Skvosty Slovenského Rudohoria: Jaklovce, Margecany, Ružín a Sivec

Úvod

Slovenské Rudohorie ukrýva mnohé malebné obce, prírodné krásy a technické pamiatky, ktoré stoja za objavenie. Táto oblasť, bohatá na históriu a prírodné bohatstvo, ponúka návštevníkom jedinečný pohľad na život a kultúru východného Slovenska. Medzi významné lokality patria Jaklovce, Margecany, vodná nádrž Ružín a majestátny vrch Sivec.

Jaklovce: História baníckej obce

Prvá písomná zmienka o Jaklovciach sa datuje do roku 1282, kedy boli známe ako Jekkelfalua. Názov obce sa v priebehu histórie menil na Jaklowcze, Jekelfalu a Jekelsdorf. Obec založil gelnický občan Jakul, ktorý od Ladislava IV. získal les v gelnickom chotári. Jaklovce patrili rodine Jekelfalussyovcov a ich obyvatelia sa venovali baníctvu, ťažbe železnej rudy.

Hospodársky a kultúrny život Jakloviec

Počas prvej Československej republiky (ČSR) obyvatelia Jakloviec pracovali v baniach, lesoch, na píle a v poľnohospodárstve. V obci bolo rozvinuté aj tkáčstvo. Významnou kultúrnou pamiatkou je klasicistický kaštieľ postavený v druhej polovici 18. storočia. Pôvodne bol jednopodlažný v štýle tereziánskeho baroka, no okolo roku 1920 bol prestavaný. Kaštieľ slúžil ako rodinné sídlo jednej z vetiev grófskeho rodu Csákyovcov.

Kaštieľ a jeho majitelia

Podľa spomienok obyvateľov obce patrila zemianska kúria Jekelfalušiovcom. Posledný majiteľ kaštieľa, Karol Csáky, sa pýšil tým, že tento objekt nechala postaviť jeho rodina. Táto vetva rodu Csákyovcov ovládala hospodárstvo Jakloviec a širšieho okolia od vymretia rodu Turza (Thurza) v roku 1636. Okrem kaštieľa a pozemkov vlastnili Csákyovci v Jaklovciach aj pálenicu, žrebčinec a mlyn. Okolie kaštieľa zdobil park s veľkým skleníkom, dve jazerá a rozsiahle ovocné sady.

Výmena majetkov

V roku 1926 sa Karol Csáky rozhodol kaštieľ a majetky v Jaklovciach, Opátke a Kojšove vymeniť s mestom Košice. Išlo o rozsiahlu výmenu majetkov medzi Československou republikou a Maďarskom. Karol Csáky za svoje statky na dolnom Spiši požadoval vinice a lesy vo Forró a Garande, čo mu Košice sprostredkovali a doplatili štyri milióny československých korún. Týmto sa mesto Košice stalo novým majiteľom kaštieľa.

Prečítajte si tiež: Prípad pozemku 651 v Mýtnej

Margecany: Od kostola k vodnému dielu

Prvé písomné zmienky o Margecanoch pochádzajú z roku 1235. Z nich vyplýva, že dedinka vznikla v chotári banského mesta Gelnica a jej pôvodný názov sa viaže k názvu tunajšieho kostola. V priebehu storočí sa názov obce menil na Senthmargita, Zenthmargytaazzunfolua, Margythfalwa, Margycziany, Margitfalva, Margetzan a Mageczani.

Vývoj a význam obce

Napriek poklesu obyvateľov v dôsledku morových epidémií v rokoch 1662-1710 boli Margecany na konci 18. storočia významným územným sídlom. Dôkazom je aj skutočnosť, že mali svoju pečať, datovanú do roku 1789. Na pečati je zobrazená sv. Margita s troma margarétami a nápis “Sigil: Communitatis Margithfalva 1789″.

Zmeny v 20. storočí

V roku 1918 postihla obec epidémia “Španielskej chrípky”. V roku 1937 bol do obce zavedený elektrický prúd. V roku 1960 sa s obcou administratívne spojila osada Rolová huta. Rok 1963 bol rokom veľkých zmien, keď sa začalo sťahovanie ľudí a výstavba vodného diela Ružín. Pôvodná obec Margecany, ležiaca pri riekach Hornád a Hnilec, zanikla v roku 1970. Z pôvodných Margecian sa zachoval len rímskokatolícky Kostol sv. Margity a cementáreň Vápenka Margecany.

Kultúrne dedičstvo a technické pamiatky

Z kultúrneho dedičstva staviteľstva boli v obci pozoruhodné murovaný dom “alaš”, kamenný most cez Hnilec a krytý drevený most cez Hornád. V časti Rolová huta sa nachádza technická pamiatka “Bujanovský tunel” (pôvodne železničný), spájajúci Rolovú hutu a rekreačnú oblasť Kozinec, ktorý je hneď vedľa najdlhšieho elektrifikovaného železničného tunela na Slovensku.

Vodná Nádrž Ružín: Perla Slovenského Rudohoria

Vodná nádrž Ružín vznikla prehradením rieky Hornád v hlbokom údolí Bujanovských vrchov a patrí medzi najkrajšie vodné plochy na Slovensku. Obtáča vrchy pohoria Čiernej hory a pozostáva z dvoch vodných nádrží. Hlavná nádrž Ružín I. postavená v roku 1967 má objem 59 miliónov metrov kubických a vyrovnávacia nádrž Ružín II., ktorá bola dokončená 1972, má objem 4 a pol milióna metrov kubických.

Prečítajte si tiež: Slovenské kultúrne dedičstvo

Technické detaily

Prečerpávacia nádrž bola postavená na rieke Hornád nad mestom Košice. Vodná stavba je betónová gravitačná ťažná. Priehrada je vysoká 27 metrov nad úrovňou terénu a dĺžka koruny hrádze od pravého brehu na ľavý je 140 metrov. Táto priehrada tvorí vyrovnávaciu vodnú nádrž pre vodné dielo Ružín. Objem nádrže je 3,7 mil. metrov kubických vody.

Využitie a charakteristika

V priehrade je jedna horizontálna Kaplanova turbína s priemernou ročnou výrobou 6 GWh. Pri dne nádrže sú 3 dnové výpuste s rozmermi 5x2,5 m hradené segmentami, ktoré umožňujú prepúšťanie normálnych prietokov aj pri minimálnej hladine vody v nádrži. Pod korunou hrádze sú uložené 3 korunné prelivy s celkovou kapacitou 752 metrov kubických za sekundu.

Prírodné krásy a rekreačný potenciál

Po prehradení rieky pri dnes už zatopenej obci Ružín dosahuje jazero dĺžku 14 km. Priehrada je úzka a dlhá, pretože sa rozprestiera v hornatej doline rieky Hornád. Priehradné jazero je hlboké miestami až 60 m a jeho rozloha je 390 hektárov. Okrem Hornádu do Ružína priteká aj Hnilec a Belá. Vypúšťaná voda sa využíva na výrobu elektriny. Ružín je obkolesený nádhernými horami, z ktorých najviac zaujme majestátne sa vypínajúci bralnatý vrch Sivec, z ktorého je prekrásny výhľad na celú vodnú nádrž.

Rekreácia a šport

Nádrž je obľúbenou rekreačnou oblasťou s množstvom tajomných zákutí a niektoré zátoky sú takmer nedotknuté civilizáciou. Plavba v člne po smaragdovozelenej hladine tejto rozľahlej vodnej plochy obkolesenej hustým lesom je nezabudnuteľným zážitkom. Doplaviť sa dá na skalnatý Ostrov lásky alebo Malý ostrov, ktoré vyrastajú z tmavých vodných hlbín. Ružín je rajom rybárov s množstvom kaprov, ostriežov, zubáčov, pstruhov a 20 kg ťažký sumec nie je žiadnou raritou. Voda je chladná aj v letných mesiacoch a tak osvieži plavcov aj vodných lyžiarov, ktorí tu majú výborné podmienky.

Sivec: Vápencový gigant s bohatou flórou

Sivec je geomorfologicky nápadné vápencové bralo vypínajúce sa z hlbokého údolia Hornádu nad Ružínskou priehradou v nadmorskej výške 781 m so strmými 30-45° svahmi porastenými lesom. Územie NPR Sivec sa nachádza v orografickom celku Čierna hora, v katastrálnom území Košická Belá, po pravej strane cesty Košické Hámre - Malá Lodina.

Prečítajte si tiež: Dražby nehnuteľností v Banskej Štiavnici

Lesné porasty a vegetácia

Lesné porasty sú typologicky zaradené do lesných typov: typická bučina (Fagetum typicum), holá bučina (Fagetum pauper), vápencová bučina (Fagetum dealpinum), lipová javorina (Tilieto-Aceretum) a vápencová borina (Pinetum dealpinum). Zmiešanie drevín tvoria Fagus silvatica, Quercus petraea, Abies alba; primiešané sú Acer pseudoplatanus, Fraxinus excelsior, Tilia platyphylla ssp.grandifolia, Larix decidua, ojedinele Quercus pubescens a Taxus baccata. V krovinatom poschodí rastú Sorbus torminalis, Sorbus aria, Spiraea media, Rhamnus cathartica, Euonymus verrucosa, Grossularia uva-crispa.

Osobitosti flóry

Floristicky osobitou je bohatá a pestrá hrebeňová časť vlastného vrcholu, kde rastie aj Waldsteinia ternata (najsevernejší výskyt na Slovensku).

Košické Hámre: Rekreačná oblasť pri Ružíne

Rekreačná oblasť Ružín-Košické Hámre sa nachádza asi 30 km od mesta Košice. Pozostáva z lokalít Zlatník, Centrum, Vodácka osada, Prieložky a Galova lúka. Rekreačné stredisko (315 m) pri ramene vodnej nádrže Ružín medzi pohoriami Volovské vrchy a Čierna Hora je miestnou časťou obce Košická Belá.

História a súčasnosť

Pôvodnú obec Košické Hámre zaplavili vody Ružínskej nádrže. Vybudovaním vodného diela Ružín na rieke Hornád pri sútoku rieky Hnilec v roku 1972 vznikla atraktívna športovo-rekreačná oblasť. Okolitá príroda, lesnatý terén a voda poskytujú veľmi výhodné a výborné podmienky pre letnú turistiku a športy.

Turistické trasy a zaujímavosti

Strediskom prechádza zelená turistická trasa a začínajú turistické značené trasy modrá a žltá. Vďaka týmto turistickým trasám je stredisko dobrým východiskom na výhľadový vrch Sivec, výhľadovú Drienkovú skalu, výhľadovú Folkmársku skalu, čiastočne výhľadový Vysoký vrch, vrch Pokryvy, trampami vyhľadávané Siveské lúky, významným rázcestník Priehyba pod Sivcom a na sedlo Repy.

Veľká Ružínska jaskyňa (Rothova diera)

Chránený prírodný výtvor Veľká Ružínska jaskyňa, ktorá je nazývaná je aj Rothova diera, sa nachádza v pohorí Čiernej hory, v podcelku Pokryvy, v NPR Vozárska, na svahu doliny Malý Ružinok, v nadmorskej výške 614 m.n.m. Dĺžka jaskyne je okolo 112 metrov. Jaskyňa je bez typickej krasovej výzdoby. Bola osídlená už v paleolite a obývaná tvorcami neolitickej bukovohorskej kultúry. V roku 1897 sa v nej našli paleolitické ohniská, početné kosti jaskynného medveďa a črepy neolitickej bukovohorskej kultúry. Vstupný portál jaskyne je vysoký okolo 5 metrov a široký okolo 9 metrov. Vnútro jaskyne má mietami výšku aj okolo 22 metrov. Názov Rothova diera dostala po slovenskom prírodovedecovi, pedagógovi a zakladateľovi slovenskej speleoarcheológie.

Prístup k jaskyni

Ku jaskyni sa dostanete po modrej turistickej značke, ktorá začína v stredisku Zástavka Ružin. Modrá trasa prechádza dolinou Ružinok, následne dolinou Málý Ružinok po vyasvaltovej ceste. Pri prudkej zákrute, kde sa nachádza značka PR Sivec sa modrá trasa stáča prudko do ľava. Tu však treba pokračovať ďalej rovno dolinou Málý Ružinok a nie zabočiť do ľava a pokračovať po modrej turistickej trase. Neznačená neasfaltová cesta dolinou je tu divokejšia a preteká ňou potôčik. Držíme sa potoka Malý Ružinok a po pár minútach minieme na pravo nenápadnú malú skalnatú bočnú dolinku, kde sa nachádza Antonová jaskyňa. Tesne za spomínanou malo dolinkou sa nachádza je vyvieračka potoka Malý Ružinok, nad ktorou je už dno doliny suché. Pokračujeme ďalej do záveru doliny, kde pri poslednej veľkej skale treba odbočiť do strmého svahu, na pravú stranu svahu doliny. Tu pokračujeme malo výraznou cestičkou až k výraznej skalnej streche pod hrebeňom. Vstupný portál jaskyne sa nachádza asi 50 m nad dnom doliny.

Bjørnstjerne Bjørnson: Obhajca Slovákov

Bjørnstjerne Martinius Bjørnson (* 8. december 1832, Kvikne - † 26. apríl 1910, Paríž) bol nórsky prozaik, dramatik, básnik a publicista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1903. Bol bojovníkom za národnú nezávislosť Nórska, za slobodu malých a utláčaných národov a zástanca Slovákov.

Bjørnson a slovenská otázka

Bjørnstjerne, Henrik Ibsen, Alexander Kielland a Jonas Lie sú známi ako "štyria veľkí" nórskej literatúry 19. storočia. O slovenskej otázke sa Bjørnson dozvedel až vo veku 75 rokov, zvyšok života zasvätil do značnej miery tejto otázke. Zvlášť konkrétne a ostro svoju kritiku (od roku 1907, t.j. od vydania Apponyiho zákonov a od černovskej tragédie) zameral na uhorského ministra kultu a školstva, grófa Alberta Apponyiho. Bjørnsonove vystúpenia mali veľký medzinárodný (aj domáci) ohlas, pomohol prelomiť bariéry medzinárodnej izolovanosti slovenskej otázky. Od roku 2010 je na Ružíne pamätník venovaný B. Bjørnsonovi.

tags: #charanene #uzemie #kameny #most #modry #vrch