Telesné postihnutie: Charakteristika a typy

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na telesné postihnutie, jeho charakteristiku, typy a aspekty edukácie a podpory osôb s týmto postihnutím.

Úvod

Telesné postihnutie predstavuje rozsiahlu kategóriu, ktorá zahŕňa rôzne stavy ovplyvňujúce pohybové, oporné a nervové ústrojenstvo človeka. Tieto stavy môžu byť vrodené alebo získané a majú významný dopad na kvalitu života postihnutých jedincov. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na telesné postihnutie, jeho charakteristiku, typy a možnosti edukácie a podpory osôb s týmto postihnutím.

Viacnásobné postihnutie: Komplexná výzva

Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím (VNP) predstavujú špecifickú skupinu, ktorej podpora a vzdelávanie si vyžaduje komplexný a individuálny prístup. V zahraničnej literatúre sa stretávame s rôznymi termínmi, napríklad v anglickej literatúre sa používa termín "profound intellectual and multiple disabilities" alebo "profound and multiple learning difficulties". Tento termín označuje osoby s hlbokým mentálnym postihnutím, ktoré je kombinované s ďalšími postihnutiami, ako sú zmyslové, telesné postihnutia, epilepsia, autizmus alebo iné zdravotné komplikácie. Títo jednotlivci majú IQ 24 alebo menej a úroveň ich kognitívnych funkcií zodpovedá senzoricko-motorickému štádiu vývinu. Štandardizované testy nie sú vhodné na validné zistenie ich intelektovej kapacity. V nemeckej literatúre sa používa termín "schwere/schwerste (mehrfach) Behinderung" (ťažké/najťažšie viacnásobné postihnutie), ktorý označuje kombináciu dvoch a viacerých závažných postihnutí.

Definícia a kategorizácia viacnásobného postihnutia

Predmet pedagogiky viacnásobne postihnutých (PVNP) nie je jednoznačne vymedzený. Edukácia je zameraná na jednotlivcov, ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej či psychosociálnej sfére vyžadujú individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania. Cieľom PVNP je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie.

Viacnásobné postihnutie je definované rôzne. Márkusová definuje VNP ako prítomnosť dvoch a viacerých hlavných príznakov (postihnutí), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne. Vašek charakterizuje VNP ako "multifaktoriálny, multikauzálny a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení". Ich interakciou a prekrývaním vzniká synergický efekt, ktorý vytvára novú kvalitu postihnutia. Vašek rozlišuje ľahké a ťažké viacnásobné postihnutie. Cieľom pri ľahkom VNP je dosiahnuť relatívne samostatný a nezávislý život s minimálnou mierou podpory. Pri ťažkom VNP sa edukácia obmedzuje na elementárne prvky a cieľom je dosiahnuť aspoň perspektívu samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím

VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Medzi najzávažnejšie príčiny patria prenatálne vplyvy, ako sú infekcie, intoxikácie, traumy, metabolické a nutričné činitele, ochorenia CNS a zmyslových orgánov, chromozomálne abnormality, genetické vplyvy a mechanické poškodenia. Diagnóza VNP sa určuje na základe odborných vyšetrení lekárov, psychológov a špeciálnych pedagógov.

Charakteristika osôb s ťažkým a viacnásobným postihnutím

Osoby s ťažkým postihnutím žijú v podmienkach komplexného narušenia značného množstva ich schopností. Postihnuté sú kognitívne, fyzické, emocionálne, sociálne a komunikačné zručnosti. V dôsledku mentálneho postihnutia majú problémy so spracovaním informácií a porozumením svetu. Úroveň bdelosti, ktorá je dôležitá pre učenie a vývin, býva narušená. Títo jednotlivci majú ťažkosti byť v kontakte so svojím prostredím a ich úroveň aktivity je ovplyvnená psychomotorickými možnosťami. Často sa vyskytujú prejavy stereotypného správania. Majú problémy s dosahovaním, uchopovaním a manipuláciou s predmetmi. Porozumenie hovorenej reči je slabé alebo žiadne a nie je evidentná symbolická interakcia s objektmi. Napriek závažnosti postihnutí existuje potenciál pre učenie a osvojovanie nových skúseností. Je nevyhnutné poskytnúť týmto jednotlivcom príležitosť na interakciu s prostredím a pozitívne ovplyvniť úroveň závislosti na pomoci druhých. Dôležité je dôsledné pozorovanie a správna interpretácia prejavov a primerané reakcie na ne.

Ciele, úlohy a princípy edukácie osôb s VNP

Edukácia VNP je výchovné a vzdelávacie pôsobenie na žiaka s VNP s cieľom dosiahnuť stav jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Proces edukácie je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a potreby jednotlivcov. Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote.

Špeciálne metódy edukácie VNP zahŕňajú metódu viacnásobného opakovania, metódu nadmerného zvýraznenia informácie, metódu zapojenia viacerých kanálov, metódu optimálneho kódovania a metódu intenzívnej spätnej väzby. Edukácia VNP prebieha v triedach C-variantu špeciálnej základnej školy, kde sa vzdelávanie uskutočňuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu.

Štátny vzdelávací program pre žiakov s VNP vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť. Pozostáva z dvoch častí - pre žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím a pre žiakov s VNP bez mentálneho postihnutia. Individuálny vzdelávací program vypracováva špeciálny pedagóg.

Prečítajte si tiež: Závažné telesné postihnutie: komplexný prehľad

Technické prostriedky a interaktívne pomôcky

Technologické pomôcky môžu byť účinné pri rozvoji schopností detí s postihnutím.

Ovládače

Ovládače sú technické prostriedky, ktoré umožňujú jednotlivcom s VNP dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich. Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku. Žiaci sa učia, že stlačením tlačidla môžu prezentovať svoje preferencie, priania, potreby a iné informácie. Je dokázané, že jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím sú schopní naučiť sa pracovať s ovládačmi, pochopiť vzťah medzi príčinou a následkom a kontrolovať svoje prostredie.

Pri výbere ovládača je dôležité zvážiť typ ovládača a spôsob jeho aktivácie. Na trhu sú rôzne druhy ovládačov rôznych veľkostí, farieb a úrovní citlivosti. Stimuly, ktoré žiak vyvolá, musia byť pre neho motivujúce. Môžu to byť zvuky, hudba, pohybujúce sa hračky, vibrácie a iné. Pomocou ovládačov je možné rozšíriť možnosti hry a voľnočasových aktivít. Stlačením tlačidla na ovládači môže dieťa aktivovať hračku alebo spustiť obľúbenú hudbu. Existujú aj počítačové programy na učenie sa príčiny a následku prostredníctvom ovládačov.

Komunikátory

Komunikátory slúžia ako prostriedok alternatívnej a augmentatívnej komunikácie u jednotlivcov s obmedzenými možnosťami vyjadrovania. Komunikátory s hlasovým výstupom sú elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči. Existujú rôzne typy komunikátorov, od adaptovaných tlačidiel s nahranými odkazmi po komunikátory s viacerými tlačidlami s obrázkami a symbolmi. Komunikátory rozširujú možnosti komunikácie a komunikačné prejavy sa stávajú zrozumiteľné.

Interaktívne pomôcky v Snoezelen miestnosti

Snoezelen miestnosti sú multisenzorické prostredia určené na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností. Vďaka svetelným efektom, hudbe, vôňam a rôznym materiálom stimulujú všetky zmysly. Interaktívne prvky umožňujú deťom s VNP aktívne vyvolávať rôzne podnety a získavať spätnú väzbu na vlastnú aktivitu. Klasické komponenty, ako sú bublinkové valce alebo optické vlákna, môžu byť prepojené s ovládačmi, pomocou ktorých môžu jednotlivci meniť farbu vlákien alebo valca.

Prečítajte si tiež: Telesné postihnutie a odškodnenie: Právna analýza

Existuje široká škála interaktívnych pomôcok, ako sú interaktívne panely, ktoré reagujú na dotyk zasvietením svetla alebo zmenou farby. Komponenty reagujúce na zvuk zmenou farby môžu podporiť verbálnu komunikáciu alebo vokalizáciu. Soundbeam, neviditeľný hudobný nástroj, vysiela ultrazvukový lúč, ktorý pri prerušení vyvolá zvuky alebo hudbu. Interaktívne pomôcky dávajú multisenzorickú spätnú väzbu a vytvárajú prostredie vhodné pre jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím.

Nové programy práce so žiakmi s VNP

Program W. Strassmeiera

Ide o screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu: jemná motorika, hrubá motorika, sebaobsluha a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie, reč. Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov. Program obsahuje 260 cvičení a námetov pre rozvoj jednotlivých vývinových oblastí v rôznych vekových kategóriách. Kladie dôraz na učenie v malých krokoch, ale zároveň poskytuje možnosť kreatívne zostaviť obsah a dať tak dieťaťu rôznorodé príležitosti na učenie.

Bazálna stimulácia

Bazálna stimulácia je koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Ide o pedagogicko-psychologickú aktivitu, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti. Základom sú elementárne podnety v najjednoduchšej podobe. V rámci bazálnej stimulácie možno vyčleniť ponuky podnetov v dvoch rovinách: základné podnety (somatické, vestibulárne a vibračné) a rozširujúca stimulácia (taktilno-haptické, chuťové, čuchové, sluchové a zrakové podnety).

Snoezelen

Snoezelen je uplatniteľný u všetkých cieľových skupín a neklaie nároky na intelektové alebo iné schopnosti. Snoezelen možno definovať ako navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania. Realizuje sa v špecificky upravenom prostredí s hudbou, zvukmi, svetelnými efektmi, vôňami a rôznorodými predmetmi. Svojou štruktúrou a vybavením podnecuje a motivuje dieťa k aktivite a získavaniu nových skúseností.

Prístup k osobám s viacnásobným postihnutím

Zdravotné postihnutie je definované ako postihnutie, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu života človeka, hlavne schopnosť nadväzovať a udržiavať vzťahy s ľuďmi a schopnosť pracovať. Umožniť takýmto osobám využívať rovnosť príležitostí je podstatou dlhodobej stratégie Európskej Únie na zabezpečenie ich aktívnej účasti v spoločnosti.

Spoločným menovateľom v špeciálnej pedagogike a sociálnej práci v kontexte starostlivosti o zdravotne znevýhodnených je využívať ich potencionálne možnosti, kompenzovať negatívne dôsledky ich znevýhodnenia a snažiť sa o ich integráciu do spoločnosti, ktorá rešpektuje práva, dôstojnosť a rovnosť príležitostí všetkých ľudí.

Kvalita života osôb s ťažkým viacnásobným postihnutím je závislá od kvality a dostupnosti služieb, ktoré sú im poskytované. Viacnásobné postihnutie so svojou heterogénnosťou a variabilitou zasahuje všetky oblasti života osôb s týmto druhom postihnutia.

Hluchoslepota ako špecifická forma VNP

Medzi najzávažnejšie viacnásobné postihnutie patrí hluchoslepota. Ide o jedinečné kombinované postihnutie, ktoré sa vyznačuje súbežnou zrakovou a sluchovou chybou. Hluchoslepota prechádza viacerými štádiami, od sociálnej až po úplnú. Hluchoslepé dieťa má narušenú percepciu okolitého sveta, je izolované, utiahnuté, s autistickými črtami. K zdravotným problémom sa pridružujú aj ďalšie ťažkosti, ktoré bez primeranej starostlivosti a kvalifikovanej pomoci, môžu vyvrcholiť do závažných porúch psychosomatického rozvoja, formovania osobnosti.

Na Slovensku existuje žiaľ len málo zariadení, ktoré poskytujú komplexnú starostlivosť ľuďom s hluchoslepotou. Komunikácia u hluchoslepých detí a dospelých je vysoko individualizovaná a záleží na tom, aký je stav zraku a sluchu. Ak ide o totálnu stratu oboch zmyslov, pri komunikácii je dominantný hmat. Problémom ostáva aj kvalifikovaná starostlivosť a systém odborného poradenstva pri starostlivosti o takéto osoby.

Legislatíva a podpora osôb s VNP na Slovensku

Legislatíva v školstve rešpektuje, že pri vzdelávaní hluchoslepých a žiakov s viacnásobným postihnutím, či žiakov s autizmom je pri vzdelávaní súbežne s učiteľom potrebný aj asistent učiteľa. Od 1. septembra 2009 vstúpil do platnosti nový štátny vzdelávací program, kde sú aj pre hluchoslepých žiakov schválené 3 štátne vzdelávacie programy: predprimárne vzdelávanie (špeciálna materská škola), primárne vzdelávanie (špeciálna základná škola), sekundárne vzelávanie (praktická škola).

V roku 2008 boli schválené dva zákony, ktoré by mali pomôcť riešiť zložitú situáciu aj ťažko zdravotne postihnutým občanom: Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a Zákon č. 447/2008 Z. z.

Špeciálna pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených (TPCHZO)

Predmet pedagogiky TPCHZO

PEDAGOGIKA TELESNE POSTIHNUTÝCH, CHORÝCH A ZDRAVOTNE OSLABENÝCH (SOMATOPÉDIA TPCHZO) je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý skúma osobitosti edukácie postihnutých jedincov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva. Starší názov je somatopédia, ale nie je presný a je dodnes používaný z 50. rokov. Somatopédia sa zaoberá deťmi, mládežou a dospelými.

Predmetom pedagogiky TPCHZO sú:

• Ciele
• Obsah
• Metódy
• Prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia

Definície

• Telesne postihnutý jedinec: je jedinec, ktorý sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré zapríčiňujú poruchy hybnosti. Patria sem všetky odchýlky tvaru tela a končatín, deformity, abnormality, čiže anomálie.
• Chorý jedinec: je jedinec v stave choroby. Choroba = porucha rovnováhy medzi organizmom a prostredím.
  • Choroby môžeme rozdeliť na viacero skupín: choroby tráviaceho systému, choroby dýchacieho systému, choroby srdcovo - cievneho systému, choroby pohybového systému, choroby nervového systému, choroby pohlavného systému, choroby žliaz s vnútornou sekréciou, choroby kožné, krvné, onkologické a podobne.
• Zdravotne oslabený jedinec: je jedinec v stave rekonvalescencie alebo má zníženú odolnosť voči chorobám, tendenciu k ich recidivite alebo je jeho zdravotný stav ohrozený pre nevhodný životný režim alebo nesprávnu výživu.
  • Zdravotne oslabené deti sa doliečujú v detských ozdravovniach.

Edukácia TPCHZO je podmienená 3 spoločnými základnými znakmi:

1. Poruchy hybnosti:

   • Primárne: následky priameho postihnutia pohybového ústrojenstva, ochorenie, úraz a pod. (abnormality, deformity), TP
   • Sekundárne: ak pohybový orgán nie je postihnutý, ale iný orgán zasiahnutý chorobou znemožňuje pohyb, CHZO

2. Poruchy vyššej nervovej činnosti, ktoré majú organický pôvod alebo funkčný charakter, súvisiaci s mimoriadnou životnou situáciou pri telesnej chybe, chorobe či oslabení.

3. Psychické zmeny, vyskytujúce sa najmä v emocionálnej oblasti i v oblasti sebavedomia a sociability.

Vrodené telesné postihnutia vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia

Detská mozgová obrna (DMO)

Detská mozgová obrna (DMO) je porucha hybnosti.

Formy DMO:

• Spastické (kŕčovité):
  • Diparetická: dolné končatiny
  • Hemiparetická: polovica tela
  • Kvadruparetická: všetky končatiny
• Nespastické:
  • Hypotonická: znížený svalový tonus
  • Dyskinetická: (mimovoľné) „grimasovanie“

Pridružené poruchy DMO: poruchy telesného vývinu, poruchy intelektových schopností, epilepsia, poruchy zraku, sluchu, učenia, reči, poruchy dýchania, obmedzenie sociálnych kontaktov.

Vrodené poruchy vývinu

• Dysmelie: sú poruchy vo vývine končatín, dochádza k nim medzi 20. - 46. dňom tehotenstva.

Za pomerne častý dôsledok poranenia mozgu a CNS sa v traumatológii považuje:

• Poruchy pamäte, poruchy pozornosti, senzorické poruchy, mentálna retardácia.

Úrazy miechy sprevádza znížená mobilita až imobilita, ďalej sú to: parézy (čiastočné ochrnutia), plégie (úplné ochrnutia)

Úrazy mozgu a miechy: otras mozgu (zdravotný stav je obvykle nezvratný), stlačenie mozgu (dôsledky sú trvalé), pomliaždenie mozgu (dôsledky sú trvalé), krvácanie do mozgu a miechy

Získané telesné postihnutia bez mozgového poškodenia

Amputácie

Amputácie: oddelenie časti orgánu alebo časti, či celej končatiny od ostatného tela.

Rozoznávame:

• Amputáciu primárnu (včasnú): hneď po úraze
• Amputáciu sekundárnu (volenú): s amputáciou treba počkať
• Amputáciu terciárnu (neskorú): kedykoľvek neskôr po dôkladnej úvahe

Príčina amputácií: úrazy, chorobné zmeny končatín z cievnych alebo metabolických príčin

Svalové ochorenia

Svalové ochorenia: spôsobujú poškodenie priečne pruhovaného svalstva

• Progresívna svalová dystrofia: vyznačuje sa degeneratívnym rozpadom svalstva, ktorého príčinou je chromozómová porucha.

Druhy zdravotného oslabenia

• Obezita (tučnota): znamená nadmerné hromadenie tuku predovšetkým v podkožnom väzive. Telesná hmotnosť sa môže zvýšiť o 10 až 100% i viac, ako je jej primeraná hodnota. Tento stav vzniká pri nevhodnom režime výživy, pri prejedaní sa, len zriedka sú príčinou poruchy žliaz s vnútornou sekréciou. Tučnota spôsobuje zmeny vo fyzickej, psychickej a spoločenskej sfére postihnutých. Postihnutí sa buď stiahnu do seba a stanú sa zatrpknutými alebo sa agresívne bránia.
• Asténia: je celková telesná slabosť, pocity slabosti, úzkosti

Psychické osobitosti TPCHZO

Edukácia TPCHZO je podmienená ich poruchami hybnosti, ako aj odchýlkami v psychickom vývine. Postihnutím rozlišujeme medzi tými, ktorí v neskoršom období vývinu osobnosti prežili traumu, spojenú s nadobudnutím telesnej chyby. Najčastejšie uvádzanou črtou je komplex menejcennosti. Ďalej nasleduje pocit izolácie, osamelosti a odlišnosti, prejavy pasivity a pesimizmu, neprimeraný strach, slabšia prispôsobivosť, veľké výkyvy v emocionalite, skôr kritický a citovo chladnejší ako priateľský vzťah k iným. Špeciálnu edukáciu v školskom veku podmieňujú rôzne odchýlky v psychickom vývine jedinca s TPCHZO.

Priebeh celej výchovy individuálne determinujú tieto činitele:

1. Mentálna úroveň jedinca: popri zdravotnom stave je základnou podmienkou jeho edukácie. Títo žiaci dosahujú normálnu mentálnu úroveň alebo jej dolnú hranicu až mentálne postihnutie, alebo majú nadanie v určitej oblasti. Od mentálne postihnutých sa odlišujú jedinci, u ktorých so zreteľom na zdravotný stav nastalo oneskorenie mentálneho vývinu. Osobitnú skupinu tvoria žiaci s tzv. špecifickými psychickými deficitmi, ktorí dosahujú takmer normálnu mentálnu úroveň, majú však primárne narušené jednotlivé mentálne funkcie.
2. Schopnosť dorozumievania: súvisí predovšetkým s poruchami motoriky reči, so senzorickými poruchami alebo s mentálnou retardáciou, najmä detí s DMO. Je to problém izolovaných detí v domácom prostredí alebo aj v zdravotníckom zariadení, ak nie je zabezpečená potrebná edukačná starostlivosť.
3. Reaktívne psychické zmeny: sú psychickými následkami telesnej chyby, choroby, pôsobenia medikamentov, celého liečebného režimu, izolácie od rodiny a prirodzeného prostredia. Tieto psychické zmeny súvisia s negatívnymi skúsenosťami v sociálnych kontaktoch a s uvedomovaním si dôsledkov vlastného postihnutia. Prejavujú sa v oblasti poznávacích procesov, v emocionálnej aj vôľovej oblasti, čo sa nepriaznivo odráža v edukačnej činnosti a v celkovom správaní jedinca.

Osobitosti edukácie TPCHZO

TPCHZO je proces cieľavedomého a systematického pôsobenia na ich osobnosť v rôznych obdobiach ich vývinu, pričom treba rešpektovať ich vekové, somatické a psychické osobitosti súvisiace s postihnutím. Špecifické postavenie má pohybová výchova detí s DMO v predškolskom veku. Vychádza z kinezioterapie (z gréc. kinézis - pohyb), ktorá je súčasťou liečebnej rehabilitácie, pričom hlavným prostriedkom liečby je pohyb. Kinezioterapia sa praktizuje u detí s DMO v najútlejšom veku. Obsahuje viacero metód, nazývaných podľa ich autorov ( Vojtova, Kabátová, Bobathových a ďalšie). Reflexológia má okrem využitia v lekárskej praxi nezastupiteľné miesto aj v edukácií detí s DMO. Uplatňovanie reflexnej teórie v edukácií detí s DMO rozpracoval Kábele, ktorý vyslovuje požiadavku súčasného rozvoja hybnosti a reči na základe zásad pohybovej výchovy: vývinu, reflexnosti, rytmizácie hybnosti a reči, komplexnosti, kolektívnosti, primeranosti a individuálneho prístupu.

• Zásada vývinu požaduje, aby nácvik pohybových a rečových schopností detí s DMO postupoval podľa ontogenetického vývinu týchto funkcií. Dbať na prirodzený pohyb hybnosti a reči, nenútiť dieťa do ďalších činností, pokým nezvládne uskutočniť predchádzajúce.
• Zásada reflexnosti požaduje využívať polohové a pohybové reflexy pri nácviku pohybových a rečových zručností detí s DMO. To znamená, že je treba upraviť polohu dieťaťa tak, aby bolo pri všetkých úkonoch uvoľnené.
• Zásada rytmizácie využíva priaznivý vplyv rytmu pri nácviku pohybových a rečových zručností detí s DMO. Rytmizáciou reči sa docieľuje zmiernenie kŕčovitosti a ťažko potlačiteľných mimovoľných pohybov.
• Zásada komplexnosti umožňuje viaczmyslovo pôsobiť na dieťa prostredníctvom sluchových, zrakových, polohových a pohybových podnetov.
• Zásada kolektívnosti vyžaduje, aby sa cvičenie reči a hybnosti u detí s DMO realizovalo v detskom kolektíve, nie individuálne s jedným dieťaťom, ako je to bežné v logopedickej praxi.

Ďalšie oblasti edukácie:

1. Výchova k pohybu zahŕňa rozvoj jemnej motoriky(prsty, ruky, ramená, manipulačné schopnosti), hrubej motoriky(chôdza, lezenie, státie), motoriky artikulačných orgánov, mimiky. Cieľom je: vzbudiť záujem, zvýšiť aktivitu, viesť ich k prežívaniu radosti.
2. Výchova k citovej a sociálnej adaptácií dieťaťa: základy sa kladú v rodine, predovšetkým sa podieľa matka. Ciele: posilňovať pocit istoty, rozvíjať vzťah k iným deťom, pestovať lásku a sympatie k človeku.
3. Výchova k poznaniu, mysleniu, reči: cieľ: rozvíjať pociťovanie, vnímanie, pamäť, pozornosť, predstavivosť, myslenie, reč.
4. Výchova rozvíjania návykov sebaobsluhy a manipulačných schopností: cieľom sebaobsluhy: je urobiť dieťa nezávislým vo všetkých denných potrebách cieľom manipulačných schopností: je rozvíjanie úchopu a manipulácie s predmetmi rôzneho tvaru a konzistencie
5. Výchova akceptovania telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie: akceptovanie: motivačná tendencia, kt. vedie postihnutého k emocionálnemu, poznávaciemu a neskôr i praktickému využitiu všetkých životných možností a obmedzení. Nonakceptácia: jedinec sa neprispôsobí zmeneným životným podmienkam
6. Výchova rozvíjania hudobných a výtvarných schopností: hud. výchova detí s DMO má výchovný i zdravotný význam, uvoľnenie svalového napätia, rozvíjať hudobnosť, výt. postihnutím jej cieľom je: rozvoj spontánnej tvorivosti a vyvolávaniu radosti z výt. prejavu, dôležité je oboznámiť deti s výt. funkciami.

Pomôcky pre osoby s telesným postihnutím

Zaraďujeme sem pomôcky určené na: sebaobsluhu- špeciálny príbor, vzdelávanie- pomôcky na písanie, zamestnanie, lokomočné pomôcky- špeciálne vozíky, trojkolky

1. Rehabilitačné pomôcky upravujú orgánový defekt k úplne alebo čiastočne obnovujú funkciu orgánu, slúžia na uľahčovanie nácviku rôznych úkonov
2. Ortopedické pomôcky- protézy- dopĺňajú alebo nahrádzajú stratené, alebo poškodené (nevyvinuté) časti tela, resp. orgánu.

Rehabilitácia

Slovo latinského pôvodu (re- znovu, opäť, habilitas- spôsobilosť, schopnosť). Je uspôsobenie alebo znovu uspôsobenie dieťaťa, ktoré je od narodenia telesne alebo zdravotne postihnuté, alebo dieťa, ktoré toto postihnutie získalo v priebehu života. Slovo „komplexná“- úplná, označuje prístup k dieťaťu z pozície viacerých odborov, z oblastí, ktoré majú vplyv na kvalitu života dieťaťa.

KRS- zahrňuje komplexné a koordinované využívanie medicínskych, sociálnych, výchovných a pracovných prostriedkov na skvalitnenie života dieťaťa s telesným postihnutím.

Cieľ KRS: je spoločenské začlenenie alebo znovu začlenenie dieťaťa s telesným postihnutím do spoločnosti. Tento proces závisí od viacerých činiteľov- od druhu postihnutia, od stupňa postihnutia, od toho, či ide o postihnutie od narodenia alebo je získané počas života.

Obsah KRS: tvoria 4 základné zložky:

• Liečebná rehabilitácia
• Výchovná rehabilitácia
• Pracovná rehabilitácia
• Sociálna rehabilitácia

Všetky tieto zložky sú významovo rovnocenné a však u jednotlivých postihnutí nie sú rovnako zastúpené.

#

tags: #telesné #postihnutie #charakteristika #a #typy