Charita a tretí sektor na Slovensku: Pilier solidarity a pomoci

Úvod

Tretí sektor, často označovaný aj ako neziskový alebo mimovládny sektor, zohráva na Slovensku kľúčovú úlohu pri dopĺňaní aktivít štátu a komerčného sektora. Jednou z najvýznamnejších súčastí tohto sektora je charita, ktorá sa zameriava na pomoc ľuďom v núdzi a podporu rôznych verejnoprospešných cieľov. V tomto článku sa pozrieme na význam charity a tretieho sektora na Slovensku, ich funkcie, výzvy a súčasné trendy, vrátane legislatívnych zmien a ich potenciálneho dopadu.

Definícia a charakteristika tretieho sektora

Tretí sektor tvorí dôležitú časť verejného sektora, ktorý zabezpečuje plnenie úloh spojených s riešením prejavov trhovej nerovnováhy. Jeho hlavným cieľom nie je tvorba zisku, ale zabezpečenie potrebných úloh. Pre mimovládny sektor je charakteristické, že jeho organizácie:

  • Majú formálnu štruktúru (sú do istej miery formalizované a inštitucionalizované).
  • Majú súkromný (neštátny) charakter (nie sú súčasťou štátneho aparátu, ale môžu uzatvárať kontrakty so štátnymi inštitúciami).
  • Nemajú za cieľ vytvárať zisk (rešpektujú neziskové prerozdeľovanie finančných prostriedkov, prípadný zisk sa vracia späť do programov, ktoré súvisia so základným poslaním organizácie).
  • Sú nezávislé, fungujú na samosprávnom princípe.

Medzi najstaršie neziskové organizácie patria sociálne zdravotné ústavy, tzv. Lazarety, xenochódie a špitály. V Bratislave to bol dodnes fungujúci Špitál sv. Ladislava (1095).

Funkcie tretieho sektora

Mimovládne organizácie plnia množstvo funkcií, ktoré prispievajú k rozvoju spoločnosti:

  • Formulovanie a tlmočenie predstáv a požiadaviek občanov: Aktívna účasť občanov umožňuje zisťovať a dopĺňať ich požiadavky, ktoré sa transformujú do politických požiadaviek. Tretí sektor tu vystupuje ako ochranca, obhajca a advokát jednotlivcov alebo skupín.
  • Uchovávanie a rozvoj rôznorodosti, plurality: Rôznorodosť je základný prvok demokracie a nástroj zvyšovania spoločenskej tolerancie. Mimovládne organizácie tu vystupujú ako klasické inštitúcie občianskej spoločnosti.
  • Pôsobenie v prospech spoločenskej integrácie: Začleňovanie jednotlivých skupín občanov do spoločenského života a zmierňovanie napätia medzi súťažiacimi skupinami.
  • Politická socializácia: Ľudia sa prostredníctvom mimovládnych organizácií učia princípom demokracie, kultivujú svoje občianske cnosti a vytvárajú prirodzené spojivá solidarity a vzájomnej súčinnosti.
  • Kontrolné funkcie: Organizácie tretieho sektora dozerajú na dodržiavanie demokratických pravidiel.
  • Poskytovanie služieb a verejných statkov: Ide najmä o služby humanitárne a sociálne, ale aj vzdelávacie, informačné či právnické.
  • Ponúkanie priestoru pre sociálne inovácie a experimenty: Tretí sektor tvorí akési skúšobné laboratórium pre nové sociálne formy a spôsoby ľudského správania sa.
  • Prevencia a riešenie konfliktov: Hlavne v oblasti etnických a rasových konfliktov.
  • Rozmnožovanie spoločenského bohatstva: Utvárajú, rozširujú a reprodukujú tri druhy špecifického bohatstva: kognitívne, praktických skúseností a schopností.

Dobrovoľníctvo ako súčasť tretieho sektora

Dobrovoľnícke organizácie sú postavené prevažne na dobrovoľníkoch a ich práci. Väčšinou sa jedná o neziskové organizácie, ktoré sa snažia presadzovať práva menšín a uspokojovať individuálne potreby obyvateľov. Dobrovoľník je človek, ktorý ponúka organizácii svoje vedomosti, schopnosti, zručnosti a skúsenosti za dohodnutých podmienok a nie je za túto činnosť finančne odmenený formou platu.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad zariadení pre seniorov (Arcidiecézna charita Košice)

Hlavné zásady dobrovoľníctva:

  • Dobrovoľník nesmie nahrádzať prácu sociálneho pracovníka.
  • Dobrovoľník má uľahčovať prácu sociálneho pracovníka.
  • Ľudia by mali veriť, že dobrovoľníctvo je prospešná práca.
  • Dobrovoľníctvo šetrí finančné zdroje.
  • Práca dobrovoľníka musí byť pravidelne vyhodnocovaná.

Na Slovensku je zapojenie do dobrovoľníckych aktivít približne 19%.

Právne normy neštátnych neziskových organizácií na Slovensku

Na Slovensku existuje niekoľko právnych foriem, v ktorých môžu neziskové organizácie pôsobiť:

  • Nadácia: Nezisková mimovládna organizácia, ktorej poslaním je zhromažďovať, zhodnocovať a distribuovať majetok na podporu iných neziskových organizácií a projektov.
  • Nezisková organizácia (NO): Právnická osoba, ktorej poslaním je napĺňať nejaký všeobecnoprospešný či vzájomnoprospešný účel.
  • Občianske združenie: Právnická osoba združujúca občanov a/alebo právnické osoby s cieľom reprezentovať ich spoločné záujmy.
  • Neinvestičný fond: Právnická osoba, ktorá združuje peňažné prostriedky určené na plnenie všeobecne prospešného účelu alebo na plnenie individuálne určenej humanitárnej pomoci.

Slovenská katolícka charita: Príklad charity na Slovensku

Slovenská katolícka charita je významnou organizáciou, ktorá pomáha ľuďom v neľahkej životnej situácii aj vďaka zahraničnej podpore. Ročne pomôže takmer 70-tisíc ženám, deťom a mužom vďaka podpore zo strany štátu aj pomocou finančných či materiálnych darov donorov zo Slovenska i zahraničia. Za posledné dva roky boli donormi charity ľudia či organizácie z dvanástich krajín, pričom ich finančná pomoc presiahla 5,2 milióna eur.

Charita zdôrazňuje, že finančná pomoc zo zahraničia nie je ohrozením suverenity alebo nezávislosti krajiny, ale prejavom solidarity medzi národmi a podpory demokratických hodnôt a ľudských práv.

Nový zákon o mimovládnych organizáciách a jeho kontroverzie

Koaliční poslanci posunuli do druhého čítania návrh zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý vyvolal kritiku zo strany viacerých združení a organizácií. Podľa legislatívy pribudne neziskovkám povinnosť ďalšej administratívy a byrokracie. Koalícia zároveň chce návrhom označovať združenia, ktoré prijímajú financie zo zahraničia vo výške päťtisíc eur a viac, za „organizácie so zahraničnou podporou“.

Prečítajte si tiež: Aktuálna situácia na Ukrajine a pomoc

Ľudia z mimovládneho sektora sa obávajú, že podľa nového zákona sa nebude brať ohľad na obsah činnosti organizácie, ale rozhodovať bude iba to, odkiaľ má mimovládka financie. Predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií Marcel Zajac tvrdí, že návrh stigmatizuje mimovládne organizácie a viac než americkú či izraelskú predlohu mu pripomína ruskú podobu zákona.

Zákon zároveň získava veľkú kompetenciu rozhodnúť o tom, či zruší alebo nezruší organizáciu, ak združenie nesplní „administratívny úkon“, čo nie je v legislatíve bližšie spresnené.

Eurokomisárka pre hodnoty, transparentnosť a spravodlivosť Věra Jourová upozornila, že zákon je v rozpore s európskym právom, pričom sa odvolávala na maďarskú legislatívu, ktorá je v rozpore s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora.

Hrozba obmedzenia financovania z 2% dane

Neziskové organizácie čelia hrozbe, že prídu o veľkú časť zdrojov financovania verejnoprospešných aktivít. Po novom by peniaze na rodičovský dôchodok nemali prichádzať zo sociálnych odvodov, ale vyplácať by sa mali z dvoch percent z daní z príjmov fyzických osôb. V minulom roku pritieklo do neziskového sektora z týchto dvoch percent až 88 miliónov eur.

Zrušenie možnosti asignácie dane pre právnické osoby by znamenalo stratu vyše polovice všetkých zdrojov z 2 %. V minulom roku získali mimovládne neziskové organizácie z daňovej asignácie takmer 101 miliónov eur.

Prečítajte si tiež: Charita Prešov - voľné pracovné miesta

Príklady organizácií, ktoré by boli zasiahnuté

  • Plamienok: Bezplatne pomáha nevyliečiteľne chorým deťom a ich rodinám. Približne 60 až 80 percent z ich celkových príjmov tvoria práve dve percentá z daní.
  • Liga za duševné zdravie: Vďaka dvom percentám vlani získala na svoju prácu vyše 55-tisíc eur.
  • Sloboda zvierat: Dve percentá z dane predstavujú pre organizáciu hlavný zdroj finančnej podpory, vďaka ktorej každoročne prichýli vyše 2100 psov a mačiek, ktoré boli v ohrození života.
  • Liga proti rakovine: Ich primárnym cieľom je pomáhať onkologickým pacientom, ich rodinám a blízkym.

Vplyv na samosprávy

Okrem mimovládnych organizácií môžu o časť príjmu prísť aj mestá a obce. Zhruba 70 percent z príjmu samospráv je z dane z fyzických osôb. Únia miest Slovenska sa obáva, že ak mimovládne organizácie stratia túto podporu, pocítia výpadok služieb a aktivít obyvatelia miest.

Alternatívne riešenia a dialóg

Vláda pripravuje rozpočtovú rezervu pre mimovládne organizácie. Minister Erik Tomáš uviedol, že pre mimovládne organizácie s „ušľachtilým cieľom“ rezort nájde dotačné schémy na to, aby financie nielen dorovnal, ale aj pridal. Asociácia firemných nadácií a fondov (ASFIN) zdôrazňuje, že sa nebráni dialógu so štátom o tom, ako zefektívniť mechanizmus asignácie.

Tretí sektor ako tvorca pracovných miest

Organizácie tretieho sektora vytvárajú pracovné miesta priamo zamestnávaním odborníkov a podporou sociálneho podnikania. Mnohé neziskové organizácie a nadácie podporujú sociálne podniky, ktoré vytvárajú pracovné príležitosti pre zraniteľné skupiny obyvateľstva.

Príklady organizácií tretieho sektora na Slovensku, ktoré vytvárajú pracovné miesta:

  • Nadácia Pontis
  • Človek v ohrození
  • Slovenská katolícka charita
  • Green Foundation
  • Depaul Slovensko
  • Proti prúdu (vydavateľ Nota Bene)

tags: #charita #tretí #sektor #na #Slovensku