Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím: Podmienky a povinnosti

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím (ZŤP) predstavuje dôležitý aspekt inkluzívneho trhu práce. Slovenská legislatíva, konkrétne Zákonník práce a súvisiace predpisy, upravujú podmienky zamestnávania osôb so ZŤP a stanovujú povinnosti pre zamestnávateľov. Cieľom týchto opatrení je zabezpečiť ochranu osôb so ZŤP, rovnaké príležitosti a ich integráciu do pracovného prostredia.

Legislatívny rámec

Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 35 zaručuje osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch.

Povinnosti zamestnávateľa

Podľa Zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti, každá spoločnosť, ktorá zamestnáva najmenej 20 ľudí, je povinná zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte 3,2% z celkového počtu zamestnancov firmy. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí odviesť štátu odvod alebo využiť náhradné plnenie.

Zákon o službách zamestnanosti stanovuje povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Zamestnávateľ je pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný:

Prečítajte si tiež: Nárok na rodičovský príspevok

• Viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm.
• Poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c), uvedená povinnosť vznikla až od 1. 1.
• Zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Definícia zamestnanca so zdravotným postihnutím

Podľa § 40 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce je zamestnancom so zdravotným postihnutím zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorým je § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. To znamená, že za zamestnanca so ZŤP sa automaticky nepovažuje osoba, ktorá je podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, t. j. má preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha predstavuje nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Mieru funkčnej poruchy určuje posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Invalidita je definovaná v § 71 zákona o sociálnom poistení. Osoba je invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č.

Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek dočasnú, dlhodobú alebo trvalú duševnú alebo telesnú poruchu alebo hendikep, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života.

Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom so ZŤP

Zákonník práce ukladá zamestnávateľom špecifické povinnosti pri zamestnávaní osôb so ZŤP:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok po operácii kolena na Slovensku

• Vhodné pracovné miesta: Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach. To znamená, že pracovné miesto musí byť prispôsobené jeho zdravotnému stavu a schopnostiam.
• Získanie a zvyšovanie kvalifikácie: Zamestnávateľ je povinný umožňovať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie.
• Rekvalifikácia: Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
• Vytváranie vhodných podmienok: Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať vhodné podmienky na výkon práce občanov so zdravotným postihnutím.
• Starostlivosť o kvalifikáciu: Zamestnávateľ je povinný vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania.
• Primerané úpravy: Zamestnávatelia by mali zabezpečiť primerané úpravy, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli vykonávať svoju prácu. Je vhodné dohodnúť sa so zamestnancom, aké úpravy považuje za nevyhnutné.
• Účasť na pracovných aktivitách: Osobám so zdravotným postihnutím by malo byť v rámci možností umožnené aktívne sa zúčastňovať na pracovných aktivitách, ktoré zamestnávateľ organizuje. Môže ísť o úpravu pracovnej doby, zamestnanie na čiastočný úväzok, prácu z domu alebo teleprácu.

Zvýšená ochrana v pracovnoprávnych vzťahoch

Zákonník práce zabezpečuje zvýšenú ochranu občanov so zdravotným postihnutím v pracovnoprávnych vzťahoch. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhoduje o udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 13 ods. 1 písm.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom.

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Náhradné plnenie

Ak zamestnávateľ nezamestnáva povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím, môže využiť náhradné plnenie. To znamená, že si objedná výrobky alebo služby od chránenej dielne, ktorá zamestnáva ľudí so zdravotným postihnutím, od občana so ZP alebo od zamestnávateľa, ktorý zamestnáva ľudí so ZP. Na stránke dielne.sk nájdete kalkulačku na výpočet výšky náhradného plnenia.

Pre potreby uznania zákazky v rámci plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím platí § 64 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti - zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Odmietnutie dôchodku krok za krokom

Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e). Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e).

Náhradné plnenie pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. Nasledujúceho kalendárneho roka.

Odvody

Podľa zákona o službách zamestnanosti § 65 ods. 1, zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. ods. 1 písm. e), je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza.

Výhody pre zamestnávateľov zamestnávajúcich osoby so ZŤP

Zamestnávanie osôb so ZŤP prináša zamestnávateľom aj určité výhody, ktoré sú motiváciou pre ich zamestnávanie:

• Odvodové úľavy: Pri zamestnaní osoby so zdravotným postihnutím je sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne v polovičnej výške, to je 5 percent za zamestnávateľa a 2 percentá za zamestnanca. Osoba, ktorá je poberateľom invalidného dôchodku (nad 70 percent), neplatí nikdy poistenie v nezamestnanosti.
• Príspevky od štátu: Požiadať sa dá o viaceré druhy príspevkov, ak zamestnávateľ zamestnáva hendikepovaných občanov. Ide napríklad o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý asistuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím.
• Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo pracoviska: Kedysi mal nárok na príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo pracoviska každý zamestnávateľ, ktorý splnil podmienky zákona. Podmienkou je, že ide o občana so zdravotným postihnutím, ktorý je zároveň vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Poskytuje ho úrad, v ktorého územnom obvode sa zriadi chránená dielňa alebo chránené pracovisko. Súčasťou žiadosti o jeho poskytnutie je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov. Zamestnávateľ ho dostane do 30 kalendárnych dní od predloženia dokladov. Pracovné miesta, na ktorých zriadenie bol poskytnutý príspevok, sa môžu obsadzovať len uchádzačmi o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím. Firma môže dostať príspevok na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta v chránenej dielni alebo na pracovisku. Príspevok sa neposkytuje na úhradu časti mzdy a sociálnych a zdravotných odvodov. Výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je od januára 2015 v bratislavskom kraji 4 531,84 eura.
• Zníženie dane právnickej osoby: U zamestnávateľa, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách, sa znižuje minimálna daň právnickej osoby na polovicu (§ 46b ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.).

Chránené dielne a pracoviská

Legislatíva umožňuje zriaďovanie chránených dielní a pracovísk, ktoré sú špeciálne prispôsobené pre zamestnávanie osôb so ZŤP.

Bariéry a výzvy

Napriek legislatívnym opatreniam a finančným stimulom, miera zamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím je stále nízka. Medzi hlavné bariéry patria:

• Nedostupnosť pracovných miest: Mnohé pracoviská nie sú prispôsobené potrebám ľudí so zdravotným postihnutím (napr. chýbajú bezbariérové prístupy).
• Negatívne postoje zamestnávateľov: Niektorí zamestnávatelia majú obavy zo zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím, napríklad kvôli predpokladaným vyšším nákladom alebo nižšej produktivite.
• Nedostatočná podpora: Chýba dostatočná podpora pri hľadaní zamestnania, rekvalifikácii a integrácii do pracovného prostredia.
• Nízka motivácia: Niektorí ľudia so zdravotným postihnutím môžu mať nízku motiváciu hľadať si prácu, napríklad kvôli obavám z neúspechu alebo z diskriminácie.

Skúsenosti ľudí s fyzickým postihnutím

Výskumy ukazujú, že možnosti zamestnanosti u ľudí s fyzickým postihnutím v Slovenskej republike sú minimálne. Mnohí sa stretávajú s nedôverou zo strany zamestnávateľov.

Riešenia a odporúčania

Pre zvýšenie zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím je potrebné:

• Zlepšiť dostupnosť pracovných miest: Zabezpečiť bezbariérové prístupy a prispôsobiť pracovné prostredie potrebám ľudí so zdravotným postihnutím.
• Podporovať zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím: Poskytovať finančné stimuly a poradenstvo zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú ľudí so zdravotným postihnutím.
• Zvyšovať povedomie: Informovať verejnosť o schopnostiach a prínosoch ľudí so zdravotným postihnutím.
• Posilniť podporu: Zabezpečiť komplexnú podporu pri hľadaní zamestnania, rekvalifikácii a integrácii do pracovného prostredia.
• Motivovať ľudí so zdravotným postihnutím: Poskytovať poradenstvo a podporu pri hľadaní zamestnania a zvyšovať ich sebavedomie.
• Zodpovedné verejné obstarávanie: Uprednostňovať firmy, ktoré zamestnávajú ľudí so zdravotným postihnutím.

Príklady dobrej praxe

• Dielne.sk: Stránka združuje chránené dielne a sociálne podniky, ktoré zamestnávajú ľudí so zdravotným postihnutím.
• Penzión BIVIO: V tomto penzióne varia a upratujú izby ľudia s mentálnym postihnutím za pomoci asistentov.
• Pojazdná kaviareň KOLEČKO: Na fakulte STU predávali vo vlastne zostavenom stánku ľudia na vozíku kávu.

tags: #zamestnávanie #osôb #so #ZŤP #podmienky