaka pre ÚPSVaR. V kontexte hodnotenia žiaka pre Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) je dôležité zohľadniť nielen sumatívne, ale aj formatívne hodnotenie, aby sa získal komplexný pohľad na jeho schopnosti a potenciál.

Úloha školského hodnotenia

Ak si položíme otázku, čo je cieľom hodnotenia, naskytnú sa dve hlavné odpovede: pomôcť žiakom v procese učenia a zistiť, čo sa žiaci naučili počas určitého obdobia. Školské hodnotenie spätne ovplyvňuje celý vzdelávací proces, preto treba starostlivo premyslieť jeho konkrétnu podobu už vo fáze tvorby školského vzdelávacieho programu.

Sumatívne hodnotenie: Zhodnotenie učenia sa

Sumatívne hodnotenie (assessment of learning - hodnotenie učenia sa) pochádza z latinského slova suma (súčet). Hodnotenie zahŕňa všetky výsledky žiaka, ktoré dosiahol za určité obdobie. Jeho cieľom je získať konečný prehľad o dosiahnutých výkonoch žiaka, diagnostikovať jeho výkon a informovať ho o jeho úspešnosti, čo má predovšetkým kontrolnú funkciu. Realizuje sa na konci procesu učenia sa a je zamerané na hodnotenie kvality výstupu. Učiteľ ho uskutočňuje na konci určitého obdobia, napr. po niekoľkých týždňoch, na konci školského štvrťroku, polroku, celého školského roku a pod. Jeho vyjadrením je spravidla klasifikácia, ktorá je najčastejšie vyjadrená formou známky, či jej ekvivalentom, napr. výborný - nedostatočný; vyhovel - nevyhovel; prospel - neprospel, ako aj širšou slovnou formou, napr.

Nástroje sumatívneho hodnotenia

Ako nástroje sumatívneho hodnotenia sa používajú napr. krátke písomky, testy na konci tematického celku, záverečné testy, skúšky, alebo národné či medzinárodné merania.

Formatívne hodnotenie: Podpora procesu učenia

Formatívne hodnotenie poskytuje informáciu - spätnú väzbu vo chvíli, keď sa výkon žiaka dá zlepšiť. Úlohou spätnej väzby je zistiť informácie, ako sa žiaci učia, odhaliť a diagnostikovať nedostatky, chyby, ťažkosti a ich príčiny v učení sa za účelom ich odstránenia a zefektívnenia učebnej činnosti žiakov. Spätná väzba pomáha určiť rozdiel medzi aktuálnou úrovňou hodnoteného výkonu a požadovaným štandardom. Spätnú väzbu poskytuje spravidla učiteľ, ale významná je aj rovesnícka spätná väzba od spolužiakov. Toto hodnotenie informuje žiaka o učení a zriedka je použité na účely známkovania. Môže byť realizované písomne alebo slovne, pred výučbou, po výučbe alebo počas výučby. V každom prípade však ide o obojstrannú spätnú väzbu, od učiteľa k žiakovi, resp. od žiaka k učiteľovi.

Prečítajte si tiež: Dostupnosť zubnej starostlivosti

Fischer (1997) zaoberajúci sa problematikou učenia u detí poukazuje na to, že formatívne hodnotenie informuje žiaka nielen o možnostiach, ako sa zlepšiť, ale formuje aj jeho osobnostný vývoj. Tejto požiadavke zodpovedá aj jedna z kľúčových kompetencií pre Európu, ktorými by mali disponovať mladí Európania v 21. storočí, a to „byť zodpovedný za svoje učenie“. Formatívne hodnotenie je koncipované tak, aby podporovalo rozvoj žiakovej schopnosti autoregulačného učenia.

Sebahodnotiaca karta žiaka ako technika formatívneho hodnotenia

Príkladom techniky formatívneho hodnotenia je sebahodnotiaca karta žiaka. Sebahodnotiaca karta žiaka umožňuje žiakom analyzovať svoje vlastné učenie sa. Zahŕňa vyššiu úroveň rozmýšľania, ktorej súčasťou je aktívna kontrola nad kognitívnym procesom spojeným s učením (Livingston 1997). Hlavným zámerom sebahodnotiacich kariet je rozvíjať kompetenciu naučiť sa učiť a podnecovať snahu žiakov celoživotne sa vzdelávať. Zo skúseností vieme, že žiaci majú často problém slovne zhodnotiť svoj vlastný výkon. Práve sebahodnotiaca karta žiaka tomuto javu predchádza tým, že umožňuje žiakom opísať stav porozumenia danej témy.

Metakognícia a formatívne hodnotenie

Termínom metakognícia nazývame schopnosť žiakov analyzovať vlastné učenie sa a toto učenie efektívne riadiť (Flavell 1979). Schopnosť metakognície je určujúcim faktorom úspešnosti žiakov pri samoštúdiu. Umožní im skúmať vlastné učenie, vytvoriť najlepšie postupy učenia sa, ovplyvniť svoje záujmy a postoje k danej úlohe alebo problému, k danému vyučovaciemu predmetu a pod.

Vzťah sumatívneho a formatívneho hodnotenia

Otázka nestojí, či v škole bude učiteľ vykonávať sumatívne alebo formatívne hodnotenie. V škole sa žiak bude vždy stretávať s oboma typmi hodnotenia. V tomto smere treba dosiahnuť vyváženosť sumatívneho a formatívneho hodnotenia. Kým sumatívne hodnotenie zisťuje a vyjadruje, či žiak vie a rozumie, tak formatívne hodnotenie pomáha vedieť, čo žiak vie (Hattie 2003). Wren a Cotton (2008) vidia zásadný rozdiel medzi sumatívnym a formatívnym hodnotením v účele hodnotenia a vo využití výsledkov hodnotenia.

Polemiky o vzťahu sumatívneho a formatívneho hodnotenia sa viac zaoberajú tým, čím by každé z nich mohlo byť a menej tým, ako spolu súvisia (Tarasová, Davies 2017). Často je uprednostňované formatívne hodnotenie, najmä z dôvodu priebežného sledovania výkonov žiaka a jeho ďalšieho rozvoja, čo nikdy nemôže nahradiť jediná súhrnná známka na vysvedčení (Hattie, Timperley 2007). Na druhej strane, viacerí autori zdôrazňujú spájanie sumatívnych a formatívnych hodnotení (napr. Barnett 2007; Sambell et al. 2013; Tarasová 2005). Podľa Tarasovej (2005, s. 476) bola medzi sumatívnym a formatívnym hodnotením vytvorená umelá hranica, ktorá je kontraproduktívna. Obidva typy hodnotenia sú potrebné. Formatívne hodnotenie dopĺňa a zvyšuje informatívnu hodnotu sumatívneho hodnotenia. Samotné testovanie sa môže používať na formatívne účely, ak učitelia rozoberajú so žiakmi ich odpovede takým spôsobom, ktorý zlepšuje ich uvedomenie a pochopenie toho, ako sa môžu zlepšiť (Shewbridge et al. Siweya a Letsoalo (2014) naznačujú, že formatívne hodnotenie môže predikovať sumatívne hodnotenie. Využívaním formatívneho hodnotenia môže učiteľ získavať obraz o predpokladoch žiaka splniť vzdelávacie ciele a upresňovať prognózu výsledných učebných výkonov žiaka. Ak sa formatívne hodnotenie vykonáva pravidelne, výsledky sumatívneho hodnotenia by nemali priniesť žiadne prekvapenie (Shewbridge et al.

Prečítajte si tiež: Všetko o telesnom postihnutí

Hodnotenie žiaka pre účely ÚPSVaR

Pri hodnotení žiaka pre účely ÚPSVaR je dôležité zohľadniť nielen jeho akademické výsledky vyjadrené známkami (sumatívne hodnotenie), ale aj jeho schopnosti, zručnosti a potenciál rozvíjať sa (formatívne hodnotenie).

Sociálne znevýhodnené prostredie

Pojem dieťa alebo žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v školskej praxi interpretuje rôznym spôsobom. Zásadným je však vymedzenie pojmu školským zákonom, zákon č. 245/2008 Z. z. Školský zákon v § 2, v ktorom sa definujú základné pojmy používané v uvedenom zákone, definuje dieťa alebo žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia nasledovne (§ 2, písm. p): dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia je dieťa s problémami v učení a postojoch, vzniknutých na základe dysfunkčných sociálnych podmienok vyplývajúcich zo sociálneho vylúčenia. Školský zákon vymedzuje výchovu a vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka zo sociálneho znevýhodneného prostredia v § 107, pričom poslednou novelou školského zákona (zákon č. 317/2009 Z. z.) sa zrušilo ustanovenie, podľa ktorého ak špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiaka vyplývajú z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijatý do špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy. Zároveň sa zrušuje Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 649/2008 Z. z. Podrobnosti k financovaniu nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sú uvedené v zákone č. 597/2003 Z. z. Zber údajov pre potreby financovania - EDUZBER (financovanie škôl a školských zariadení sa uskutočňuje v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. a nariadenia vlády č. 630/2008 Z. z.) - v kategórii základné školy a špeciálne základné školy zbiera údaje o žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia. Z celkového počtu žiakov denného štúdia sa uvedie počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (§ 107 ods. 4 a 5 školského zákona). Pre štatistické zisťovania Škol (MŠVVŠ SR) 1-01, Škol (MŠVVŠ SR) 2-01, Škol (MŠVVŠ SR) 3-01 a Škol (MŠVVŠ SR) 4-01 k 15. 9. sa uvádza, že dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia sa rozumie dieťa v zmysle ustanovenia § 2 písm. p) zákona č . 245/2008 Z. z. Pri vypĺňaní štatistických výkazov a EDUZBERU k 15. Okrem toho školy niekedy poskytujú údaje o žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia pre potreby iných organizácií (tretí sektor, podmienky niektorých projektov).

Vzorový posudok na žiaka

Nasledujúci vzorový posudok ilustruje, ako je možné komplexne zhodnotiť žiaka pre účely ÚPSVaR, s dôrazom na silné a slabé stránky, ako aj na sociálno-emocionálne aspekty.

Posudok na žiaka - vzor

Meno a priezvisko: Ján NovotnýŠkola: Základná škola s materskou školou, Hlavná 12, 900 01 ModraDátum narodenia: 15. 3. 2014Trieda: IV. BRok školskej dochádzky: 4. rokŠkolský rok: 2024/2025Triedny učiteľ: Mgr. Petra Holubová

Rodinné prostredie:Rodina je úplná, funkčná. Ján žije s oboma rodičmi a mladším súrodencom v trojizbovom byte. Má vlastnú izbu, kde má primerané podmienky na domácu prípravu. Rodičia sa o jeho školské výsledky zaujímajú, so školou sú v pravidelnom kontakte a zúčastňujú sa rodičovských združení aj konzultácií. Spolupráca s rodinou je bezproblémová.

Silné stránky žiaka:Ján je svedomitý a zodpovedný žiak. V domácej príprave je samostatný a dôsledný. Vyniká najmä v prírodovedných predmetoch a matematike. V týchto oblastiach preukazuje logické myslenie a schopnosť pracovať s údajmi. Rád sa zapája do školských súťaží a projektových aktivít. Je priateľský, ochotný pomôcť spolužiakom a dobre spolupracuje v skupinovej práci.

Slabé stránky:Ján má mierne oslabenia v oblasti pravopisu a písomného prejavu. V jazyku slovenský často robí chyby v interpunkcii a v písaní i/y. V niektorých predmetoch potrebuje viac času na pochopenie nového učiva a viac opakovania. Pri dlhšej práci sa môže prejaviť pokles pozornosti.

Písmo:Písmo je pomalšie, ale úhľadné. Robí viacero chýb, najmä pri písaní y/ý a i/í, často vynecháva interpunkčné znamienka a občas zamieňa písmená m-n. Sklony k nesprávnemu používaniu veľkých písmen. Slová oddeľuje správne.

Čítanie:Číta pomaly, ale plynulo, bez slabikovania. Robí občasné chyby pri viacslabičných slovách. Prečítanému textu rozumie na dobrej úrovni. Reprodukcia textu je dostatočná, občas stručná.

Matematické schopnosti:Ján má vytvorený pojem čísla, ovláda číselný rad aj násobilku. Logické myslenie je na veľmi dobrej úrovni. Bez problémov zvláda základné numerické operácie, vie samostatne riešiť úlohy aj s prechodom cez desiatku. Má rád slovné úlohy.

Komunikačné schopnosti:Rečový prejav je súvislý, zrozumiteľný, primerane rýchly. Slovná zásoba je bohatá, primeraná veku. Komunikuje rád, vyjadruje sa presne.

Pamäť:Pamäť má najmä auditívnu a mechanickú. Zapamätá si nové poznatky ľahko, no bez pravidelného opakovania má tendenciu rýchlo zabúdať. Poznatky si uchováva krátkodobo.

Myslenie:Myslenie je logické a prevažne samostatné. Prevažuje konkrétne a názorné myslenie, ale pri vedení učiteľom dokáže pracovať aj abstraktne. Niekedy sa rozhoduje unáhlene. Dokáže vyvodiť jednoduché logické závery.

Úroveň chápania:Priemerná až mierne nadpriemerná. Nové učivo chápe po krátkom individuálnom vysvetlení. Pri ťažších témach potrebuje opakovanie.

Osvojenie si učiva:Učivo si osvojuje primeraným tempom. Potrebuje opakovanie a spätnú väzbu. Nové učivo niekedy prijíma pasívne, ale po zapojení sa do diskusie preukáže pochopenie.

Vnímanie a pozornosť:Pracuje sústredene najmä na začiatku hodiny. Ku koncu vyučovania sa jeho pozornosť znižuje. Je ľahko unaviteľný, tempo práce máva spomalené. Výkonnosť býva nerovnomerná.

Motorika, manuálne zručnosti:Hrubá aj jemná motorika je v norme. Ján je manuálne zručný, obľubuje tvorivé činnosti.

Vôľové vlastnosti:Má dobrú mieru sebaovládania, je vytrvalý a samostatný. Niekedy pôsobí pohodlne, ak nie je úloha dostatočne motivujúca. Iniciatívny pri projektoch, ktoré ho zaujímajú.

Temperament, povaha:Ján je pokojný, rozvážny a priateľský. Reaguje primerane, neprejavuje výbušnosť ani prchkosť. Je milý, prítulný a ľahko nadväzuje vzťahy.

Sociálno-emocionálne správanie:V kolektíve je obľúbený, má veľa kamarátov. Je vnímavý a vie spolupracovať. Voči učiteľom je slušný a zdvorilý. Má rád súťaženie, ale vie prijať aj prehru. Je uznávaný medzi spolužiakmi.

Iné pozorovania:Ján má občasný strach z písomného skúšania, čo sa prejavuje zníženým výkonom. V týchto situáciách je potrebné ho podporiť. Ruky sa mu pri strese jemne trasú.

Vypracovala: Mgr. Petra Holubová, triedna učiteľkaDátum: 24. 7.

Prečítajte si tiež: Staroba a spoločnosť

Šablóna pre tvorbu posudku

Pre uľahčenie tvorby posudku je možné použiť nasledujúcu šablónu:

Škola:Dátum narodenia:## Trieda:Rok školskej dochádzky:## Školský rok:Triedny učiteľ:

Rodinné prostredie: Opísať rodinné prostredie: napr. rodina je úplná, funkčná, … rodičia sú rozvedení, žiak žije s jedným rodičom… má/nemá vlastnú izbu, má vhodné podmienky na domácu prípravu…. Rodičia sa zaujímajú/nezaujímajú o výsledky žiaka, so školou sú/nie sú v pravidelnom kontakte. Účasť na RZ a pod.)

Silné stránky žiaka: (Napr. je snaživý v domácej príprave, vyniká v …… predmetoch , dobré výsledky dosahuje v……… Reprezentuje školu …….. Zaujíma sa …….. Ochotný, komunikatívny, o štúdium má záujem…)

Slabé stránky: Podrobne popísať tie oblasti, v ktorých sa prejavujú oslabenia žiaka:

Písmo: - rýchle, pomalé, (ne)úhľadné, gramaticky (ne)správne, s veľkým - malým počtom chýb, drobné, ťažko čitateľné, neoddeľuje zreteľne slová, najčastejšie chyby robí - vypísať chyby napr.

Čítanie: - rýchle, pomalé, slabikované, s chybami, s čiastočným porozumením, bez porozumenia, reprodukcia prečítaného textu - dostatočná, stručná…

Iné pozorovania: - Tu uviesť všetko to, čo sa vyššie nespomínalo - strach, rôzne úzkosti, napr.

Projekt Šanca na návrat

Šanca na návrat je národný projekt, ktorého prijímateľom je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku. Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky pripravujú na prepustenie. Základný (modulový) resocializačný a výchovný vzdelávací program - preventívno informatívny program zameraný na 7 oblastí, ktoré tvoria skupinu významných rizikových kriminogénnych faktorov (závislosti, právne povedomie, rodina, komunikácia, sebapoznanie, finančná gramotnosť a zamestnanosť). Dôležitou časťou projektu je tvorba mostov medzi životom vo väzení a životom po prepustení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života (práca, rodina, spoločnosť, zdravie a pod.). Hoci tento projekt nie je priamo spojený so školským hodnotením žiakov, zdôrazňuje dôležitosť prípravy na život a reintegráciu do spoločnosti, čo je cieľ, ktorý zdieľa aj školské hodnotenie.

tags: #charakteristika #ziaka #pre #upsvar #vzor