
Článok sa zaoberá problematikou čiastočnej výpovede zmluvy, jej právnym rámcom a praktickými aspektmi, s dôrazom na slovenské právne prostredie.
Skončenie zmluvného vzťahu je bežnou súčasťou obchodného i občianskeho života. Jedným z nástrojov na ukončenie zmluvného vzťahu je výpoveď. Právne systémy sa rôzne pozerajú na inštitút výpovede.
V kontexte obchodného práva je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku (§ 497 až 507). Podľa tohto zákona sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky do určitej výšky, a dlžník sa zaväzuje tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Zmluva o úvere vzniká dohodou strán a je konsenzuálna. Predmetom môžu byť výlučne peňažné prostriedky. Veriteľ sa zaväzuje mať peňažnú čiastku pripravenú, aby mohol dlžníkovmu požiadaniu vyhovieť. Úverová zmluva sa chápe nielen ako poskytnutie peňazí, ale aj ako rezervovanie prostriedkov v dohodnutom objeme.
Zákon neupravuje odmenu za rezervovanie prostriedkov, dovoľuje ju len za predpokladu, že poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Dohoda o týchto častiach zmluvy je nevyhnutná na jej vznik.
Prečítajte si tiež: Pracovné možnosti pri čiastočnej invalidite
Zmluvné strany si pri úvere môžu dohodnúť, že peňažné prostriedky sa môžu poskytnúť aj v inej ako slovenskej mene, pokiaľ to nie je v rozpore s devízovými predpismi. Splatenie úveru a úrokov musí byť v tej mene, v akej bol poskytnutý úver, ak sa strany nedohodli inak.
Ak sa úver poskytuje po častiach, poskytnutím úveru sa rozumie poskytnutie prvej časti úveru.
Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dohodnúť odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Toto ustanovenie je jediným kogentným ustanovením v úprave zmluvy o úvere a určuje, že platne možno dohodnúť odplatu za uzavretie úverovej zmluvy len vtedy, ak veriteľ poskytuje úver ako predmet svojho podnikania. Odplata za uzavretie úverovej zmluvy má jednorazový charakter a veriteľovi vznikne nárok na jej zaplatenie aj v prípade, keď z dôvodov na strane dlžníka nedôjde k čerpaniu úveru.
Dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve, pričom ak táto lehota nie je zmluvne určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ niektorá strana poskytnutie úveru nevypovie. Ak je v zmluve určená lehota na požiadanie poskytnutia peňažných prostriedkov, nie je možné žiadať o ne pred touto lehotou ani po jej skončení. Čerpanie úveru možno dohodnúť rôznymi spôsobmi ako napríklad jednorazové, postupné, v tranžiach.
Dlžník môže poskytnutie úveru vypovedať s okamžitou účinnosťou, veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi, ak zmluva neurčuje iné výpovedné lehoty. Toto ustanovenie dispozitívne upravuje dĺžku a účinnosť výpovednej lehoty pre dlžníka a veriteľa, ktorá je pre tieto subjekty rôzna. Okamih účinnosti výpovede dlžníkom nastáva jej oznámením (doručením) veriteľovi. Po účinnosti výpovede nemôže dlžník požadovať, aby mu veriteľ poskytol peňažné prostriedky a veriteľ nemôže za dobu po tejto účinnosti požadovať platenie dojednanej odplaty. Výpoveďou nie je dlžník zbavený záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré čerpal na požiadanie od veriteľa.
Prečítajte si tiež: Prehľad o čiastočnom invalidnom a predčasnom dôchodku
Účinky výpovede pôsobia voči stranám „ex nunc“, tzn. od okamihu doručenia. Výpoveď zmluvy o úvere by nemala existovať po tom, ako sa poskytli peňažné prostriedky v celej výške. V tomto čase už totiž veriteľ splnil svoju povinnosť a dlžník tým, že požiadal, uplatnil svoje právo. Jeho povinnosť vrátiť peniaze spolu s úrokmi bude trvať bez ohľadu na výpoveď. Výpoveď je teda logicky možná iba dovtedy, pokiaľ sa celý úver nevyčerpal a pokiaľ záväzok, ktorý by mal výpoveďou zaniknúť, nezanikol v dôsledku splnenia.
Ak je veriteľ dlžníkom v súlade s úverovou zmluvou požiadaný, musí mu poskytnúť peňažné prostriedky v čase určenom v požiadavke dlžníka, ak tento čas nie je určený, plní bez zbytočného odkladu. Tým je určená lehota pre splnenie povinností veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky. Dlžník má právo svojím jednostranným právnym úkonom - žiadosťou o čerpanie úveru určiť veriteľovi lehotu, v ktorej majú byť peňažné prostriedky poskytnuté. Vzhľadom k dispozitívnosti tohto ustanovenia môžu strany zmluvy dohodnúť aj o odlišnú úpravu vzťahov, napríklad v tom, že veriteľ poskytne prostriedky do určitej lehoty po požiadaní alebo že veriteľ sám určí túto lehotu.
V prípade, že zmluva určí účelové použitie úveru, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov len na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom. Ak by strany v zmluve iba určili, že úver je účelovo obmedzený, vzniklo by veriteľovi oprávnenie, aby dlžníkovi nedal peniaze v hotovosti, ale aby za neho iba uhradil záväzky, ktoré mu vzniknú v súvislosti s účelom, ktorý je v zmluve uvedený.
Dlžník je povinný od doby poskytnutia peňažných prostriedkov platiť z nich úroky v dojednanej výške, ak výška dojednaná nie je v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Úverová zmluva sa môže uzatvoriť aj bez dohody o výške úroku. Výška úroku nie je podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy. Ak by v úverovej zmluve nebol úrok určený a závisel by len od vôle banky, bolo by také ustanovenie úverovej zmluvy neplatné.
Prečítajte si tiež: Ako získať čiastočný invalidný dôchodok a predčasný dôchodok
Pracovný pomer sa môže skončiť viacerými spôsobmi, pričom jedným z nich je výpoveď zo strany zamestnanca. Podmienky skončenia pracovného pomeru upravuje Zákonník práce (§ 61 a nasledujúce). Výpoveď je jednostranný právny úkon zamestnanca adresovaný zamestnávateľovi, ktorý nemusí s výpoveďou súhlasiť.
Zákonník práce vyžaduje písomnú formu výpovede a jej riadne doručenie. Riadne doručenie má význam z hľadiska začatia plynutia výpovednej doby, ktorá plynie prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. Výpovedná doba uplynutie posledný dňom príslušného kalendárneho mesiaca.
Výpoveď, ktorá už bola doručená, nemožno jednostranne odvolať. Možno tak urobiť len so súhlasom druhého účastníka pracovného pomeru.
Zákonník práce upravuje dĺžku výpovednej doby, ktorá je najmenej jeden mesiac, ak pracovný pomer trval menej ako jeden rok, a najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer trval ku dňu doručenia výpovede najmenej jeden rok.
V prípade, ak zamestnanec doručí písomnú výpoveď zamestnávateľovi, avšak nezotrvá počas výpovednej doby u zamestnávateľa a rozhodne sa do práce nenastúpiť, môže zamestnávateľ požadovať peňažnú náhradu.