
Podnikanie so sebou prináša aj riziká, ktoré môžu viesť až k bankrotu. Tento článok sa zameriava na postupy uplatňovania pohľadávok v konkurznom konaní na Slovensku, a to najmä v kontexte daňových pohľadávok.
Problematiku bankrotu upravoval v minulosti zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ZKV), ktorý platil od 1. októbra 1991 do 31. decembra 2005. Od 1. januára 2006 ho nahradil zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZoKR). Konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou ZoKR, ako aj konania, v ktorých bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný do 31. decembra 2005, sa spravujú starším ZKV.
Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ZSD) reagoval na špecifiká konkurzného konania až v roku 2000, kedy bol doplnený o osobitné ustanovenia pre konkurzné a vyrovnacie konanie (§ 95 a § 95a). Tieto ustanovenia definovali daňové pohľadávky a ich uplatňovanie, daňové záväzky a účinky vyhlásenia konkurzu na správu daní. Až do 31. augusta 2007 prešli tieto ustanovenia len minimálnymi zmenami.
ZKV umožňoval ich priamu aplikáciu cez § 66e odsek 3, zároveň mal pre odlišne upravené právne vzťahy zakotvenú prednosť použitia pred inými právnymi predpismi v § 66e ods. 2. Od 1. januára 2006 ZSD reagoval na ZoKR stručným prechodným ustanovením (§ 110f ods. 2), ktoré zabezpečovalo prednostnú aplikáciu ZoKR v prípadoch, keď sa zákon o správe daní odlišoval, pokiaľ ide o účinky vyhlásenia konkurzu.
K podstatným zmenám v zákone o správe daní došlo až zákonom č. 215/2007 Z. z., účinným od 1. septembra 2007, ktorý mal zosúladiť ZSD so ZoKR. U daňových subjektov, na ktoré bol vyhlásený konkurz alebo ktorým bolo povolené vyrovnanie podľa ZKV, však správca dane bude aplikovať aj naďalej § 95a v znení účinnom do 31. augusta 2007.
Prečítajte si tiež: Ako prihlásiť podmienenú pohľadávku do konkurzu?
Každý veriteľ, vrátane správcu dane, ktorý chce, aby bola jeho pohľadávka uspokojená v konkurze alebo reštrukturalizácii, si ju musí uplatniť spôsobom stanoveným zákonom. Správca dane, ktorým je daňový úrad, je oprávnený byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom. Za daňový úrad koná riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec. Medzi činnosti správcu dane patrí aj uplatňovanie daňových pohľadávok v konkurze alebo reštrukturalizácii. V týchto konaniach vystupuje v mene správcu dane poverený zamestnanec správcu dane, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva, a to na základe poverenia vydaného správcom dane.
Pri prihlasovaní daňových pohľadávok sa postupuje podľa ZoKR. Zároveň platí, že v reštrukturalizačnom konaní možno postupovať len v súlade s osobitnými predpismi vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc.
Zákon o správe daní definuje daňovú pohľadávku pre päť rôznych účelov:
Základnú definíciu daňovej pohľadávky na účely konkurzu alebo reštrukturalizácie obsahuje § 95 ods. 1 ZSD: „Na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane.“
Z formulácie „nezaplatená suma dane“ vyplýva, že musí ísť o daň, ktorú daňový subjekt nezaplatil. Pojem „daň“ je definovaný v § 1a písm. a) ZSD a zahŕňa dane a poplatky podľa jednotlivých daňových zákonov, ako aj sankčný úrok, úrok a pokuty. Daňou nie sú náklady daňového konania, exekučné náklady, hotové výdavky ani náklady na zriadenie záložného práva. Definícia dane nezahŕňa ani preddavky na daň.
Prečítajte si tiež: Zabezpečenie pohľadávky v nižšej sume
Pod pojem „daň“ patrí aj sankčný úrok, úrok a pokuty. Napriek tomu je na účely konkurzu a reštrukturalizácie daňová pohľadávka vyplývajúca z nezaplatenej sankcie definovaná osobitne v poslednej vete § 95 ods. 1 ZSD. Sankcie sa za daňovú pohľadávku považujú len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.
Uvedenú „možnosť“ je potrebné chápať tak, že už pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením reštrukturalizácie existoval dôvod na uloženie sankcie, t. j. že boli splnené zákonom stanovené podmienky na jej uloženie.
V Národnej rade Slovenskej republiky bola schválená novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá prináša niekoľko významných zmien:
Osobný bankrot, upravený v štvrtej časti ZoKR, umožňuje platobne neschopným fyzickým osobám domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Cieľom je zbaviť sa dlhov. Oddlženie je možné realizovať dvoma spôsobmi:
Dlžník sa musí obrátiť na Centrum právnej pomoci, ktoré ho zastupuje až do ustanovenia správcu. Centrum môže dlžníkovi poskytnúť aj pôžičku na úhradu paušálnej odmeny správcu.
Prečítajte si tiež: Dlžník a postúpenie pohľadávky
Medzi najčastejšie chyby patrí požadovanie vyhlásenia osobného bankrotu bez vedenia exekučného konania a nepriznanie si všetkých dlhov. Zákon obsahuje inštitút poctivého zámeru dlžníka, ktorý má zabrániť zneužívaniu oddlženia.
Súčasná právna úprava osobných bankrotov je kritizovaná za nedostatočnú súdnu kontrolu a absenciu popieracieho práva správcu, čo môže viesť k uspokojovaniu neexistujúcich alebo nevymáhateľných pohľadávok.
Pohľadávku možno ako daňový výdavok odpísať aj vtedy, ak bola do konkurzu prihlásená neskôr ako v základnej 45-dňovej lehote, a v určitých prípadoch aj vtedy, ak do konkurzu nebola prihlásená vôbec.