Terminálna Starostlivosť: Komplexný Pohľad

Terminálna starostlivosť je komplexný prístup k pacientovi, jeho rodine a okoliu, ktorý sa zameriava na celkovú starostlivosť o chorých, ktorí už nereagujú na kuratívnu liečbu. Táto forma paliatívnej starostlivosti, ktorá tvorí súhrn lekárskych, ošetrovateľských a rehabilitačno-ošetrovateľských činností, je poskytovaná terminálne a preterminálne chorým, u ktorých boli vyčerpané možnosti kauzálnej (príčinnej) liečby. Cieľom je minimalizovať bolesť, zmierniť všetky ťažkosti vyplývajúce zo základnej diagnózy a jej komplikácií, a zohľadňovať bio-psycho-sociálne potreby chorého.

Definícia a Filozofia

Terminálna starostlivosť predstavuje taký stav, kde uzdravenie u chorého už nie je reálne a smrť je možné očakávať v relatívne blízkej budúcnosti. Filozofia hospicov, ktoré terminálnu starostlivosť poskytujú, vychádza z úcty k životu a k človeku ako takému, ako k neopakovateľnej jedinečnej ľudskej bytosti. Je to ucelený systém pomoci umierajúcim a ich rodinám, ktorý sa snaží o svoju vlastnú identitu v terajšom systéme tzv. víťaznej medicíny.

Paliatívna Starostlivosť ako Základ Terminálnej Starostlivosti

Slovo paliatívny pochádza z latinského slova "palium" a znamená plášť, prikrývku. Paliatívna starostlivosť, taktiež nazývaná starostlivosťou o pohodlie, sa sústreďuje predovšetkým na prinášanie úľavy terminálne chorým pacientom prostredníctvom zvládnutia symptómov choroby a bolesti. Postupy paliatívnej starostlivosti dopĺňajú kuratívnu a podpornú liečbu.

Paliatívna starostlivosť lieči príznaky, symptómy choroby, keď už nie je možné tieto vyliečiť a ani príčinu choroby. Následne najvýznamnejšie miesto po tom, má liečba bolesti a ďalších príznakov, ako aj riešenie psychologických, sociálnych a duchovných (spirituálnych) potrieb chorého. Jej cieľom je dosiahnutie čo najlepšej možnej kvality života chorého a jeho príbuzných.

Formy Hospicovej Starostlivosti

Hospicová starostlivosť, ktorá je kľúčovou súčasťou terminálnej starostlivosti, má niekoľko základných foriem:

Prečítajte si tiež: Definícia terminálnej starostlivosti

• Domáca hospicová starostlivosť: Je pre chorého ideálna, ale nie vždy dostačujúca. Predpokladá určitú úroveň rodinného zázemia, ktoré často chýba, alebo sa dlhou službou chorému členovia domácnosti unavia, alebo je ošetrovanie touto formou príliš náročné pre rodinných príslušníkov.
• Stacionáre - denné pobyty: Sú obvykle súčasťou hospicov. Pacient je prijatý najčastejšie ráno a odpoludnia, alebo večer sa vracia domov. Tento spôsob však pripadá do úvahy len u chorých z blízkeho okolia hospicu, ak u nich domáca starostlivosť nepostačuje.
• Lôžková hospicová starostlivosť: Je aktuálna ak vyššie spomenuté formy starostlivosti nestačia, alebo nie sú vôbec k dispozícií.

Detský hospic sa výrazne odlišuje od podobných zariadení určených pre dospelých. Na rozdiel od hospicov pre dospelých v terminálnom štádiu, ktorý tu trávi posledné dni svojho života, sústreďujú sa detské hospice skôr na tzv. „odľahčovaciu“ starostlivosť, t.j. choré deti a ich rodiny prichádzajú do hospicu na krátkodobé, spravidla niekoľkodňové až niekoľkotýždňové zotavovacie pobyty, často opakovane, v priebehu ktorých sa majú možnosť zotaviť a načerpať novú silu, rodičia si tu môžu oddýchnuť od každodenného náročného ošetrovania. Sú v prostredí, kde vyčerpávajúce starosti s ošetrovateľskou starostlivosťou, s tlmením prípadných bolestí, s prípravou jedla prevezmú iní ľudia, kde je možné žiť a premýšľať voľnejšie, bez neodkladných, ťaživých povinností a zväzujúcich očakávaní. Hospic sa im snaží ponúknuť pomoc a bezpečné a povzbudzujúce zázemie.

Potreby Pacientov v Terminálnej Starostlivosti

Terminálna starostlivosť sa zameriava na uspokojovanie špecifických potrieb pacientov, ktoré sú rozdelené do niekoľkých kategórií:

• Biologické potreby: Sú to všetky potreby ľudského tela. Medzi základné patrí potrava, zbavenie sa splodín látkového metabolizmu, prísun kyslíka, spánok. Ďalej sú to potreby, ktoré viac-menej zabezpečuje odborná medicínska starostlivosť: ožarovanie, chemoterapia, hormonálna liečba. O všetky tieto potreby by malo byť dobre postarané v nemocničnej starostlivosti.
• Psychologické potreby: Sú to potreby spojené s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti nezávisle na stave chorého tela. Každý človek je jedinečnou bytosťou so svojím neopakovateľným poslaním, ktoré je nutné vždy rešpektovať. Hospicové hnutie je založené na tejto zásade.
• Sociálne potreby: Vyplývajú zo statusu človeka, ako spoločenskej bytosti, žijúceho v istom sociálnom prostredí, ktorý má svoju rodinu, svoju prácu, svoje problémy, záujmy, záväzky, sny a priania. Naraz je z tohto prostredia vytrhnutý z dôvodov ochorenia, Mali by sme ho počúvať a pomôcť mu sa s jeho problémami.
• Duchovné potreby: Práve tieto boli u ťažko chorých a umierajúcich ľudí často odsúvané do úzadia. Teraz už postupne pribúda tých, ktorí si uvedomujú i tento možno najdôležitejší aspekt potrieb chorých v tomto štádiu života a hľadajú jeho naplnenie. V tomto štádiu života sa chorý snaží vysporiadať s otázkou zmyslu života. Duchovné potreby nie sú vlastné len ľuďom veriacim, čo by možno názov napovedal, ale má ich každý človek.

Dôležité Aspekty Terminálnej Starostlivosti

• Liečba bolesti: Medikamentózne zmiernenie bolesti je pacientovo výsostné právo. Pokiaľ je to v možnostiach dnešnej medicíny je prirodzené, že sa lekár nedíva nečinne na trpiaceho, ale bolesť a sprievodné príznaky choroby účinne tlmí liečivami. Práve na liečbu neznesiteľnej, alebo ťažko zvládnuteľnej bolesti sa špecializujú pracoviská, ktoré sa označujú ako pain units (z angl. /pain units/).
• Informovaný súhlas: V princípe je potrebný písomný súhlas pacienta na prijatie do hospicu. Podpis tohto dokladu nesmie v žiadnom prípade nahrádzať kvalifikovaný osobný rozhovor. Vzhľadom na to, že u nás ešte vždy nie je pravidlom informovať o diagnóze a prognóze pacienta a jeho príbuzným, ide o veľmi citlivú záležitosť tak pre pacienta, ako aj pre jeho príbuzných a tiež pre ošetrujúcich. Informovaný súhlas je v českom a slovenskom zdravotníctve novinkou a jeho zavádzanie do praxe vzbudzuje protichodné reakcie. Viaže sa k nemu veľa etických problémov, ktoré ešte nie sú v našich zemepisných šírkach ošetrené. Experti WHO v tejto súvislosti zdôrazňujú napríklad zásady umiernenosti, rovnocennosti a relativity popri „zákone najvyššom“ , teda vôli pacienta.
• Respitná starostlivosť: Z angl. respite - uvoľniť, uľahčiť. Je to starostlivosť o starajúcich sa. Je založená na predpoklade, že psychicky vyrovnaný ošetrujúci dokáže viesť k potrebnej duševnej hygiene aj j rodinu zomierajúceho, ktorá je vystavená extrémnej psychickej záťaži. Obyčajne ide o odľahčenie v starostlivosti o chorých, o ktorého sa dlhodobo starajú príbuzní. V určitej chvíli sa stane, že rodina je už vyčerpaná každodenným náročným ošetrovaním, prípadne psychickým tlakom a starosťami o chorého. Tu môže nastúpiť respitné lôžko napr. v domovoch dôchodcov, alebo hospicoch. U detí je to detský hospic. V priebehu niekoľkodňovéo, alebo niekoľkotýždňového pobytu chorého v hospici si môže rodina oddýchnuť, má možnosť načerpať novú silu.

Úloha Dobrovoľníkov

V hospicoch je dobrovoľník neoddeliteľnou súčasťou hospicového týmu. Dobrovoľník je ten, kto dobrovoľne, bez nároku na odmenu venuje svoju energiu a voľný čas činnosti prospešnej človeku a celej spoločnosti. Nemocničný dobrovoľník sa zapája do rôznych činností v rámci zdravotníckej starostlivosti. Jednou z foriem dobrovoľníckej práce je aj sprevádzacia činnosť. Dobrovoľníci sa často zhosťujú úlohy empatického poslucháča. Ich úlohou ako poslucháča je fyzicky pacienta navštíviť, empaticky ho počúvať, primerane a dostatočne porozumieť jeho myšlienkam a pocitom, preukázať mu svoju spoluúčasť. Je dôležité vcítenie sa, čo je schopnosť porozumieť a vcítiť sa do myšlienok a pocitov druhého človeka. Je to získavanie porozumenia (pomocou počúvania) a prejavenie tohto porozumenia navonok (odpovedaním).

Etické Dilemy a Kontroverzné Témy

• Eutanázia: Profánne sa označuje ako zabitie „zo súcitu“, na výslovné prianie chorého. Eutanázia bola a je eticky odsudzovaná a zákonom trestaná. Legalizáciou inde vo svete /napr. v Holandsku, Belgicku, Americkom štáte Oregon, v Severných teritóriách v Austrálií/ vznikajú vážne morálne a etické problémy, boli tiež zaznamenané prípady zneužitia a zabitia bez súhlasu chorého. Prebieha celosvetová diskusia o tom, či sa milosrdné ukončenie života za neznesiteľných podmienok a bolesti dá vôbec označiť za humánny čin. Tradičný obsah tohto pojmu je dobrá smrť z gr. slova eu /v zmysle ľahká, bezbolestná, rýchla/ a thanatos. Lekár by mal pracovať v službách životu a všeobecnej vôle človeka žiť a nie naopak. Je ustanovený ľudskou spoločnosťou aby liečil a tlmil bolesť kde musí, aby liečil pokiaľ môže a staral sa o ľudí, keď ich už nemôže liečiť. Nikto mu však nedal kompetenciu život ukončiť. Toto nie je klasické ponímanie eutanázie ako takej.
• Thanatofóbia: Chorobný strach zo smrti.
• "Milosrdná lož": V našom štáte je povinnosťou každého lekára“ primerane informovať chorého o jeho zdravotnom stave“, čo dáva priestor od plného pravdivého informovania až po úplné zatajenie skutočného stavu.
• Zadržaná smrť: Tj: “zadržaná smrť“ je umelé a násilné predlžovanie prirodzeného procesu umierania liečbou. Jej nevýhody z pohľadu pacienta, alebo jeho blízkych prevažuje nad jej výhodami.
• Konšpirácia mlčania: Úmyselné nehovorenie o smrti, akoby ani neexistovala. Je to často chybný prístup s ktorým sa môžeme stretnúť v nemocniciach, alebo u príbuzných zomierajúceho, ktorý si „nepripúšťajú“ smrť, nie sú ochotný brať ju ako realitu. Výsledkom môže byť absolútna nepripravenosť zomierajúceho na túto ťažkú etapu života.

Fázy Umierania a Starostlivosť o Zomrelého

• Pre finem: Táto fáza umierania môže byť veľmi dlhá, časovo to môže byť niekoľko mesiacov aj rokov. Umieranie je v lekárskej terminológií synonymum terminálneho stavu /t.j. postupné, neodvratné zlyhávanie životne dôležitých funkcií orgánov s následkom smrti jedinca/.
• Post finem: Je charakteristická starostlivosť o mŕtve telo a zahŕňa tiež starostlivosť o príbuzných zomrelého. Samostatným problémom je tzv. komercionalizácia smrti a súčasný spôsob pohrebníckych úkonov. Fáza post finem nebýva v popredí záujmu zdravotníkov, s výnimkou starostlivosti o mŕtve telo. Rodinní príslušníci často nie sú schopní zvládnuť túto krízovú situáciu. Nezriedka končia s rôznymi ťažko zvládnuteľnými formami patologického zármutku.

Smrť patrí k životu a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Je to osobná skúsenosť, jej začiatok je ťažké identifikovať, preto že v rôznych filozofických smeroch zistíme, že popri smrti fyzickej existuje aj smrť duchovná a sociálna. Kresťanské náboženstvo, učí, že smrť, nie je definitívne rozplynutie sa do ničoty, ale príchod k Všemohúcemu Bohu, ktorý nás s láskou očakáva.

Úplná, trvalá, neodstrániteľná strata vedomia. Týka sa odumretia tela. Je vedecky potvrdené, že odumieranie vedomia nastáva postupne. To má význam pri posledných chvíľach so zomierajúcim, ktorý už nie je schopný dať nám najavo svoju prítomnosť v tele, ale ešte stále nás vníma napr. sluchom, teda počuje, aj keď už nevie odpovedať, alebo komunikovať očami, vie urobiť ešte nejaký nepatrný pohyb.

Prečítajte si tiež: Kvalita Života v Starostlivosti

Syndróm Vyhorenia u Ošetrujúcich

Z anglického burn-out syndrom. Prejavuje se u pomáhajúcich ľudí, ktorí nepraktikujú duševnú hygienu, alebo sú příliš dlho vystaveni nadlimitnej záťaži. V tejto súvislosti sa u hospicovej starostlivosti často hovorí o dĺžke okolo troch rokov. Je preto dôležité, aby ošetrujúci personál, vrátane dobrovoľníkov, dbal na psychohygienu a vyhýbal sa syndrómu „profesionálneho vyhorenia“.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

tags: #terminálna #starostlivosť #definícia