
Daňové priznanie je pre mnohých živnostníkov každoročnou nevyhnutnosťou. Jednou z oblastí, ktoré môžu ovplyvniť výšku dane, sú nezdaniteľné čiastky. Tento článok sa zameriava na to, ako si živnostník môže uplatniť nezdaniteľné čiastky, najmä v kontexte poberania nemocenských dávok.
Nezdaniteľné čiastky predstavujú sumy, ktoré si fyzické osoby môžu odpočítať z príjmov zo zamestnania podľa §5 a z podnikateľskej alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa §6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. V aktuálnej legislatíve platí, že nezdaniteľné čiastky si môže daňovník uplatniť iba z aktívnych príjmov. To znamená, že ak dosiahnete príjem z predaja nehnuteľnosti, nebudete si môcť uplatniť žiadnu z týchto čiastok. To isté platí aj v prípade, že ste získali príjem z investovania alebo ste dosiahli príležitostný príjem. Pri dosiahnutí príjmov z prenájmu nehnuteľnosti môžete, ale nemusíte mať nárok na nezdaniteľnú čiastku. To závisí od toho, akou formou prenajímate nehnuteľnosť. Či sa jedná o živnostenské oprávnenie alebo formou pasívneho príjmu podľa §6 ods.
Vývoj nezdaniteľnej čiastky za posledných 10 rokov naznačuje pozitívnu zmenu najmä v posledných troch rokoch, kedy došlo po dlhom období k výraznejšiemu nárastu. Nárast závisí od výšky životného minima a jeho násobku.
Daňovník si môže uplatniť nárok na nezdaniteľnú čiastku mesačne u svojho zamestnávateľa, ročne pri ročnom zúčtovani dane alebo pri podaní daňového priznania. Uplatnenie NČZD zamestnanec oznamuje svojmu zamestnávateľovi na tlačive vyhlásenia na uplatnenie NČZD.
V praxi niekedy dochádza k problému ak si zamestnanec uplatní vyhlásenie o uplatnení NČZD u dvoch a viac zamestnávateľov. Stáva sa to osobám, ktoré častejšie menia zamestnanie. Následne dôjde k chybnému výpočtu mzdy, ktoré sa musí neskôr spätne opravovať.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Uplatnenie NČZD na manžela alebo na manželku je potrebné vždy posudzovať individuálne. Závisí od viacerých faktorov, a to od príjmu daňovníka. Daňovník si môže uplatniť NČZD na manželku alebo manžela alikvótne podľa počtu kalendárnych mesiacov, kedy boli splnené podmienky pre uplatnenie nároku. Splnenie podmienok sa posudzuje vždy k prvému dňu daného mesiaca. Následne sa kráti aj NČZD podľa počtu mesiacov.
Aj v roku si môže daňovník uplatniť odpočítanie nezdaniteľnej čiastky na DDS v maximálnej sume 180 € čo predstavuje 34,20 € na dani z príjmov. Odpočítanie si však môžete uplatniť za podmienky uzatvorenej účastníckej zmluvy po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu ak zároveň nemáte uzatvorenú inú účastnícku zmluvu, ktorá by túto podmienku nespĺňala.
Nezdaniteľné čiastky znižujú základ dane z aktívnych príjmov pričom prednostne sa znižuje základ dane zo závislej činnosti o NČZD na daňovníka, následne o NČZD na manželku alebo manžela a na koniec o NČZD na doplnkové dôchodkové sporenie. Čiastkový základ dane z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti následne sa zníži len o sumy NČZD prevyšujúce čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti.
Zahraničná osoba alebo nerezident Slovenska, ktorý dosiahne príjem u slovenského zamestnávateľa alebo zo slovenskej živnosti má právo na uplatnenie nezdaniteľnej čiastky v rovnakej výške a za rovnakých podmienok ako občan SR.
Otázka: Môže si živnostník, ktorý v roku vykonával podnikateľskú činnosť ako živnostník a časť roka bol na materskej dovolenke, uplatniť nezdaniteľnú čiastku?
Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie pri rodičovskom príspevku
Odpoveď: Áno, živnostník si môže uplatniť nezdaniteľnú čiastku, ak spĺňa podmienky. Dôležité je rozlišovať medzi príjmami, ktoré vstupujú do základu dane a príjmami, ktoré sa zdaňujú pri osobitnom základe osobitnou sadzbou. Nemocenské dávky, vrátane materského, sú oslobodené od dane. To znamená, že materské sa nezapočítava do príjmu, ktorý by znižoval nezdaniteľnú čiastku.
Pre lepšie pochopenie si uvedieme niekoľko konkrétnych príkladov:
Daňový bonus je nástroj štátu, ktorý priamo ovplyvňuje čistý príjem zamestnancov alebo daňovú povinnosť podnikateľov - živnostníkov, ktorí majú vlastné deti alebo sa o ne starajú. Je upravený v §33 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. Novelou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. januára 2025 sa zmenili niektoré podmienky na jeho uplatnenie a aj jeho výška.
Daňový bonus na dieťa si uplatňuje rodič alebo osoba, ktorá má zverené dieťa do starostlivosti. Nárok má zamestnanec, resp. osoba s príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov (tzv. závislá činnosť) a aj podnikateľ - fyzická osoba, resp. SZČO, ktorá dosahuje príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, čiže nejde iba o príjmy zo živnosti, ale aj napr.
Daňový bonus na dieťa (deti) si uplatňuje vždy iba jeden z rodičov. Je možné postupovať aj tak, že pomernú časť daňového bonusu po časť roka si uplatní jeden z rodičov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť roka druhý z rodičov. Ak nárok na daňový bonus spĺňajú obidvaja z rodičov, na jeho uplatnení sa dohodnú.
Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a dôchodok
Nárok na daňový bonus vzniká mesiacom, v ktorom sa dieťa narodí a zanikne dosiahnutím veku 18 rokov dieťaťa (25 rokov dieťaťa, pokiaľ ide o daňový bonus za rok 2024), pokiaľ sa sústavne pripravuje na povolanie denným štúdiom na strednej alebo vysokej škole.
Podľa § 38 ods. 1 ZSD daňové priznanie je povinný podať každý, komu vznikla daňová povinnosť podľa osobitného zákona alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Daňový subjekt je povinný daň zaplatiť najneskôr v lehote na podanie daňového priznania, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy zahŕňané do základu dane prevýšili za zdaňovacie obdobie polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (konkrétne v roku 2004 sumu 40 416 Sk). Špecificky sa posudzujú príjmy zo závislej činnosti. Zatiaľ len skonštatujme, že do týchto celkových príjmov sa zahrnú v prípade, ak daňovníkovi plynú aj iné druhy zdaniteľných príjmov (aspoň jedna koruna iných príjmov).
tags: #daňové #priznanie #živnostník #nemocenské #dávky #kolonka