
Ukončenie pracovného pomeru je proces, ktorý môže nastať z rôznych dôvodov a rôznymi spôsobmi. Hoci zamestnanec môže ukončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez udania dôvodu, Zákonník práce upravuje ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa prísnejšie, aby chránil zamestnanca. Tento článok sa zameriava na podmienky a nároky spojené s okamžitou výpoveďou, najmä v kontexte starobných dôchodcov.
Pracovný pomer môže skončiť niekoľkými spôsobmi:
Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom iba v dvoch prípadoch:
Zákonník práce chráni určité skupiny zamestnancov pred okamžitým skončením pracovného pomeru. Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
Dôležité je zdôrazniť, že zamestnávateľ nie je oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu.
Prečítajte si tiež: Nárok na rodičovský príspevok
Zamestnanec má právo okamžite skončiť pracovný pomer v troch prípadoch:
Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnancom má zamestnanec nárok na vyplatenie dvojnásobku priemerného zárobku.
Výpoveď si nevyžaduje súhlas druhej strany. Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu, dokonca ani nemusí dôvod vo výpovedi uviesť. Zamestnávateľ však môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov uvedených v Zákonníku práce.
Ak zamestnávateľ nemá nijaký z týchto dôvodov, nemôže dať zamestnancovi platnú výpoveď. Výpoveď musí byť druhej strane vždy doručená (osobne na pracovisku alebo poštou), musí byť písomná a v prípade, ak ju dáva zamestnávateľ, musí v nej byť presne uvedený dôvod výpovede podľa Zákonníka práce.
Pracovný pomer trvá aj po podaní výpovede, až kým neuplynie výpovedná doba. Tá začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Dĺžka výpovednej doby závisí od trvania pracovného pomeru aj od dôvodu výpovede.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok po operácii kolena na Slovensku
V prípade, ak zamestnanec pre svoj zdravotný stav nemôže počas výpovednej doby vykonávať doterajšiu prácu a zamestnávateľ ho nepreradil na inú prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Takýto zamestnanec preto nemusí počas výpovednej doby chodiť do práce, ale bude zamestnaný a zamestnávateľ mu bude vyplácať náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku.
Výpoveď môže dať aj zamestnanec, a to z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez dôvodu. Tak ako výpoveď daná zamestnávateľom, aj výpoveď zamestnanca musí byť písomná a musí byť zamestnávateľovi doručená - poštou alebo prostredníctvom podateľne zamestnávateľa. Pokiaľ sa posiela výpoveď poštou, odporúčame poslať ho doporučene s doručenkou, aby zamestnanec vedel, kedy presne ju zamestnávateľ prevzal a bolo možné určiť začiatok plynutia výpovednej doby.
Ochranná doba je obdobie, počas ktorého zamestnávateľ nemôže zamestnancovi dať výpoveď, aj keď existujú legitímne dôvody na ukončenie pracovného pomeru. Ak je zamestnanec so zdravotným postihnutím, zamestnávateľ mu môže dať výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak zamestnanec dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, ak sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu alebo bol odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu.
Zamestnanec má nárok na odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou preto, že zamestnanec pre svoj zdravotný stav stratili spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Na odstupné má zamestnanec nárok aj v prípade, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou zamestnávateľa z dôvodu, že zamestnanec pre svoj zdravotný stav stratili spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Prečítajte si tiež: Odmietnutie dôchodku krok za krokom
V prípade, ak zamestnanec z pracovného pomeru odchádza do plného invalidného dôchodku (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %), má nárok na odchodné najmenej v sume jedného priemerného mesačného zárobku. Podmienkou je, aby si zamestnanec podal žiadosť o invalidný dôchodok ešte počas trvania pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Dovŕšenie dôchodkového veku a poberanie starobného dôchodku neznamená automatické ukončenie pracovného pomeru. Zamestnávateľ nemá právo rozviazať pracovný pomer so zamestnancom len preto, že dosiahol vek potrebný na priznanie penzie. Vzájomný pracovnoprávny vzťah sa riadi ustanoveniami pracovnej zmluvy a Zákonníkom práce.
Zamestnanec, ktorý je starobný dôchodca, má však určité povinnosti voči zamestnávateľovi. Po tom, čo mu na mzdovom oddelení vystavia evidenčný list dôchodkového zabezpečenia potrebný k žiadosti o dôchodok, musí sa vrátiť s kópiou rozhodnutia o priznaní dôchodku. Dátum priznania penzie je totiž rozhodujúci nielen pre zmeny v zdaňovaní pracujúcich penzistov, ale aj v odvodoch.
Aj starobný dôchodca môže ukončiť pracovný pomer zo zdravotných dôvodov. Ak mu zdravotný stav neumožňuje vykonávať doterajšiu prácu, môže sa so zamestnávateľom dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou s uvedením dôvodu (zdravotné dôvody). V takom prípade má zamestnanec nárok na odstupné. Ak zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď zo zdravotných dôvodov, zamestnanec má taktiež nárok na odstupné.
Okrem odstupného má zamestnanec nárok na odchodné, ak odchádza do plného invalidného dôchodku (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %). Podmienkou je, aby si zamestnanec podal žiadosť o invalidný dôchodok ešte počas trvania pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.