
V súčasnej ekonomickej klíme sa mnohí podnikatelia stretávajú s problémom nesplatených pohľadávok. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako postupovať v prípade nesplatených pohľadávok, s cieľom minimalizovať straty a maximalizovať šance na získanie dlžnej sumy.
Podnikanie je spojené s rizikom, a to platí aj pre poskytovanie úverov odberateľom. Každý, kto predáva na splátky alebo s dlhšou lehotou splatnosti, riskuje, že sa jeho pohľadávka stane nesplatnou. Tento článok preskúma rôzne možnosti, ako sa vysporiadať s nesplatenými pohľadávkami, od mimosúdnych riešení až po súdne konania a alternatívne metódy ako predaj pohľadávky alebo jej kapitalizáciu.
Podľa § 517 Občianskeho zákonníka (OZ), ak dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas, je v omeškaní. Ak dlžník nesplní svoj dlh ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. V prípade omeškania s peňažným dlhom má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania. Ak ide o omeškanie s plnením veci, dlžník zodpovedá za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
Základným predpokladom úspešného vymáhania pohľadávky je aktívny prístup veriteľa. Veriteľ by mal urobiť všetko pre to, aby dlžník splnil svoj záväzok. Medzi veriteľom a dlžníkom nemusí ísť vždy o peňažný vzťah, pretože pohľadávka môže mať aj inú než peňažnú formu.
Pri plnení v splátkach môže veriteľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Podľa § 565 OZ môže toto právo veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Veriteľ má právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku omeškania dlžníka (§ 566, 19 OZ). Musí však preukázať, že mu skutočne vznikla majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, a že táto škoda vznikla práve v dôsledku omeškania dlžníka. Dlžník sa zbaví zodpovednosti za škodu len v prípade, že preukáže, že vzniknutú škodu nezavinil (§ 420 OZ).
Predtým, ako sa veriteľ rozhodne pre súdne vymáhanie pohľadávky, mal by sa pokúsiť o mimosúdne riešenie. To môže zahŕňať:
Ak mimosúdne riešenia zlyhajú, veriteľ má právo obrátiť sa na súd. Súdne konanie sa začína podaním žaloby, ktorá musí obsahovať všetky potrebné náležitosti, ako sú údaje o účastníkoch konania, opísanie rozhodujúcich skutočností a návrh na rozhodnutie. K žalobe je potrebné priložiť všetky relevantné dôkazy.
Navrhovateľ (žalobca) je povinný zaplatiť súdny poplatok, pokiaľ nie je od neho oslobodený. Odporca (dlžník) môže počas súdneho konania uplatniť svoje práva proti žalobcovi aj vzájomným návrhom.
Ak má veriteľ obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, môže podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia (§ 74 a nasl. OSP). V tomto návrhu musí odôvodniť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a preukázať dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Ak veriteľ nemá záujem o súdne vymáhanie pohľadávky, môže ju predať inej osobe (postúpenie pohľadávky). Predaj pohľadávky je dovolený aj bez súhlasu dlžníka. V praxi má ekonomický prínos predať pohľadávku osobe, ktorá dlhuje niečo dlžníkovi, ktorý bol zaviazaný postupcovi (pôvodnému veriteľovi). Nový veriteľ (postupník) takto vlastní kúpenú pohľadávku a môže pristúpiť k realizácii svojho cieľa: k započítaniu vzájomných pohľadávok, ktorých plnenie je rovnakého druhu.
Predaj pohľadávky je právne ošetrený ustanoveniami § 524 - § 530 OZ. OZ definuje predaj pohľadávky ako akt jej postúpenia. Táto právna úprava je záväzná aj pre postúpenie pohľadávok vzniknutých z obchodných záväzkových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, pretože Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky. Postúpiť možno len pohľadávku existujúcu. Zaniknutú pohľadávku nemožno postúpiť.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej medzi veriteľom (doterajším vlastníkom pohľadávky - postupcom) a treťou osobou (postupníkom), dochádza k prevodu práv na nového veriteľa. Takýmto spôsobom dôjde k zmene osoby veriteľa.
Nový veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Dlžník bude svoj dlh uhrádzať už novému veriteľovi.
V podnikateľských kruhoch sú už dnes známe tzv. faktoringové alebo forfaitingové spoločnosti, ktoré sa “živia” skupovaním pohľadávok. Pri faktoringu dochádza k jednorazovému alebo priebežnému odkúpeniu krátkodobých pohľadávok a pri forfaitingu k odkúpeniu dlhodobých pohľadávok od veriteľa.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
Okrem samotnej pohľadávky prejde na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a práva týkajúce sa pohľadávky. Príslušenstvo pohľadávky je interpretované ako úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ).
Úkon predaja pohľadávky si vyžaduje písomnú formu, inak je dohoda o postúpení pohľadávky neplatná. Postúpenie pohľadávky môže byť za odplatu alebo bezodplatné.
Ďalšou formou ako pohľadávku zhodnotiť, je kapitalizovať ju. Z ekonomického hľadiska ide o vklad pohľadávky do obchodnej spoločnosti, o jej premenu, ktorou veriteľ získava kapitálovú účasť v obchodnej spoločnosti.
Pohľadávka, ktorá sa má kapitalizovať, je v súlade s § 59 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka nepeňažným vkladom, preto musí byť ocenená peniazmi, musí byť prevoditeľná a hospodársky určiteľná. Hodnotu nepeňažného vkladu spočívajúceho v pohľadávke určí znalec v znaleckom posudku.
Obce ako správcovia miestnych daní a poplatkov môžu využiť inštitút záložného práva na zabezpečenie svojich pohľadávok.
Záložné právo vzniká rozhodnutím obce o zriadení záložného práva. Plní dve základné funkcie:
Záložné právo možno zriadiť na zabezpečenie daňového nedoplatku, daňovej pohľadávky alebo istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti. Predmetom záložného práva môže byť hnuteľný aj nehnuteľný majetok, byty, nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty.
tags: #ako #sa #postupuje #nesplatná #pohľadávka