
Exekúcie sú často komplikovanou a stresujúcou záležitosťou pre všetky zúčastnené strany. Jednou z možností, ako sa brániť proti neoprávnenej exekúcii, je podanie návrhu na jej čiastočné zastavenie. Tento článok sa zameriava na situáciu, keď je exekúciou postihnutý majetok, ktorý je v spoluvlastníctve s inou osobou, a na možnosti obrany v zmysle § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
Exekúcia je nástroj štátu na vymoženie pohľadávky od dlžníka. V rámci exekúcie môže dôjsť k postihnutiu rôzneho majetku dlžníka, vrátane hnuteľných a nehnuteľných vecí. Avšak, v praxi sa môže stať, že exekúciou je postihnutý aj majetok, ktorý nepatrí výlučne dlžníkovi, ale je v spoluvlastníctve s inou osobou. V takomto prípade má spoluvlastník možnosť brániť sa proti exekúcii prostredníctvom excindačnej žaloby alebo návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie.
Ak je exekúciou postihnutá vec, na ktorú má právo tretia osoba, teda osoba odlišná od účastníkov exekučného konania, táto osoba sa môže domáhať vylúčenia veci z exekúcie prostredníctvom excindačnej žaloby. Aktívne vecne legitimovanou osobou na podanie excindačnej žaloby je tretia osoba, ktorá tvrdí, že má právo na vec, ktorá bola postihnutá exekúciou, pričom toto právo nepripúšťa exekúciu na túto vec. Žaloba musí smerovať voči osobe oprávneného v exekúcii, ktorý je v konaní o žalobe žalovaným.
V žalobe sa musí presne špecifikovať vec, ktorej vylúčenia z exekúcie sa tretia osoba domáha. Môže ísť o hnuteľnú aj nehnuteľnú vec. Dôkazné bremeno o existencii práva k veci nepripúšťajúce exekúciu zaťažuje tretiu osobu, teda žalobcu. Ak chce byť žalobca úspešný, musí v konaní dokázať, že toto právo má, napríklad, že je vlastníkom veci, ktorú postihol exekútor. Navrhovateľ je v konaní o excindačnej žalobe oslobodený od súdnych poplatkov, neplatí teda nič.
Prejednávanie a rozhodovanie excindačných žalôb prináleží všeobecnému súdu odporcu (§ 84 a nasl. OSP). Podľa § 88 ods. 1 písm. i/ OSP namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, sa na ktorom sa uskutočňuje výkon rozhodnutia, ak ide o vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia, alebo o rozhodnutie o pravosti, výške alebo poradí pohľadávok prihlásených na rozvrh.
Prečítajte si tiež: Zmeny valorizácie čiastočného dôchodku
Ak by bola vec už medzičasom speňažená, excindačná žaloba nemôže byť úspešná, nakoľko vec už nemôže byť v tomto štádiu vylúčená z exekúcie. Tretej osobe už v takomto prípade zostáva len požadovať od oprávneného, ktorému bol výťažok z predaja veci vyplatený, v osobitnom konaní vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v plnení, ktoré prijal za speňaženú vec bez právneho dôvodu.
Pokiaľ chce tretia osoba zabrániť tomu, aby došlo k speňaženiu veci po podaní excindačnej žaloby, môže zároveň podať aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. Súd môže podľa § 56 ods. 2 EP povoliť aj bez návrhu odklad exekúcie, ak zistí, že je podaná excindačná žaloba, a to do právoplatnosti rozhodnutia o nej.
Kladné rozhodnutie o excindačnej žalobe má za následok zastavenie exekúcie (aj čiastočné) podľa § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Toto ustanovenie hovorí, že exekúciu súd zastaví, ak je preukázané, že vec, ktorá je predmetom exekúcie, nepatrí povinnému alebo že exekúciu nemožno vykonať na majetok, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo že na majetok, ktorý patrí do spoločného majetku manželov, možno vykonať exekúciu len do výšky podielu povinného.
V prípade, že je exekúciou postihnutý majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, je potrebné rozlišovať medzi dvoma situáciami:
Majetok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM): V tomto prípade je možné vykonať exekúciu na celý majetok patriaci do BSM, ak pohľadávka veriteľa vznikla za trvania manželstva. Ak však pohľadávka vznikla pred uzavretím manželstva alebo po jeho zániku, exekúciu možno vykonať len na podiel povinného manžela.
Prečítajte si tiež: Invalidita a finančná podpora
Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, môže byť pri výkone uspokojená i z majetku patriaceho do BSM. Takýmto spôsobom je ustanovená ochrana tretích osôb z hľadiska uspokojenia ich majetkových práv niektorým z bezpodielových vlastníkov aj z tých vecí, ktorých je dlžník bezpodielovým spoluvlastníkom. Vyplýva to zo zásady, že v tomto majetkovom spoločenstve neexistujú podiely každého zo spoluvlastníkov na spoločnej veci, voči ktorému by sa mohlo obmedziť vymáhanie pohľ.
Majetok je v podielovom spoluvlastníctve: V tomto prípade je možné vykonať exekúciu len na podiel povinného spoluvlastníka. Exekútor nemôže postihnúť podiely ostatných spoluvlastníkov.
Ak je exekúciou postihnutý majetok v podielovom spoluvlastníctve, spoluvlastník, ktorý nie je dlžníkom, má právo podať návrh na čiastočné zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V návrhu musí preukázať, že je spoluvlastníkom majetku a aký je jeho podiel.
Judikatúra slovenských súdov sa opakovane zaoberala otázkou čiastočného zastavenia exekúcie z dôvodu spoluvlastníctva. Nižšie sú uvedené niektoré relevantné právne vety z rozhodnutí súdov:
Krajský súd v Trnave, sp. zn.: Ustanovenie § 61b Exekučného poriadku jednoznačne ustanovuje, že súdny exekútor môže vykonávať exekúciu len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Aj v tomto ustanovení sa prejavila jedna zo základných zásad exekučného práva, podľa ktorej sa exekúcia nemôže v žiadnom prípade vykonať v širšom rozsahu, než vyplýva z exekučného titulu a povinnosti nahradiť trovy exekúcie. Vykonávanie exekúcie v širšom rozsahu - v rozpore s poverením súdu - je dôvodom na čiastočné zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu.
Prečítajte si tiež: Komplexný Prehľad o ID
Najvyšší súd Slovenskej republiky: Ustanovenie § 61b Exekučného poriadku jednoznačne stanovuje, že súdny exekútor môže vykonávať exekúciu len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Aj v tomto ustanovení sa prejavila jedna zo základných zásad exekučného práva, podľa ktorej sa exekúcia nemôže v žiadnom prípade vykonať v širšom rozsahu, než vyplýva z exekučného titulu a povinnosti nahradiť trovy exekúcie. Vykonávanie exekúcie v širšom rozsahu - v rozpore s poverením súdu - je dôvodom na čiastočné zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 3, a to aj bez návrhu.
Tieto rozhodnutia potvrdzujú, že exekúcia sa môže vykonávať len v rozsahu, ktorý vyplýva z exekučného titulu a že ak exekútor prekročí tento rozsah, je to dôvod na čiastočné zastavenie exekúcie.
Ak sa domnievate, že exekúcia je vedená neoprávnene na majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, je potrebné postupovať nasledovne:
Častým problémom v exekučných konaniach je situácia, keď exekútor nariadi vypratanie bytu, v ktorom býva okrem povinného aj iná osoba, napríklad plnoletá dcéra. V takomto prípade je potrebné posúdiť, na základe akého práva dcéra v byte býva. Ak dcéra býva v byte len na základe práva povinného (napr. rodiča), exekútor ju môže z bytu vypratať. Ak však dcéra má k bytu iné právo (napr. nájomnú zmluvu), exekútor ju z bytu vypratať nemôže.
V prípade, že dcéra nemá k bytu žiadne iné právo, môže sa brániť podaním excindačnej žaloby, v ktorej bude tvrdiť, že má právo na bývanie v byte. Dôkazné bremeno o existencii tohto práva zaťažuje dcéru. Ak dcéra preukáže, že má právo na bývanie v byte, súd môže exekúciu čiastočne zastaviť a vypratanie dcéry z bytu zakázať.
Exekúcie sú komplexnou právnou problematikou a je dôležité, aby sa osoby, ktorých sa exekúcia týka, obrátili na odbornú právnu pomoc. Advokát vám môže pomôcť posúdiť vašu situáciu, navrhnúť najvhodnejšiu stratégiu obrany a zastupovať vás v exekučnom konaní.