Chudoba ako sociálny problém na Slovensku

Chudoba je rozsiahly problém, ktorý ovplyvňuje životy mnohých ľudí na celom svete, vrátane Slovenska. Tento článok sa zameriava na chudobu ako závažný sociálny problém v slovenskej spoločnosti, jej historický kontext, definície, meranie, rizikové skupiny a možné riešenia.

Úvod do problematiky chudoby

Chudoba je jedným z najrozšírenejších sociálnych problémov na svete. Postihuje veľkú časť obyvateľov Zeme a jej dôsledky vytvárajú negatívny reťazec. Vznik chudoby sa zdá byť prirodzený, čo budí dojem, že tento problém je neriešiteľný. Avšak, ako ukazuje história, pohľad na chudobu sa vyvíjal a menil, a preto je dôležité hľadať spôsoby, ako ju zmierniť.

Historický kontext chudoby na Slovensku

Na Slovensku je chudoba vnímaná takmer celým národom od zániku Veľkomoravskej ríše až do súčasnosti. Najprv to bol Uhorský štát, neskôr Rakúsko-Uhorsko, no situácia sa nezmenila ani s vznikom Československa, kedy malo byť Slovensko ochudobňované Českom. Za Slovenského štátu zase vláda pracovala v prospech nacistickému Nemecku. Ani po zjednotení Československa a nastolení socializmu nenastal stav, kedy by bola odstránená chudoba, pretože na okraj spoločnosti sa dostali politickí nepriatelia. Takisto sa situácia po revolúcií v roku 1989 nezmenila, iba sa stala vypuklejšou.

V priebehu civilizačného vývoja prešla chudoba výraznou evolúciou, od mystických výkladov v raných náboženských a filozofických textoch, až po súčasnú multidimenzionálnu koncepciu, ktorá zohľadňuje komplexné sociálne, ekonomické a kultúrne faktory.

S postupným vývojom spoločnosti sa však formovali nové perspektívy. V 16. storočí Juan Luis Vives definoval koncept komunitnej starostlivosti, kde spoločnosť mala zodpovednosť za starostlivosť o chudobných prostredníctvom organizovaných foriem pomoci a solidarity. V modernej ére, dôsledkom priemyselnej revolúcie a vzniku kapitalistického hospodárstva, sa chudoba stala témou intenzívneho diskurzu. S nástupom 20. storočia sa zintenzívnila snaha o štátne intervencie do oblasti sociálnej politiky s cieľom riešiť problém chudoby.

Prečítajte si tiež: Analýza chudoby na Slovensku

Definícia a vymedzenie pojmu chudoba

Pojmy a definície chudoby v rôznych kontextoch sa môžu líšiť, a preto je dôležité poznamenať, že neexistuje jedna správna alebo vedecká definícia chudoby. Rôzne kultúry, spoločenské skupiny a organizácie môžu mať odlišné pohľady na to, čo znamená byť chudobným. Okrem toho je aj meranie chudoby komplexným procesom. Existuje niekoľko metód a ukazovateľov, ktoré sa používajú na hodnotenie rozsahu a závažnosti chudoby v danej spoločnosti. Tieto metódy zahŕňajú meranie príjmu, spotreby, životných podmienok, prístupu k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, ako aj sociálneho a kultúrneho kapitálu. Preto je dôležité uznať, že identifikácia a popis chudobných a chudobou ohrozených skupín je dynamický proces, ktorý sa mení v čase a v rôznych kontextoch. Je nevyhnutné analyzovať špecifické faktory a podmienky, ktoré prispievajú k chudobe v konkrétnom prostredí, a vyvíjať prispôsobené stratégie na jej zmiernenie a prevenciu.

V roku 1984 Rada Európskeho spoločenstva definovala chudobu nasledovne: Chudobní sú tí ľudia, domácnosti a skupiny osôb, ktorí disponujú tak malým objemom materiálnych, kultúrnych a sociálnych prostriedkov, že sú vylúčení zo spôsobu života, ktorý je v členskej krajine, v ktorej žijú, prijateľný ako minimálny. Zároveň bola stanovená hranica chudoby ako polovica priemerného príjmu danej krajiny. Pre chudobu ako sociálny jav je typická jej ďalšia vnútorná štruktúrovanosť a síce: sociálne minimum, existenčné minimum a bieda.

Sociálne minimum

Sociálne minimum je stav, keď príjem umožňuje, aby si jedinec (rodina) mohol z neho pokryť všetky svoje bežné potreby, v rámci nákladov na regeneráciu pracovnej sily, či udržanie potrebnej pracovnej kvalifikácie. Sociálne minimum sa zvykne vymedzovať ako 75% z priemerného platu daného národného hospodárstva.

Existenčné minimum

Existenčné minimum je stav, keď príjem umožňuje, aby si jedinec (rodina) mohol z neho pokryť všetky svoje základné potreby. Existenčné minimum je vlastne oficiálna hranica chudoby, čiže už spomínaných 50% priemerného príjmu danej krajiny.

Bieda

Bieda je situácia, ktorá nedovoľuje jednotlivcovi, domácnosti alebo celej sociálnej vrstve uspokojovať svoje potreby, ktoré sú v danej spoločnosti akceptované ako základné ľudské potreby. Pojem bieda používame na označenie extrémnejších foriem chudoby, pričom tento pojem obsahuje celú škálu rozdielnych sociálnych situácií: a./ situáciu, pre ktorú je charakteristická bezprostredná hrozba smrti hladom, b./ zvýšené riziko ohrozenia určitými chorobami (TBC, syfilis…) c./ neschopnosť participovať na službách a zdrojov bežne dostupných v spoločnosti ap. Bieda na rozdiel od chudoby spôsobuje marginalizáciu jedincov, sociálnu degradáciu až sociálnu izoláciu, čím sa znižujú šance na jej prekonanie.

Prečítajte si tiež: Kniha o chudobe ako sociálnom probléme

Hmotná núdza na Slovensku

V podmienkach SR sa používa terminologické spojenie hmotná núdza, ktorou sa v zmysle zákona 195/1998 o sociálnej pomoci označuje stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum stanovené osobitným predpisom, podotýkame, že ide o životné minimum pre účely poskytovania dávok sociálnej pomoci, t.j., že je nižšie ako životné minimum stanovené pre pracujúceho občana. V dôsledku tohto dvojakého životného minima sa prevažná väčšina klientov poberajúcich dávku sociálnej pomoci v dôsledku hmotnej núdze ocitá v reálnej chudobe. V niektorých prípadoch môžeme hovoriť, že sa naši klienti nachádzajú priamo v otvorenej biede.

Meranie chudoby

Inštitúcie, ktoré sa zaoberajú meraním a analýzou chudoby, využívajú rôzne metódy na skúmanie tohto sociálneho fenoménu. Tieto metódy sa opierajú o rôzne definície chudoby a vymedzenia jej hraníc. Spoločným znakom týchto meraní je chápanie chudoby ako stavu nedostatku materiálnych, sociálnych alebo kultúrnych zdrojov, ktorý človeka vylučuje z minimálne akceptovaného spôsobu života. Hoci materiálne (peňažné) zdroje nie sú jedinou dimenziou chudoby, sú najčastejšie používané pri meraní chudoby v dôsledku ich dostupnosti a relatívnej hodnovernosti údajov. Vo väčšine vyspelých krajín je hranica chudoby vymedzená ako určitá úroveň peňažného príjmu, napríklad 50% priemerného príjmu (alebo mediánu, t.j. strednej hodnoty) na domácnosť v danej krajine.

Trochu komplexnejšie ako len cez peňažné príjmy meria chudobu tzv. index ľudskej chudoby (human poverty index), ktorý vznikol na pôde Rozvojového programu OSN (UNDP). Index chudoby kombinuje štyri dimenzie ľudského života: zdravie a dĺžku života, vzdelanie, životnú úroveň a sociálnu exklúziu.

Na kalkuláciu indexu pre rozvinuté krajiny sa používajú nasledovné údaje:

• podiel obyvateľstva, ktoré sa nedožije 60 rokov;
• funkčná negramotnosť obyvateľov;
• obyvateľstvo s príjmom pod hranicou chudoby;
• podiel dlhodobej nezamestnanosti na ekonomicky aktívnom obyvateľstve.

Tento súhrnný index slúži najmä na porovnanie chudoby krajín, podľa možností štatistických kapacít však môže byť disagregovaný napríklad na regionálne indexy.

Prečítajte si tiež: Riešenia pre chudobu

Rizikové skupiny obyvateľstva

Rizikovými skupinami sa myslia najviac zraniteľné skupiny spoločnosti. Možno totiž povedať, že hlavnou cestou k chudobe je vylúčenie z trhu práce. Moderná spoločnosť je pracovnou spoločnosťou, a tak populácia, ktorá sa ocitne z rôznych dôvodov mimo pracovný proces, je predovšetkým ohrozená chudobou. Ak vychádzame zo štruktúry poberateľov sociálnych dávok, potom sú chudobnými predovšetkým nezamestnaní.

Druhým významným faktorom, spojeným s nezamestnanosťou a tým aj chudobou, je nižšia vzdelanosť. V súčasnosti už aj v SR ľudia s nižším vzdelaním predstavujú jednu z rizikovejších skupín ohrozených chudobou. Vyššie vzdelanie je základným predpokladom úspešnosti na trhu práce, kým ľudia s nižším vzdelaním sú z neho vylúčení.

Rizikové skupiny však zahŕňajú aj iné osoby, ktoré sa vytvárajú podľa:

• Veku: Deti sú najviac rizikovou skupinou, pretože bez dostatočného zázemia a výchovy nie sú schopné prispôsobiť sa spoločnosti. Druhým extrémom sú dôchodcovia, ktorí najmä u nás tvoria slabé sociálne vrstvy.
• Rasy: Na Slovensku ho tvoria najmä Rómovia, ktorí vytvárajú skupiny nekompatibilné s zvyšným obyvateľstvom.
• Pohlavia: Viac sú ohrozené ženy ako muži, čo je spôsobené postavením žien na trhu práce, vzdelaním, schopnosťami a predpokladmi.
• Rodinného stavu: K chudobou ohrozeným skupinám patria neúplné rodiny s deťmi, ktoré vznikajú v dôsledku rozvodov, alebo sú to slobodní rodičia.

Sociálne problémy chudobných

Sociálne problémy chudoby sa začínajú prejavovať už v rannom veku. Dieťa žijúce v chudobe nemá rovnaké podmienky ako ostatné deti, teda konkrétne nie je mu venovaná taká zdravotná starostlivosť, nedostáva poriadnu výchovu, ošatenie, jedlo, voľný čas, nemá korektne vybudované rodinné a kamarátske vzťahy, nehovoriac o tom, že úmrtnosť detí v nízkom veku je v prípadoch najväčšej chudoby až štvornásobne vysoká oproti bežnej populácií. Už v nízkom veku sa prejavuje rozdelenie podľa bohatstva, kedy dieťa s chudobnými rodičmi je v spoločnosti vnímané ako menejcenné, čím sa opäť deformujú jeho vzťahy so spoločnosťou. Pokračujúcimi problémami chudobného obyvateľstva je potom aj nedostatočné vzdelanie a výchova. Dieťa ani nejaví záujem sa vzdelávať, pretože sa necíti v tej…

V súčasnosti je nezamestnanosť, a to najmä dlhodobá, považovaná za jeden z najvýznamnejších indikátorov chudoby. Dlhodobá nezamestnanosť často spôsobuje nedostatok finančných prostriedkov a vedie k sociálnej izolácii. Tento stav môže mať za následok úpadok morálnych hodnôt a vážne problémy v rodine, ako aj zvýšené riziko výskytu násilia, kriminality, alkoholizmu a ďalších negatívnych javov. Strata domova a následná strata sociálnych väzieb na väčšinové spoločenstvo odsúva týchto postihnutých jedincov na okraj spoločnosti. Dlhodobá nezamestnanosť má preto nielen ekonomické dôsledky, ale aj značný sociálny a psychologický vplyv na jednotlivcov a ich rodiny.

Chudoba a bezdomovectvo

S chudobou ide ruka v ruke bezdomovectvo. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky je na Slovensku bez domova približne 23-tisíc ľudí.

Riešenia chudoby

Znižovanie chudoby si vyžaduje viac než jednorazové zásahy. Potrebné je spravodlivejšie prerozdelenie zdrojov - vrátane vyššieho zdanenia najbohatších a efektívnejšej podpory pre tých, ktorí sú najviac ohrození. Slovensko potrebuje silný a funkčný sociálny systém, ktorý poskytne reálnu oporu, nielen krátkodobé dávky. Dôstojná práca pre všetkých - vrátane podpory rekvalifikácií, lokálneho podnikania a férových miezd - musí byť základom sociálnej stability. Rovnako dôležité sú cielené investície do zaostalých regiónov, ktoré posilnia infraštruktúru, dostupnosť služieb a bývanie.

Dopravná chudoba

Dopravná chudoba je fenomén, keď si jednotlivci alebo domácnosti nemôžu dovoliť dopravu, alebo majú obmedzený prístup k verejnej či súkromnej doprave. Približne sedem percent Slovákov žije v oblastiach ohrozených dopravnou chudobou. To znamená, že napríklad k lekárovi musia cestovať dlho a za viac peňazí. Riešenie problému dopravnej chudoby vidia odborníci v podpore hromadnej a zdieľanej dopravy.

tags: #chudoba #ako #socialny #problem #Slovensko